Meliton Sardský

storočie">2. storočia Sardy - † asi 180^:18-19) bol maloázijský patristický spisovateľ. Radí sa ku kresťanským apologétom.

O živote Melitona je toho známe iba veľmi málo. Pravdepodobne sa narodil v prvej tretine 2. storočia a celý život (okrem cesty do Palestíny) pôsobil v meste Sardy. Prvá zmienka o smrti je približne z roku 190, takže zomrel niekedy predtým.^:18-19

Správy o Melitonovi podáva Eusebios z Kaisareie, ktorý o ňom píše ako o biskupovi^:130 a uvádza aj zoznam jeho diel.

Už v staroveku boli jeho spisy známe svoju vysokou rečníckou úrovňou (priraďujú sa k druhej sofistike) a ako o vynikajúcom retórovi o ňom píše napr. Tertullianus.^:20 Štýlovo ide o aziatský štýl.

 

Podľa správ Eusébia z Kaisareie bol Meliton autorom viac ako 20 diel.

Zoznam diel:

• Apológia kresťanstva
• τα περί του Πάσχα δύο (dosl. O Pasche)
• O spôsobe života a o prorokoch
• O cirkvi
• O dni pána
• O viere ľudí
• O stvorení
• O podriadenosti zmyslov viere
• O duši a tele
• O krste
• O pravde, viere a Christovom utrpení
• O proroctvách o ňom
• O pohostinnosti
• Kľúč (úvod do Svätého písma)
• O diablovi
• O apokalypse Jána
• O vtelení Boha
• Výpisky (Eklogon)

Nie je však isté či všetky diela, ktoré obsahuje Eusebiov zoznam, sú pravé.

Z jeho diela však dlho boli známe iba zlomky, citované v Eusebiovi. Šlo o diela: O Pasche, Apológia, Výpisky.^:38 Až v roku 1940 objavili papyrusový zvitok s textom diela známeho ako Peri Pascha (dosl. O Pasche), z ktorého predtým boli známe tiež iba zlomky.

Okrem toho mu bola v prostredí orientálnych cirkví pripisovaná apológia (zachovala sa v sýrčine), ktorá bola adresovaná pravdepodobne cisárovi Caracallovi. Vznikla v okolí mesta Hierapolis. Podobne mu (staršie) na kresťanskom Západe pripisovali spis, ktorý pochádzal zo 4. storočia a zaoberal sa zosnutím a nanebovzatím Panny Márie.

Apológia kresťanstva

O Melitonovej Apológii kresťanstva píše Eusebius a cituje z nej väčší fragment, v celosti sa dielo nezachovalo. Apológia bola určená rímskemu cisárovi Marcovi Aurelióvi a vznikla asi okolo roku 166 či 172 Po prvýkrát sa objavuje myšlienka o harmónii medzi štátom a cirkvou, ktorá má byť výhodná pre obe strany. Noel King to zhrnul „Už u Melitona Sardského (…) môžeme rozpoznať teóriu, že kresťanstvo a Rímska ríša sú partneri, že dobrí cisári môžu kresťanom ublížiť iba vtedy, keď sú oklamaní, že cirkev sa rovnako ako cisárstvo objavilo za Augusta a že prítomnosť kresťanov Rimanom prospieva.“^:228

O Pasche (Peri Pascha)

Peri Pascha (gr. Περι Πασχα; dosl. O Pasche resp. Kázeň na Veľký piatok) je homília, ktorá pochádza z rokov 160-170. Bola publikovaná v roku 1940. Predtým boli z nej známe iba zlomky v gréčtine, latinčine, sýrčine, koptčine a gruzínčine. Okrem Druhého listu Klimentovho ide o jednu z najstarších zachovaných kázní.

Má 4 časti a 105 paragrafov. Je koncipovaná ako výklad 12. kapitoly knihy Exodus.

Prvá časť (prológ, § 1-10) odkazuje na starozákonné čítanie z knihy Exodus a oslavuje starú a novú Paschu. Druhá časť (§ 11-45) prerozpráva príbeh starozákonnej Paschy a vysvetľuje jej typologický zmysel. Tretia časť (§ 46-65) objasňuje, prečo sa Kristus obetoval, zmysel Adamovho pádu a rozšírenie nadvlády hriechu medzi všetkých ľudí. Štvrtá, najrozsiahlejšia, (§ 66-105) vysvetľuje Kristovu novú Paschu a jeho triumf vzkriesenia. V poslednej časti sa objavuje antijudaistická polemika.

Z textu vyplýva, že Melitonova kresťanská obec pri stanovovaní dátumu Veľkej noci nasledovala prax, ktorá pochádzala od apoštola Jána. Veľkú noc slávili naraz ako židia sviatok Pesach, teda počas noci zo 14. na 15. dňa mesiaca nisan.^:14 Objavenie tohoto diela si vynútilo väčšiu citlivosť vedcov na vzťah medzi apologetikou a hlásaním viery.^:12

• PAPADOPULOS, Stylianos. Πατρολογία Α΄ : Εισαγωγή: Β΄ και Γ΄ αιώνας. Athina : [s.n.], 1986. 502 s. S. 258 – 265.