Burkina: štát v Afrike

Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.

Burkina Faso
Vlajka Znak
Národné motto: Unité, Progrès, Justice (Jednota, pokrok, spravodlivosť)
Štátna hymna: Une Seule Nuit (Jedna jediná noc)
Miestny názov
• dlhý	Burkina Faso
• krátky	Burkina
Hlavné mesto	Ouagadougou 12°20′ s.š. 1°40′ z.d.
Najväčšie mesto	Ouagadougou
Úradné jazyky	francúzština
Štátne zriadenie Prezident	republika pod vojenskou juntou Ibrahim Traoré
Vznik	5. august 1960
Susedia	Benin, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Mali, Niger, Togo
Rozloha  • celková  • voda (%)	274 200 km² (73.)   400 km² (0,1 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2020)  • sčítanie (2006)  • hustota (2020)	21 510 181 (64.) 14 017 262 64/km² (120.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2020 45 339 mil. $ (116.) 2 207 $ (161.)
Index ľudského rozvoja (2019)	0,452 (182.) – nízky
Mena	frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo  • Letný čas	GMT (UTC) bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	BFA / BF
Medzinárodná poznávacia značka	BF
Internetová doména	.bf
Smerové telefónne číslo	+226

2°04′00″Z / 12,266667°S 2,066667°Z / 12.266667; -2.066667

V oblasti Burkiny vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená.

11. decembra 1958 získala dnešná Burkina, vtedy nazývaná Horná Volta, postavenie autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, na čele s Mauricem Yaméogom ako premiérom a Paulom Massonom ako vysokým komisárom. 5. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska ako Republika Horná Volta (franc. Republique de Haute Volta) a 20. septembra sa stala členom Organizácie Spojených národov. 11. júla hornovoltský prezident M. Yaméogo a francúzsky premiér Michel Debré podpísali dohodu o vystúpení Hornej Volty z Francúzskeho spoločenstva, ktorá bola ratifikovaná 27. júla.

Vnútropolitický vývoj

Začiatkom roku 1966 zvrhol prvého prezidenta Maurice Yaméoga vojenský puč, ktorý vyvolal hospodárske ťažkosti. Vojenská vláda po čase znovu povolila činnosť politickým stranám a krajina sa mohla opäť považovať za stabilnú a demokratickú. Roku 1977 vstúpila do platnosti ústava, vo voľbách sa však zúčastnilo priemerne len 20 % z prevažne analfabetického obyvateľstva. Roku 1980 prevzala moc nová vojenská vláda, zrušila ústavu a zakázala činnosť politickým stranám. Pri puči v októbri 1987 bol zavraždený prezident Thomas Sankara. Moc prevzal Blaise Compaoré. V júni 1991 vstúpila do platnosti nová ústava zakotvujúca pluralitný systém. V prezidentských voľbách bol opakovane zvolený Blaise Campaoré, avšak všetky voľby boli sporné. Po protestoch podporovaných armádou Campaoré odstúpil v októbri 2014. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Roch Marc Christian Kaboré, zvolený vo voľbách v novembri 2015.

Zahraničná politika

Burkinsko-slovenské medzinárodné vzťahy

Slovensko udržiava s Burkinou diplomatické styky prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Abuji v Nigérii a prostredníctvom veľvyslanectva Burkiny vo Viedni.

Burkina je nerozvinutý poľnohospodársky štát, ktorého hlavný export tvoria zlato a poľnohospodárske produkty, najmä bavlna, ale aj káva, čaj, arašidy a koža. Obchoduje najmä so Švajčiarskom (65,7 % exportu k roku 2016), Indiou (6,3 % exportu, 4,1 % importu), Južnou Afrikou (5,2 %), Singapurom (4,6 %), Francúzskom (7,1 % importu), Čínou (12,2 % importu), Pobrežím Slonoviny (8,2 % importu), Japonskom (7,8 % importu), Holandskom (4,5 % importu), Španielskom (4,2 % importu), Ruskom (4 % importu) a Spojenými štátmi,. Vzhľadom na dominanciu zlata a bavlny ako exportných artiklov sú príjmy krajiny zo zahraničného obchodu značne závislé od cien týchto komodít na svetových trhoch. V posledných rokoch Burkina zaznamenala nárast v ťažbe a vývoze zlata.

Podľa údajov z roku 1995 burkinská rastlinná výroba vyprodukovala 26 000 ton kávy, 500 000 ton manioku a 674 000 ton batátov, pričom v živočíšnej výrobe sa k danému roku chovalo 420 000 kusov hovädzieho dobytka, 350 000 kusov oviec a 920 000 kusov kôz. Podľa odhadu z roku 2011 tvorí 43 % rozlohy štátu poľnohospodárska pôda, z toho 20,8 % orná pôda, 0,3 % trvalé plodiny a 21,9 % trvalé pasienky. Poľnohospodárstvu sa venuje až približne 90 % obyvateľstva a podľa odhadu k roku 2016 sa na hrubom domácom produkte podieľa 32,6 % (na prvom mieste je sektor služieb s 45,2 %), avšak kvôli závislosti od dostatočnej vlahy preň veľké prírodné riziko predstavujú opakujúce sa obdobia sucha.

Obrat rybolovu v jazere Tanganika v roku 1995 činil 23 050 ton rýb a ťažba dreva 4,6 miliónov m³ dreva.

Cestná sieť nie je dostatočne rozvinutá. V roku 1992 predstavovala 14 473 km v roku už 15 272 km. Železničná sieť predstavuje len 622 km (k roku 2014). V krajine sa nachádzajú dve letiská so spevnenou a 21 letísk s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou. Z toho je jediné medzinárodne letisko v hlavnom meste Ouagadougou. Jediná letecká spoločnosť sídliaca v krajine, Air Burkina, S.A., operuje dve stredné dopravné lietadlá Embraer 170.

Podľa odhadu k júlu 2016 je v krajine 64 000 registrovaných telefónov pevnej linky a 15 404 040 mobilných telefónov (tzn. na 100 obyvateľov pripadá 79 mobilných telefónov. Prístup na Internet má len 14 % obyvateľov (2 723 950 používateľov). K roku 2007 v krajine sídlila jedna štátna a jedna súkromná televízna stanica.

Burkina Faso je nábožensky rozmanitá krajina. Dominantným náboženstvom je islam. Podľa štatistík sa 63,2 % populácie hlási k islamu. Väčšina moslimov v Burkine Faso sú sunnitskí moslimovia, ktorí nasledujú Malíkovskú právnu školu (tzv. Malíkovský mazhab) ovplyvnenú súfizmom. Šíitska forma islamu má v krajine malé zastúpenie. Značný počet sunnitských moslimov sa stotožňuje s poriadkom Tijaniyah. Rímskych katolíkov je 24,6 %, protestantov 6,9 %. Tradičné africké náboženstvo vyznáva 4,2 % obyvateľov. Mnoho ľudí praktizuje islam alebo kresťanstvo spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich synkretizmus.