Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo v roku 1991.
Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).
prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
1848 – 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
1867 – 1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
1868 – 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska.
1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
1939 – 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).
Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.
Doprava
V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsko
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Chorvátsko, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses. ®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.