Spišská Nová Ves ( slovenská výslovnosť, lat.
Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku. Archeologické nálezy po Slovanoch z územia mesta a okolia pochádzajú už z 8. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 ako osada Villa Nova. Osada bola založená nemeckými kolonistami pri starej slovanskej osade Iglov. V stredoveku pomohlo rozvoju mesta právo využívať náleziská medi, železa a striebra. V meste pôsobila aj známa zvonolejárska dielňa. Od roku 1412 patrila Spišská Nová Ves patrila medzi mestá zálohované Poľsku. Po skončení Poľského zálohu sa stala sídlom Provincii XVI spišských miest vrátených Uhorsku. Spišská Nová Ves čoraz viac predstavovala vážnejšieho konkurenta Levoče. Vybudovaním Košicko – bohumínskej železnici v roku 1871. Spišská Nová Ves sa stala postupne priemyselným a dopravným centrom Spišského regiónu.
Spišská Nová Ves | |
mesto | |
1. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 2. Provičný dom, 3. Radnica, 4. Mariánsky stĺp, 5. Miesto prianí, 6. Socha kpt. Jána Nálepku, 7. Galéria umelcov Spiša, 8. Reduta. | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Časti | Novoveská Huta, Pod Tepličkou |
Vodné toky | Hornád, Brusník, Holubnica |
Nadmorská výška | 430 m n. m. |
Súradnice | 48°56′39″S 20°33′39″V / 48,944167°S 20,560833°V |
Rozloha | 66,67 km² (6 667 ha) |
Obyvateľstvo | 34 544 (31. 12. 2023) |
Hustota | 518,13 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1268 |
Primátor | Pavol Bečarik (SNS, HLAS-SD, SMER-SD, SME RODINA) |
PSČ | 052 01 |
ŠÚJ | 526355 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421 |
Adresa mestského úradu | Mestský úrad Radničné nám. 70 52 01 Spišská Nová Ves |
E-mailová adresa | [email protected] |
Telefón | 053 / 417 6610 |
Fax | 053 / 442 69 80 |
Poloha mesta na Slovensku | |
Interaktívna mapa mesta | |
Wiki Commons: Spišská Nová Ves | |
Webová stránka: spisskanovaves.eu | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, na rieke Hornád v južnej časti Hornádskej kotline, na východnom okraji Slovenského raja, v mieste stretu s Volovskými a Levočskými vrchmi. Kým stred mesta leží v nadmorskej výške 430 m.n.m a zalesnený kataster mesta v južnej časti dosahuje nadmorskú výšku 1266 m.n.m (Veľká Knola).
Nachádzajú sa tu rozsiahle rudné ložiská v centrálnej časti Volovských vrchov. Z rúd železa sa ťažil siderit a limonit, z medených rúd chalkopyrit a tetraedrit a zo strieborných rúd tetraedrit s prímesou ortuti. Mesto je priamou bránou do Národneho parku Slovenský raj. V katastri mesta sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja.
Katastrom mesta pretekajú vodné toky:
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V meste sa nachádza jazero v areáli ZOO a bagrovisko nad bývalou tehelňou. V mestskej časti Novoveská Huta sa nachádzajú menšie rybníky. Neďaleko mesta sa nachádza vodná nádrž Klauzy v katastri obce Smižany a juhozápadne sa nachádza vodná nádrž Palcmanská Maša.
Erb mesta tvorí modrý štít zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelené kališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká (rozpájacie a bicie), ktoré symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Takzvaný nosič štítu je Korunovaná Panna Mária s gloriolou je, patrónka farského kostola a patrónkou mesta, odetá do červeného rúcha a modrého plášťa so zlatým žezlom v ľavici. Erb mesta nie je presne datovaný ale vo svojej pečati používa symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je darované. Prvá darovaná pečať s týmito znakmi je z roku 1663.
Pečať mesta bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Na mestskom pečatidle z konca 16. storočia sa nachádza latinský kruhopis: SIGGILLUM LIBERAE REGIAEGY MONTANAE CIVITATIS IGLO – Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo. Na pečatidle sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Cisár Ferdinand II. udelil 29. marca 1632 vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným alebo čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku 1655 Ferdinand III. aj Leopold I. v roku 1688.
Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste bola vyhotovená nová pečať mesta podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca akademickým sochárom Imrichom Svitanom. Pečať je okrúhla, s kruhopisom v latinčine SIGILLUM CIVITATIS VILLA NOVA – Pečať mesta Spišská Nová Ves a uprostred pečate sa nachádza erb mesta Spišská Nová Ves.
Insígnie alebo tiež nazývané, ako primátorská reťaz, sú ďalším symbolom mesta, pozostávajú z medaily, na ktorej je erb mesta a ohniviek tvoriacich reťaz na ktorých sú symboly reprezentatívnych cechov (baníkov, kamenárov, zvonolejárov, čižmárov, stolárov, kovolejárov a garbiarov), ktoré pôsobili v Spišskej Novej Vsi v minulých storočiach. Pôvodne insígnie mesta a symboly sa nezachovali. Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste boli vytvorené nové mestské insígnie (primátorská reťaz). Primátorskú reťaz navrhol PhDr. Jozef Kuruc a vyhotovil rodák zo Spišskej Novej Vsi a akad. sochár Imrich Svitana.
Vlajka mesta používa mestské farby. Vlajka mesta má pomer strán 2 : 3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny listu vlajky, pozostáva zo štyroch pozdĺžnych rovnako širokých pruhov mestských farieb.
Farby mesta je žltá (farba hlavnej erbovej figúry ruže, ako náhrada za zlatú), zelená (farba trojvršia a stopiek ruží), biela (farba baníckych kladív, ako náhrada za striebornú) a modrá (farba štítového poľa).
po roku 1989:
Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom. V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
Mongolský vpád do Uhorska, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.
O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.
Názov mesta Spišská Nová Ves je odvodený pravdepodobne z latinského a nemeckého názvu. Mesto vzniklo spojením slovanskej osady Iglov (maď. Igló) a mladšej nemeckej osady ako Villa Nova, Neudorf a Nová Ves. Pomenovanie Iglov podľa F. Javorského pochádza od slovanského slova igla, ihla, igilica alebo ihlica. Názov bol odvodený pravdepodobne od geografickej polohy slovanskej osady v tvare ihly ležiacej na sútoku riek Hornád a Brusník. Podľa Marsinu a Halagu je slovanský pôvod názvu mesta nespochybniteľný, ale zároveň tvrdia, že názov je prevzatý od vtedajšieho miestneho potoka. Ako nepravdepodobné sa ukazujú tvrdenia o pôvode názvu od ihličnatého lesa alebo nemeckého tvaru mena Egídius (nem. GIlg alebo Ilg) alebo hľadania spojenia medzi historickým názvom Jihlavy a Spišskej Novej Vsi. Podľa jazykovedca Š. Ondruša odmieta odvodenie od slovanského slova igla. Pôvod názvu mesta podobne ako v prípade Jihlavy predpokladá základ v praslovanskom jazyku jug teda juh vo význame svetla, svetlej južnej strany, odvodzuje ho teda od výrubanje lesnej plochy (Juglava – Iglava – Iglov).
Ostatné tvary názvu mesta sú:
Vývin názvu mesta
Spišská Nová Ves vznikla pri ceste vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Po rozšírení cesty a výstavbou domov po stranách na úzkych dlhých gotických parcelách vzniklo šošovkovité námestie, ktoré v stredoveku svojím rozsahom prevyšovalo námestia ostaných východoslovenských miest. Okolo námestia vznikli pôvodne menšie roľnícke domy so štítovými strechami. Až od 15. storočia vyrástli na ich mieste jednoposchodové murované domy. Zástavba tvorila len dva bloky, keďže Spišská Nová Ves nemala okrem námestia žiadne ulice, okrem cesty z Rožňavy do Levoče, ktorá priečne pretínala mesto. Mesto bolo ohradené len jednoduchým fortifikačným systémom a vchádzalo sa doň štyrmi bránami. Obranný systém a brány s výnimkou jednej boli zbúrané na začiatku 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta. Dominantou námestia je farský Kostol nanebovzatia Panny Márie. Pred kostolom sa pravdepodobne nachádzala budova fary a školy. Celý areál kostola bol obohnaný hradbou. Po požiari v roku 1849 zhorela fara a škola, jej zvyšky spolu s hradbou boli odstránené. Koncom 18. storočia postavili za kostolom súčasnú budovu radnice a evanjelický kostol. Z druhej strany farského kostola boli menšie domy, ktoré tvorili tzv. stredný riadok. Z urbanistického hľadiska je cenné šošovkovité námestie, ktoré vďaka svojim pamiatkovým hodnotám bolo 20. 1. 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Keďže centrum mesta tvorí pamiatková zóna, nájdeme tu typické spišské meštianske domy. Námestie je rozdelené na dve ulice a to Zimná ulica (nem. Winterzeil) a Letná ulica (nem. Sommerzeil). Fasády budov na Zimnej ulici majú vo veľkej miere klasicistické a secesné prvky na priečelí, v priestranných podbrániach sa zachovali barokové, renesančné a dokonca aj gotické prvky. Barokové klenby v podbrání ma napríklad dom č. 36. V dome č. 46 sídli Galéria umelcov Spiša. Dom má modernú fasádu ale vo dvore možno vidieť renesančnú lodžiu s arkádami a zvyšky renesančných okien. Dom je budova s trojpriestorovým členením s krížovými a valenými klenbami so zachovanými detailmi arkád, stĺpov, ríms a konzol, ako aj upravené exteriérové priestory galerijnej záhrady vytvárajú pre návštevníka príťažlivé prostredie naplnené výtvarným umením s možnosťou poznania, vzdelávania, objavovania, získavania nových zážitkov a stretnutí. Dom č. 51 má podbránie ešte gotické ukončenie. Zachovanú renesančnú fasádu ma dom č. 53. a dom vedľa má bohatú klasicistickú fasádu. Ďalej v domoch č. 59 a 60 nájdeme gotické priechody. Dom č. 61 má pôvodnú renesančnú fasádu zdobenú barokovou štukovou výzdobou, obsahujúcou nad oknami banícky motív. Portál a časť podbránia je gotické. V priechode domu č. 62 je gotický portál a v dvore sú renesančné prvky. Pôvodné renesančné priečelia majú domy č. 63, 76 – 79 a 82 – 84. Na Zimnej ulici v dome č. 90 sa nachádzal fotoateliér Gustáva Matza.
Na Letnej ulici nájdeme na dome č. 64 pamätnú tabuľu, v ktorom žila a v roku 1928 zomrela matka Milana Rastislava Štefánika, Albertína Štefániková, ako aj jeho brat JUDr. Ladislav Dušan Štefánik. Dom č. 62 má na priečelí aj vo vnútri renesančné prvky. Dom č. 51 má síce modernú fasádu ale priechod a dvor je renesančný. Nad portálom sa nachádza rok 1796. Vedľa Provinčného dom sa nachádza dom č. 48 ktorým má jasný gotický portál z 15. storočia. Gotické je aj podbránie a v dvorovej časti sa nachádzajú zvyšky starej sýpky. Fasáda už je však renesančne upravená. Dom č. 45 má bohatú štukovú výzdobu na klasicistickej fasáde. Uprostred fasády sa nachádza medzi dvoma anjelmi šľachtický erb. Na dome č. 42 nájdeme liatinové zábradlia a podpery balkóna, pochádzajúceho zo železiarni v Prakovciach. Výrazné klasicistické fasády majú domy č. 37 – 39. Najcennejšou budovou na Letnej ulici je dom č. 34 hlavne jeho dvor. Dvor má renesančné ochodze z troch strán. Vzadu má na prízemí na prvom poschodí arkády. Cenné je aj kované zábradlie. Vo výklenku dvora je fragment starého nápisu PAVLUS ANNO..... DO... . Vedľa sa nachádza budova bývalej filiálky Pražskej banky. Na čele fasády je mozaikový erb Prahy. V chodbe sa nachádza tabuľa, nad ktorou je nápis: RENOVATUM 1671. Pod ňou sú dva erby, zobrazujúce na trojvrší stojacu holubicu s vetvičkou v zobáku. Vedľa sa nachádza aj majstrovská značka. Dom č. 28 má secesným ornamentom zdobenú fasádu. Nad balkónom je rok 1904, nad oknami je monogram Armanda Jantnera.
Remeselnícke domy boli pôvodne zrubové prízemné domy s o štítom a sedlovou strechou pokrytou šindľom. Zvláštnosťou bolo riešenie komína cez tzv. krytý šindeľ. Tieto domy sa nachádzali na Mlynskej ulici a predovšetkým v časti mesta za ohybom rieky Hornád, zvanej "Šestnástka". Názov pochádza jednak od toho, že toto územie patrilo rade šestnástich, jednak podľa 16 domov, ktoré sa tam nachádzal dnes na mieste Zimného štadióna, kde sa v stredoveku predpokladane nachádzal ženský kláštor. Nachádzali sa tu ďalšie menšie osady ako bola banícka osada "Klepár" (nem. Klopp Orth), garbiarska osada "Garbovňa" (nem. Garberei), ktoré vznikli v priebehu 16. storočia. V týchto osadách prevládala drevená drobná ľudová architektúra. Typickým znakom bolo prelínanie medzi meštianskou zástavbou a ľudovou a to hlavne vo východnom závere šošovky na tzv. Strednom riadku (medzi Redutou a dnes Hotelovou akadémiou) a na Mlynskej ulici, ale aj v záveroch Letnej a Zimnej ulice. V ľudovej architektúre bol využívaný typ slovenského karpatského domu a typ tzv. ľudového domu spišských Nemcov, ktorých sa rôzne jednotlivé prvky prelínali. Z architektonického a historického hľadiska bol zaujímavý ľudový dom spišských Nemcov. Podľa V. Mencla práve v Spišskej Novej Vsi sa do druhej pol. 20. storočia tento typ domu zachoval v najkomplexnejšej a najarchaickejšej forme tak, ako bol na Spiš importovaný kolonistami z Nemecka v 13. storočí. Išlo o radový dom so strechou na samostatnej kolovej konštrukcii s krytým prejazdom "dúfart/durchfahrt" alebo "laib" s konštrukčne nezávislou zrubovou alebo murovanou izbou, orientovanou dvoma oknami do ulice, ktorá nemala ohnisko. Za obytnou izbou u najpôvodnejších domov bola otvorená kuchyňa s ohniskom a za ňou pokračovala uzavretá komora a ďalšie hospodárske miestnosti. Prejazd aj kuchyňa bývali otvorené do krovu. Krov bol hambálkovej konštrukcie, sedlová strecha mala hrebeň kolmý na ulicu, medzi strechami susedných domov bol spoločný medzi strešný žľab. Nemecký ľudový radový dom slúžil na Spiši v mestskom i vidieckom prostredí a charakterizoval zástavbu drobnejších urbanistických celkov spišských Nemcov. Jeho netypická konštrukcia a skladba svedčí o prapôvode ešte v prehistorickom kolovom dome. Uličné štíty oboch zastúpených typov (ale aj mnohých meštianskych domov pred 19. storočí) bývali drevené doskované, prelomené polvalbou alebo zriedkavejšie aj objemnou krytou galériou. Štít ukončovala kukla (strieška polkužeľového tvaru, ktorý mával na spodnom záklope maľovaný rok a meno vlastníka alebo staviteľa domu). Kukla plnila funkciu krytia doštenia štítu a je považovaný za prvok praslovanského pôvodu. Vo vrchole kukly bola osadená vyrezávaná makovica, hálka alebo kolík.
Medzi technické dnes už zaniknuté pamiatky patrili Nižný mestský mlyn z rokoch 1518 – 1523, papiereň z roku 1675, ktorá vznikla podľa návrhu Eliáša Začkoviča. Po roku 1890 to bola Haltenbergova továreň na textil. Ďalšie boli Manufaktúry na kameninový riad/majoliku z roku 1812 a na výrobu modrej skalice z roku 1814. Továreň na výrobu sadry z roku 1870 a továreň na škrob z roku 1881, dnes asanovaná škrobáreň, od roku 1888 ju vlastnila rodina Koromzay. V meste sa nachádzala aj mestská elektráreň. Parná píla na Podskale založená v roku 1917 firmou Reiner a Mandula, a. s. a zároveň aj lesná železnica z Podskaly cez Novoveskú Hutu až na Vojtechovú samotu. Na mieste autobusovej stanice sa nachádzala Adlerova píla z roku 1894. A medzi existujúce technické pamiatky patrí Tehelňa z roku 1887 – 1892, pôvodne to bol mestský podnik. V roku 1905 bola prestavaná na najväčšiu tehelňu na Spiši podľa projektu nového majiteľa J. Tischlera, v roku 2006 boli asanované objekty sušiarne, kotolne a lisovne. Ďalším zachovaným objektom je rušňové depo z roku 1872, ktoré je stále využívane železnicami Slovenskej republiky.
Medzi moderné stavby v Spišskej Novej Vsi možno radiť Hanulovu vilu z 30. rokov 20. storočia na Hanulovej ulici. Mestský úrad je ďalšou modernou stavbou z rokoch 1938 – 1940 podľa projektu M.M. Harminca, ako jeden architektonický komplex. Vo výzdobe priečelia je v značnej miere použitý pre Stredný Spiš charakteristický travertín. Oproti mestskému úradu stoji moderná výšková budova hotel Metropol z roku 1969. Medzi moderné stavby sakrálnej architektúry na Slovensku patrí Kostol Božieho Milosrdenstva na sídlisku Západ I., Gréckokatolícky chrám Premenia Pána v centre mesta a Kostol Panny Márie Fatimskej na Ferčekovciach.
V okolí mesta sa nachádza niekoľko väčších kaplniek z 18. storočia. Najstaršia z nich bola kaplnka sv. Krížaz roku 1748, obnovená v roku 1802, ktorá sa však dodnes nezachovala. Do prvej polovice 18. storočia patrí kaplnka sv. Anny, postavená pri ceste do Levoče. Dnešnú podobu získala až pri jej zväčšení v roku 1804. V jej interiéri sa nachádza renesančný oltár z polovice 17. storočia. Pri ceste do Markušoviec sa nachádza kaplnka sv. Trojice z roku 1757, obnovovaná v roku 1825. V kaplnke sa nachádza oltárna skriňa s dvoma krídlami z konca 15. storočia. Ústredná socha je negotická z roku 1800. Na tabuliach sú namaľovaní sv. Juraj, sv. Augustín, sv. Vavrinec, sv. Erazmus, sv. Rochamus, sv. Anton, sv. Egídius a traja ďalší svätci. Pravdepodobne ide o pôvodný oltár sv. Benedikta alebo Mikuláša z farského kostola. Ďalšia kaplnka sv. Ruženca z roku 1760, obnovená v roku 1802 a 1845 pri starej ceste do Novoveskej Huty. Neďaleko od nej sa nachádza menšia kaplnka zvaná "kammený obrazek" postavená v roku 1828 na mieste, kde zosun pôdy usmrtil dvoch ľudí.
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 23 011 | 60,48 |
Gréckokatolícka cirkev | 1 028 | 2,7 |
Evanjelická cirkev a. v. | 914 | 2,4 |
Pravoslávna cirkev | 158 | 0,4 |
Bez vyznania | 6 450 | 17,0 |
Iné a nezistené | 6 484 | 17,02 |
národnosť | 2011 | 2001 | 1991 | 1930 | 1910 | 1900 | 1890 | 1880 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
slovenská | 33 656 | 36 924 | 37 638 | 10 094 | 5 103 | 4 966 | 4 214 | 4 338 |
maďarská | 54 | 65 | 79 | 619 | 3 494 | 2 220 | 786 | 569 |
rómska | 177 | 756 | 949 | |||||
rusínska, ukrajinská | 166 | 97 | 100 | 26 | 9 | 10 | 1 | 3 |
chorvátska | 3 | 1 | 2 | 3 | ||||
srbská | 1 | 1 | 4 | 2 | ||||
česká, moravská | 142 | 213 | 310 | 50 | ||||
nemecká | 52 | 74 | 57 | 1 461 | 1 786 | 2 042 | 2 300 | 2 249 |
poľská | 11 | 17 | 50 | |||||
ruská | 11 | 8 | ||||||
bulharská | 2 | 2 | ||||||
rumunská | 15 | 1 | 1 | |||||
židovská | 1 | 326 | ||||||
iné a nezistené | 3 771 | 34 | 68 | 439 | 12 | 57 | 44 | 42 |
V meste pôsobí mlynársko-pekárenský a cestovinárenský kombinát MPC Cessi a.s., ktorý vyrába vysokokvalitné produkty slovenskej produkcie, výrobca kompresorov a kondenzačných jednotiek do chladiacich zariadení Embraco, výrobca filtračnej techniky - kalolisov Andritz a a výrobca plastových okien Noves.
Centrom mesta prechádza cesta II/533 od Rožňavy na Levoču, ktorá sa v severnej časti mesta križuje s II/536, vedúcej od Spišského Štvrtka do Spišských Vlách. Na železničnú trať Žilina – Košice sa tu pripája trať do Levoče. Spišská Nová Ves je vzdialená 26 km východne od Popradu, 9 km južne od Levoče, 62 km západne od Prešova a 57 km severne od Rožňavy.
Dopravné spojenie do Spišskej Novej Vsi je možné autobusovými prímestskými i diaľkovými linkami zo smeru Rožňava, Levoča, Košice, Poprad. Cez Spišskú Novú Ves vedie hlavná železničná trať číslo 180 Košice – Žilina – Bratislava.
Mestská hromadná doprava v Spišskej Novej Vsi má bohatú históriu a funguje už od roku 1971. Územie mesta a obce Smižany je do konca roka 2008 obsluhované devätnástimi linkami. Od začiatku roka 2009 dvanástimi linkami MHD.
V minulosti sa uvažovalo aj o zriadení trolejbusovej dopravy. Od tohto ekologicky prospešného zámeru sa upustilo. MHD v Spišskej Novej Vsi ako aj prímestskú dopravu zabezpečuje spoločnosť Eurobus a.s. (ex. SAD Spišská Nová Ves). V súčasnosti má MHD 15 liniek.
V centre mesta môžu obyvatelia využiť množstvo súkromných predajní kde sa dá kúpiť takmer všetko od potravín, drogérie, textilu, obuvi cez auto-moto, PC predajne a iné. Obyvatelia môžu tiež navštíviť menšie nákupné centrá ako COOP Jednota, Madaras, Kaufland, Lidl, Tesco a pod. Čo sa týka služieb tie obyvatelia nájdu tiež v centre mesta. V Spišskej Novej Vsi pôsobia tiež banky: Slovenská sporiteľňa, OTP banka, Dexia, VUB, UniCredit Bank, ČSOB a iné. Pre motoristov fungujú v Spišskej Novej Vsi autorizované autoservisy/predajne osobných áut značiek: Škoda, Kia, Mitsubishi, Citroen a v neďalekých Smižanoch (Fiat, Lancia, Alfa-Romeo)
Jednotlivci po roku 1989:
Kolektívne ceny po roku 1989:
Cena mesta za rok 2007
Cena primátora za rok 2007
Cena mesta za rok 2008
Cena mesta za rok 2009
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Spišská Nová Ves, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.