Imrich Steindl

október 1839, Budapešť, Maďarsko – † 31. august 1902, Budapešť, Maďarsko) bol maďarský architekt a reštaurátor. Preslávil sa najmä svojou neogotickou tvorbou, ktorej stopy sú výrazné vo veľkej miere aj na Slovensku. Jeho najznámejším dielom je budapeštiansky parlament.

Imrich Steindl rod. Steindl Imre
maďarský architekt
Dielo
Významné stavby	Maďarský parlament, Budapešť (1904) Kostol svätej Alžbety, Budapešť (1901)
Významné projekty	Bazilika svätého Egídia, Bardejov (1878) Dóm svätej Alžbety, Košice
Ocenenia
Zvolenie do radov národného pamiatkového výboru (1872) Medaila Medaille für Kunst (1873) Medaila francúzskej vlády Officier d´ Academie (1878)
Osobné informácie
Narodenie	29. október 1839
	Budapešť, Maďarsko
Úmrtie	31. august 1902 (62 rokov)
	Budapešť, Maďarsko
Alma mater	Akadémia výtvarných umení vo Viedni
Profesia	profesor
Odkazy
Imrich Steindl (multimediálne súbory na commons)
Architektonický portál  Biografický portál

Štúdium a práca

Základnú a strednú školu skončil v Pešti, potom študoval na Joseph Polytechnicum v Budíne. Ako 20 ročný začal svoje štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, aby spoznal aj umeleckú stránku staviteľstva. Bol veľmi nadaný a usilovný, o týchto vlastnostiach svedčia aj jeho kresby a skice. Nasledujúci rok mu ponúkli prácu odborného asistenta na Joseph Polytechnicum. Ponuku prijal, no o dva roky neskôr sa vrátil k svojím štúdiám na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde boli jeho učiteľmi Eduard van der Nüll, August Sicard von Sicardsburg, Rosner a Friedrich von Schmidt. Dejiny architektúry a umenia sa učil u Rudolfa Eitelbergera. Vlastná húževnatosť, usilovnosť a vzdelanosť ho čoskoro zaradili medzi popredných študentov akadémie. Za navrhovanie obytných budov dostal diplom a za navrhovanie verejných a pamiatkových budov dostal Fügerovu cenu Akadémie výtvarných umení. Vďaka výbornému prospechu na štúdiách ho v roku 1867 oslobodili od povinných skúšok na konci semestra. Jeho najvýznamnejšou prácou na akadémii bol návrh neogotického kaštieľa.

Profesorské pôsobenie

Od roku 1869 pôsobil na budapeštianskej technickej univerzite, od roku 1870 už ako profesor ústavu konštrukcií a dejín. Ako profesor (príklad si bral od svojho učiteľa Schmidta) sa snažil so svojimi študentmi pochodiť celé Uhorsko a nakresliť všetky pamiatky. Takto vzniklo vyše 500 kresieb. Jeho profesorským pôsobením sa začalo jeho tvorivé obdobie.

Raná tvorba

Medzi jeho prvé diela patrí plán radnice v Arade. Jeho projekt berlínskeho parlamentu získal uznanie. Steindla zaujímali aj plány veterinárnej univerzity v Budapešti. Navrhol viacero kresieb, na základe ktorých v rokoch 1880 – 1882 túto školu aj postavili. V roku 1868 vyhotovil plány justičného paláca v Pešti v štýle nemeckej renesancie a taktiež v gotike. Jeho mierky sú šľachetné, ornamenty jednoduché a vždy primerané k budove.

Reštaurátorská práca

 

 

Patrí medzi popredných reštaurátorov pamiatok. V roku 1870 prevzal vedenie reštaurátorských prác hradu Vajda Hunyad, ale kvôli nedostatku financií práce boli pozastavené. V roku 1876 Steindl reštauroval kostol františkánov v Segedíne, v rokoch 1878 – 1880 kostol v Mariasdorf v gotickom štýle a neskôr Dóm svätej Alžbety v Košiciach.

Na poslednej uvedenej stavbe pracoval vyše dvadsať rokov. Bol autorom neogotickej reštauračnej projekcie, ktorá počítala s dostavbou oboch veží katedrály, čo sa z finančných dôvodov nakoniec nerealizovalo. Došlo však k podstatnému zásahu v interiéri chrámu, kde pôvodné hviezdicové klenby bočných lodí boli nahradené sieťovými. Dóm dostal päťloďovú dispozíciu a zmeny sa dotkli aj exteriéru na obvodových múroch a v štítoch lodí. Odstránená bola neskorogotická kaplnka sv. Jozefa na severnej strane Dómu.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí aj rekonštrukcia a dostavba bardejovského kostola sv. Egídia 1878 – 1899, rímskokatolíckeho kostola v Spišskej Novej Vsi a opátskeho kostola v Jáku 1881. Názorným príkladom jeho mnohotvárnosti je pripojovacia časť a mýtny dom Margitinho ostrova v Budapešti. Vďaka vynikajúcemu plánu veterinárnej univerzity dostal zákazku aj na vyhotovenie projektu oveľa väčšej školy – Technickej univerzity kráľa Františka Jozefa I.. Steindl svoj talent neplytval na malé nevýznamné diela, obytných domov má iba zopár.

Kostol svätej Alžbety v Budapešti

 

Za jeho najkrajšie dielo je považovaný kostol svätej Alžbety v Budapešti. Stavba trvala šesť rokov. Kostol bol dokončený v roku 1901. Projekt zvíťazil vo verejnej súťaži, v ktorej Steindl uspel so svojim trojloďovým, gotickým štýlom. V kostole sa nachádza mnoho kaplniek, dve sakristia, vnútorný priestor vypínajú úzke stĺpy, ktoré nesú ťarchu krížových klenieb. Vnútorný priestor kostola je farebne vymaľovaný a kvôli stupňovaniu farebných efektov sú v miestach okenných otvorov farebné sklenené maľby.

Korunou jeho tvorby bol budapeštiansky parlament, ktorý je svetoznámy a vďaka nemu sa nikdy nezabudne na jeho staviteľa Steindla. Z množstva návrhov vybrali 24. februára 1884 Steindlov návrh. Stavba parlamentu sa začala 12. októbra 1885 v neogotickom štýle.

Údaje o parlamente

Realizácia stavby stála 38 miliónov zlatých korún. Na stavbe pracovalo vyše 1000 ľudí, spotrebovalo sa 40 miliónov tehál, pol milióna ozdobných kameňov a 40 kg zlata. Budova je 268 m dlhá, 123 m široká a 96 m vysoká so zastavanou plochou 18 000 m² a s vnútorným objemom 473 000 m³. Budova má 27 brán, 242 sôch, 29 vnútorných schodísk a vyše 200 miestností. V rokoch 1895 – 1902 vykonával funkciu hlavného inšpektora na stavbe Ján Nepomuk Bobula.

Opis parlamentu

 

Budova stojí na betónovej doske tvoriaci jeden celok so šírkou 2 metrov. Pôdorys má obdĺžnikový tvar z ktorého vystupuje iba rizalit, ktorý tvorí hlavné schody. Na fasáde môžeme vidieť množstvo erbov, sôch, pilierov a má mnoho balkónov, ktoré so svojimi rôznorodými oknami rovnomerne delia plochy stien. Zo strany Dunaja sa nachádza hlavné priečelie, ale hlavný vstup je zo strany námestia Ľudovíta Košúta.

Hala Díszlépcső-csarnok

Po stranách hlavného schodišťa vítajú návštevníkov dve sochy leva. Cez vstup sa dostaneme do haly Díszlépcső -csarnok („ozdobných schodíkov”). Táto hala je z jedných najkrajších diel Steindla. Tu sa nachádza aj jeho bronzová busta postavená v roku 1904. V tejto hale sa nachádza aj 8 stĺpov z červeného mramoru. Šesť metrov vysoké stĺpy, pôvodom zo Španielska, sú jedinečné v celej Európe. V hale môžeme vidieť množstvo malieb a malé sošky držiace korunovačné klenoty. Cez túto halu sa dostaneme do kupoly.

Členenie budovy

Budovu členíme na dve časti na hornú snemovňu a na poslaneckú snemovňu. Spája ich veľká kupolovitá hala. Polomer haly je 20 m, výška 27 m, kupolu tvorí sieťová klenba. Táto časť parlamentu bola postavená najskôr (v roku 1896) preto táto časť bola miestom miléniového slávnostného zasadnutia parlamentu. Okrem uvedených sa tu nachádza 16 sôch významných panovníkov vrátane ich erbov, diela reprezentujúce maďarskú históriu. Od tejto haly napravo sa nachádza horná snemovňa, naľavo poslanecká snemovňa, oproti je umiestnená reštaurácia, knižnica a dve zasadačky. Chodby, cez ktoré sa sem dostaneme, majú mramorové steny. Strop tvoria drevené pozlátené gotické ozdoby. Na ostatných podlažiach sú umiestnené kancelárie, knižnica, listáreň, čitáreň a miestnosti pre novinárov. Toto dielo je najvýznamnejším prejavom Steindlovej umeleckej tvorby, jeho jedinečnosti a obrovskej geniality. Parlament je večnou pamiatkou tisícročnej histórie Uhorska a Maďarska.

Ocenením jeho usilovnej, kvalitnej a húževnatej práce bolo jeho zvolenie do radov národného pamiatkového výboru v roku 1872. V roku 1873 mu na Viedenskom svetovom veľtrhu udelili medailu Medaille für Kunst a v roku 1878 na Parížskom svetovom veľtrhu medailu francúzskej vlády Officier d´ Academie.

Steidlova sláva čoraz viac rástla. V roku 1891 ho zvolili ho za člena Royal Institute of British Architects, v roku 1898 za člena Uhorskej akadémie vied. V roku 1900 dostal najvyššie vyznamenanie Pro Litteris et Artibus od cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Imrich Steindl

• DUDÁK, Vladislav; POŠVÁK, Rudolf; NEŠKUDLA, Bořek. Encyklopedie světové architektury. 2. vyd. Praha : Baset, 2000. ISBN 8086223086. S. 1029. (po česky)
• ARADY, Nóra, és kol. A művészet története Magyarországon. Budapešť : Gondolat, 1983. ISBN 9632809289. S. 576. (po maďarsky)