Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Nájdeme ju najmä na Balkáne, vo východnej Európe a na Blízkom východe. Často býva nesprávne zamieňaná s gréckokatolíckou cirkvou, ktorá síce používa byzantský obrad, ale inak spadá pod právomoc rímskeho pápeža, teda patrí ku katolíckej cirkvi.
Pravoslávie sa rozšírilo z Byzantskej ríše na územie Balkánskeho polostrova. Aj v súčasnosti sa k pravosláviu hlási väčšina veriacich Srbska, Čiernej Hory, Bulharska, Grécka, Rumunska, Gruzínska a Severného Macedónska. Pomerne veľké skupiny pravoslávnych kresťanov žijú aj na území Bosny a Hercegoviny (medzi tamojšími Srbmi), na území južného Albánska, ale aj medzi srbskými komunitami v Chorvátsku, v južnom Maďarsku, v Nemecku či v zámorí. Pravoslávie sa rozšírilo aj medzi východnými Slovanmi. Najväčšou pravoslávnou cirkvou je Ruská pravoslávna cirkev, ktorej veriaci žijú nielen na území Ruska, ale aj medzi Rusmi, ktorí žijú na území Estónska, Lotyšska, Litvy, Kazachstanu, Uzbekistanu alebo medzi Rusmi v USA, v Kanade či v Austrálii. Pravoslávie je tiež hlavným vierovyznaním Ukrajincov, Bielorusov a obyvateľov Moldavska. Na Kaukaze sa k pravoslávnemu kresťanstvu hlási väčšina obyvateľov Gruzínska a niektoré menšie národy. Veľa pravoslávnych žije aj na území Libanonu, Sýrie, Jordánska a iných krajín Blízkeho východu. V meste Carihrad (dnešný Istanbul), v ktorom sídli ekumenický pravoslávny patriarcha, však žije pravoslávnych veľmi málo. Podľahli perzekúciám zo strany Turkov po skončení prvej svetovej vojny. Menšie skupinky žijú aj na území Poľska, Česka a vo Fínsku.
Príchodom vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorých v roku 863 poslal byzantský cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava sa byzantský obrad preukázateľne dostal na územie dnešného Slovenska. Preklad byzantskej liturgie do staroslovienčiny od Konštantína a Metoda sa s menšími zmenami dodnes používa v pravoslávnych a gréckokatolíckych liturgiách. Na území Slovenska žijú pravoslávni kresťania na východe, v okolí miest Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Snina či Stará Ľubovňa. Ich centrom je mesto Prešov.
V súčasnosti sú všeobecne uznávané tieto autokefálne cirkvi:
Miestnu pravoslávnu cirkev v týchto krajinách tvorí autokefálna (samostatná a nezávislá) jednotka zložená z Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Vrcholným predstaviteľom celej miestnej cirkvi je metropolita, ktorým je tu tradične volený jeden z arcibiskupov (v súčasnosti je podľa miestnej cirkevnej ústavy metropolitom buď arcibiskup pražský alebo prešovský; metropolitu volí najvyšší správny orgán miestnej cirkvi, čo je snem skladajúci sa zo zvolených duchovných i laikov).
Eparchie (biskupstvá) Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku:
Územie Česka:
Územie Slovenska:
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pravoslaví na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Pravoslávna cirkev (východná Európa), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.