Svätec Juraj: Rímsky vojak, mučeník a svätec, patrón vojakov a roľníkov

apríl">23. apríl 303) bol vojak v Rímskej ríši. V kresťanstve sa uctieva ako mučeník a patrón mnohých štátov, miest a hnutí (napríklad skautov). Jeho meno znamená roľník.

Svätý Juraj
veľkomučeník, triumfátor a divotvorca
Saint George, 12th century fresco in Staraya Ladoga
Biografické údaje
Narodenie	~ 275 – ~ 280 Kapadócia, Turecko alebo Gruzínsko
Úmrtie	23. apríl 303 Lod, Palestína/Izrael
Uctievanie
Atribúty	ako vojak na bielom koni bojujúci s drakom
Patronát	Anglicko, Aragónsko, Bejrút, Čierna Hora, Etiópia, Freiburg im Breisgau, Gruzínsko, Janov, Katalánsko, Litva, Moskva, Portugalsko, Srbsko, roľníci, vojaci, skauti, proti pokušeniam, proti vojnovým nebezpečenstvám, SLH
Cirkev	katolícka pravoslávna orientálna ortodoxná anglikánska luteránska
Sviatok	23./24. apríl /6.máj- julián.kal./ (ľubovoľná spomienka (rkc.)/polyjelejný sviatok s bdením (gkc.))
Odkazy
	Juraj (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Pochádzal pravdepodobne z Kapadócie v dnešnom východnom Turecku. Ako možná krajina jeho pôvodu sa uvádza aj Gruzínsko, ktoré nesie jeho meno (Georgia).

Podľa Zlatej legendy sa pri meste Silene v Líbyi (Afrika) usídlil drak žijúci pri veľkom jazere, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Na uzmierenie mu dávali všetko čo mali, ale on chcel živé mäso. Preto mu obetovali denne dve ovce a neskôr aj ľudské obete. Keď padol lós na dcéru panovníka, predstúpila pred draka v svadobných šatách. Juraj, ktorý sa dopočul o drakovi, sa rozhodol bojovať s ním. Prežehnal sa znamením kríža a pustil sa do boja s drakom, ktorému kopijou spôsobil hlbokú ranu. Princeznin svadobný podväzok potom použil ako obojok a doviedol draka do mesta. Tam vyzval ľudí, aby prijali kresťanstvo a nechali sa pokrstiť, potom vraj draka zabije. Predpokladá sa, že legenda je orientálneho pôvodu a svätému Jurajovi bola pripísaná len dodatočne.

Legenda hovorí o jeho ďalšom živote to, že sa vzbúril proti cisárovi Diokleciánovi, ktorý v roku 303 nariadil systematickú perzekúciu kresťanov. Juraja, ktorý sa priznal ku kresťanskej viere, označili za zradcu, bol mučený a popravený.

Svätý Juraj patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi. O jeho živote však vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty. Existujú však historické dokumenty, ktoré nám umožňujú urobiť si aspoň približnú mienku o jeho živote. Sv. Juraj bol pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno Georgia. Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky. Neskôr sa stal vojakom a podstúpil mučenícku smrť v meste Lod, v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. storočia. Niektorí historici kladú jeho mučeníctvo do roku 303 v prenasledovaní za cisára Diokleciána. Juraj bol pochovaný v Lode. Jeho hrob sa čoskoro po jeho smrti stal cieľom pútnikov a miestom zázračných udalostí. Už v období cisára Konštantína Veľkého vznikla pri Jurajovom hrobe cintorínska bazilika, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes. Uctievanie sv. Juraja sa rozšírilo na kresťanskom Východe už v štvrtom a piatom storočí, a to nielen v Palestíne, Sýrii, Gruzínsku a Arménsku, ale aj v Egypte a Etiópii. Neskôr preniklo aj do iných krajín.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa sviatok sv. veľkomučeníka Juraja slávi 23. apríla a ide o významný a medzi ľuďmi obľúbený sviatok. V hierarchii cirkevných sviatkov ide o polyjelejný sviatok s bdením. Titul veľkomučeník, ktorý v gréckokatolíckej cirkvi nosí, má okrem neho len niekoľko málo svätcov.

 

• "Juraj, veľkomučeník a divotvorca : 24. apríl, 3. november." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 218-220. ISBN 80-967341-1-3
• "Dňa 23. apríla : Svätý velikomučeník Juraj - Georgij." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 207-208. ISBN 80-7165-381-0