Voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 boli v poradí piate priame voľby prezidenta SR, z ktorých vzišiel v poradí piaty prezident SR. Prvé kolo volieb sa uskutočnilo 16. marca 2019, druhé kolo 30. marca.
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Volebná urna použitá pri voľbe | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štát | Slovensko | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Druh | prezidentské voľby | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Orgán | Prezident SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prvé kolo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dátum | 16. marca 2019 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Účasť | 48,74 % | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Platné hlasy | 2 145 364 (99,37 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Počet kandidátov | 15 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Druhé kolo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dátum | 30. marca 2019 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Účasť | 41,7 % | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Platné hlasy | 1 808 985 (97,93 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Počet kandidátov | 2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poradie volieb | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poradie | 5. voľby prezidenta SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výsledok | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prezident | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V prvom kole sa o funkciu uchádzalo 13 kandidátov. Zúčastnilo sa ho 48,74 % voličov. Najviac hlasov dostala kandidátka PS Zuzana Čaputová (40,57 %) a nezávislý kandidát s podporou Smeru Maroš Šefčovič (18,66 %), ktorí postúpili do druhého kola.
Druhého kola sa zúčastnilo 41,79 % voličov. Maroš Šefčovič získal 41,59 % platných hlasov, Zuzana Čaputová 58,40 % platných hlasov, čím sa stala novozvolenou prezidentkou republiky. Funkcie sa ujala počas inaugurácie 15. júna 2019.
Spôsob voľby prezidenta SR upravuje čl. 101 až 107 Ústavy SR a zákon Národnej rady SR (NR SR) č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súvisiace právne predpisy. Od roku 1999 prezidenta volia občania SR vo všeobecných, rovných, priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov.
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi – tieto návrhy musia byť odovzdané predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a najneskôr v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. Voľby vyhlasuje predseda NR SR najneskôr 55 dní predo dňom ich konania. Predseda NR SR Andrej Danko tak učinil 10. januára 2019 a deň konania (prvého kola) volieb určil na sobotu 16. marca 2019 a deň konania druhého kola na sobotu 30. marca 2019. V zmysle rozhodnutia predsedu NR SR boli do 30. januára utvorené volebné okrsky a určené volebné miestnosti, do 11. februára boli utvorené volebné komisie a okrskové volebné komisie a do 21. februára sa uskutočnilo ich prvé zasadnutie.
Po odstúpení Roberta Mistríka na konci februára 2019 výrazne narástli preferencie Zuzany Čaputovej. Podľa prieskumu agentúry Focus by získala 44,8 % a podľa prieskumu agentúry AKO až 52,9 % platných hlasov (pozri kapitolu Prieskumy verejnej mienky § Prvé kolo). Tento vývoj vyvolal otázku, či by mohla byť v prípade zisku nadpolovičnej väčšiny platných hlasov zvolená hneď v prvom kole. Podľa čl. 101 ods. 4 Ústavy SR totiž platí, že:
„ | Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. | “ |
Spor vznikol okolo formulácie o nadpolovičnej väčšine „platných hlasov oprávnených voličov“ v čl. 101 ods. 4, vete prvej Ústavy SR. Napr. právnik a poslanec NR SR Ondrej Dostál (OKS, poslanecký klub SaS) tvrdil:
„ | Prvú vetu tohto odseku ústavy však nemožno vnímať izolovanie od poslednej. V nej sa namiesto ‚oprávnených voličov‘ spomínajú ako základ na stanovenie väčšiny potrebnej na zvolenie ‚zúčastnení voliči‘. Ak nepredpokladáme, že sa ústavodarca pomýlil a v tom istom odseku ústavy použil dve odlišné slová (oprávnení vs. zúčastnení) na označenie tej istej veci, tak je zjavné, že účelom tohto rozlíšenia je rozlíšenie potrebnej väčšiny v prvom a druhom kole. V prvom kole sa väčšina počíta zo všetkých (oprávnených) voličov, v druhom zo zúčastnených. | “ |
K tomuto výkladu sa priklonila Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán vo svojom rozhodnutí z 18. februára 2019. Dostál poukázal tiež na zrejmý úmysel ústavodarcu. Dôvodom prijatia tejto prakticky nesplniteľnej podmienky podľa neho bola snaha poslancov NR SR zabrániť tomu, aby bol v prvom kole zvolený Vladimír Mečiar, ktorý mal v tom čase ešte stále veľkú podporu u voličov. Praktickú nevykonateľnosti tejto podmienky dokladajú výsledky minulých priamych volieb prezidenta SR. Doteraz sa v prvom kole volieb zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov len v prvých priamych voľbách prezidenta SR v roku 1999 (pozri Volebná účasť na Slovensku#Voľby prezidenta), v ktorých sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 %) z 4 038 899 oprávnených voličov. 2 981 957 (99,91 % zúčastnených) voličov obálky odovzdalo, z čoho vzišlo 2 948 402 (98,87 %) platných hlasov, z ktorých získal Rudolf Schuster 1 396 950 (47,37 %), teda menej ako polovicu, čo predstavovalo 34,59 % z hlasov všetkých oprávnených voličov a bol teda so ziskom 35 % historicky najbližšie k splneniu podmienky získať 50 % všetkých voličov už v prvom kole.
Opačný výklad príslušného ustanovenia Ústavy SR prezentoval advokát a poslanec Mestského zastupiteľstva v Stupave Štefan Haulík. Na základe ustanovenia § 115, ods. 1, vety prvej zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorej „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb“, konštatoval:
„ | Väčšina sa teda počíta z platných hlasov – ako podľa ústavy, tak aj podľa zákona o voľbách, ktorý sa dá chápať ako vykonávací predpis k ústave. Zákon o voľbách v citovanom ustanovení nebol vyhlásený za protiústavný a je teda platný a účinný. [...] Ak teda pani Zuzana Čaputová získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a bude sa konať druhé kolo volieb, je to jednoznačne postup v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s ústavou v znení jej článku 101, ods. 4, vety prvej. [...] termín ‚platný hlas oprávnených voličov‘ nie je v rozpore s termínom ‚platný hlas zúčastnených voličov‘. V skutočnosti ide o to isté, ale vyjadrené dvomi rôznymi spôsobmi. [...] v každých voľbách je súčet platných hlasov oprávnených voličov presne rovnaký, ako je súčet platných hlasov zúčastnených voličov. [...] Pretože každý zúčastnený volič je zároveň aj voličom oprávneným (nemôže sa volieb zúčastniť neoprávnený volič, pretože by išlo o pokus trestného činu) a zároveň každý oprávnený volič s platným hlasom je aj zúčastnený volič, pretože platnosť hlasu závisí od účasti – teda odovzdania hlasu. | “ |
Denník N usporiadal anketu medzi právnikmi, v ktorej sa väčšina právnikov (Ján Mazák, Eduard Bárány, Ján Drgonec, Jozef Vozár, Lajos Mészáros, Peter Kresák) priklonila k názoru, že na víťazstvo v prvom kole volieb by musel kandidát získať nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov (vrátane tých, ktorí sa volieb nezúčastnili), resp. nadpolovičnú väčšinu z počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov, resp. dopísaných do zoznamov voličov.
Vzhľadom na to, že Čaputová ani žiaden iný kandidát nezískal v prvom kole volieb nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a získala len 19,65 % z 4 429 033 hlasov všetkých zapísaných oprávnených voličov, táto diskusia ostala len v rovine teoretickej debaty. V praxi sa ani nepredpokladalo, že by sa Čaputová v prípade získania nadpolovičnej väčšiny platných hlasov a vyhlásenia druhého kola volieb Štátnou komisiou pre voľby a financovanie politických strán obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého plénum navyše od 16. februára 2019 nebolo uznášaniaschopné a teda v tejto spornej veci by súd nemohol rozhodnúť.
Oficiálny zoznam kandidátov, ktorí splnili podmienky a ich kandidatúry boli prijaté predsedom NR SR.
# | Meno | Strana | Profesia | Vek | Zverejnenie kandidatúry | Potvrdenie kandidatúry | Počet odovzdaných podpisov | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Béla Bugár | MOST – HÍD | poslanec NR SR | 60 | 9. júna 2018 | 6. septembra 2018 | 34 656 podpisov občanov | ||
Zuzana Čaputová | PS | právnička | 45 | 29. mája 2018 | 24. januára 2019 | 18 481 podpisov občanov | ||
Martin Daňo | nezávislý | novinár | 42 | 16. februára 2018 | 24. januára 2019 | 16 podpisov poslancov NR SR | ||
Štefan Harabin | nezávislý (s podporou KDŽP) | sudca Najvyššieho súdu SR | 61 | 18. apríla 2018 | 15. novembra 2018 | 31 993 podpisov občanov | ||
Eduard Chmelár | nezávislý | vysokoškolský pedagóg | 47 | 23. apríla 2018 | 28. januára 2019 | 17 953 podpisov občanov | ||
Marian Kotleba | ĽS Naše Slovensko | poslanec NR SR | 41 | 31. mája 2018 | 30. januára 2019 | viac ako 27-tisíc podpisov občanov | ||
Milan Krajniak | SME RODINA | poslanec NR SR | 46 | 31. mája 2018 | 11. augusta 2018 | 25 135 podpisov občanov | ||
František Mikloško | nezávislý (s podporou OKS, KDH, OĽaNO a Kresťanskej únie). | publicista | 71 | 6. júna 2018 | 25. januára 2019 | 19 104 podpisov občanov | ||
Maroš Šefčovič | nezávislý (s podporou SMER-SD) | podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu | 52 | 18. januára 2019 | 31. januára 2019 | 47 podpisov poslancov NR SR | ||
Róbert Švec | nezávislý | politológ | 42 | 27. mája 2018 | 25. novembra 2018 | 18 261 podpisov občanov | ||
Bohumila Tauchmannová | nezávislá | podnikateľka | 60 | 1. marca 2018 | 19. septembra 2018 | viac ako 16-tisíc podpisov občanov | ||
Juraj Zábojník | nezávislý | bezpečnostný analytik | 56 | 19. februára 2018 | 13. augusta 2018 | 28 505 podpisov občanov | ||
Ivan Zuzula | SKS | vysokoškolský pedagóg | 64 | 31. januára 2019 | 31. januára 2019 | 16 542 podpisov občanov |
József Menyhárt sa 19. februára vzdal kandidatúry na post prezidenta v prospech Roberta Mistríka. Považuje ho za "najlepšieho pravicového demokratického kandidáta".
Robert Mistrík sa vzdal kandidatúry 26. februára v prospech Zuzany Čaputovej.
# | Meno | Strana | Profesia | Vek | Zverejnenie kandidatúry | Potvrdenie kandidatúry | Počet odovzdaných podpisov | Vzdanie sa kandidatúry | Dôvod vzdania sa kandidatúry | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
József Menyhárt | SMK-MKP | predseda politickej strany | 42 | 29. septembra 2018 | 28. januára 2019 | 26 800 podpisov občanov | 19. februára 2019 | vzdanie sa v prospech Roberta Mistríka | ||
Robert Mistrík | nezávislý (s podporou SaS a SPOLU) | vedec | 52 | 15. máj 2018 | 17. november 2018 | 26 885 podpisov občanov | 26. februára 2019 | vzdanie sa v prospech Zuzany Čaputovej |
Kandidáti, ktorých kandidatúru predseda NR SR neprijal.
# | Meno | Strana | Profesia | Zverejnenie kandidatúry | Potvrdenie kandidatúry | Dôvod neprijatia kandidatúry | |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Radovan Znášik | nezávislý | diplomat, bývalý zamestnanec MŽP SR | 4. septembra 2017 | 29. januára 2019 | ku dňu konania volieb nespĺňa vekovú podmienku | ||
Ján Molnár | nezávislý | dôchodca | 22. januára 2019 | 29. januára 2019 | podozrenie, že poslanecké podpisy boli získané podvodne | ||
Martin Konečný | nezávislý | farmár | 31. januára 2019 | 31. januára 2019 | chýbajúci počet podpisov |
K 31. januáru 2019, do kedy bolo potrebné doručiť do NR SR návrhy kandidátov, neprijal predseda NR SR Andrej Danko tri kandidatúry. Kandidatúru Radovana Znášika odmietol pre nesplnenie vekovej podmienky (dovŕšenie veku 40 rokov ku dňu konania volieb ) a dôchodcu Jána Molnára pre podozrenie, že podpisy od poslancov získal podvodom. Molnár sa zúčastnil dňa otvorených dverí v parlamente v septembri 2018, kde sa mu podarilo vyzbierať podpisy od poslancov potrebné na kandidatúru. Všetky podpisy sa potvrdili ako originálne a pravé. Andrej Danko najprv oznámil, že nemá dôvod kandidatúru neschváliť, pokiaľ táto spĺňa zákonné podmienky. Stretol sa však s poslancami, ktorí vyhlásili, že boli uvedení do omylu, k úprave petičného hárku došlo až po ich podpísaní a v čase podpísania listina neobsahovala údaj podstatný pre posúdenie listiny ako listiny, ktorú podpisujú nie ako občania, ale ako poslanci. Danko nakoniec kandidatúru neprijal pre podozrenie, že podpisy boli získané podvodom. Dôchodca Ján Molnár je blogerom a priaznivcom konšpiračných teórií.
Farmár Martin Konečný odovzdal do podateľne 31. januára krátko pred polnocou len 164 podpisov. Svoj záujem o prezidentské kreslo až tak vážne nemyslel, chcel skôr upriamiť pozornosť na problémy slovenských farmárov.
Ján Molnár aj Radovan Znášik sa 4. februára 2019 obrátili na Najvyšší súd SR, ten 8. februára ich žaloby zamietol ako neodôvodnené.
Ohlásení kandidáti, ktorí neskôr kandidatúru stiahli.
# | Meno | Strana | Profesia | Zverejnenie kandidatúry | Stiahnutie kandidatúry | |
---|---|---|---|---|---|---|
Oskar Fegyveres | nezávislý | svedok zavlečenia Michala Kováča ml. | 31. mája 2018 | 2. novembra 2018 | ||
Gabriela Drobová | nezávislá | dramaturgička a riaditeľka módnej televízie | 16. septembra 2018 | 31. januára 2019 |
Súčasný prezident Andrej Kiska 15. mája 2018 oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať. Vtedajší premiér Robert Fico v decembri 2017 oznámil, že nebude kandidovať. „Na zdravie svojho syna vyhlasujem, že nebudem kandidovať na prezidenta,“ vyhlásil. Prezidentskú kandidatúru odmieta aj Iveta Radičová. Koncom júla 2018 Pál Csáky oznámil, že sa o kandidatúru nebude uchádzať.
Strana SMER-SD sa dlho snažila presvedčiť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby sa stal jej prezidentským kandidátom, ten to však viackrát odmietol.
KDH 15. decembra 2018 oznámilo, že nepostaví do volieb vlastného kandidáta, a podporu chce vyjadriť v primárkach medzi Františkom Mikloškom a Veronikou Remišovou z OĽaNO. Mikloško sa však ohradil, že kandiduje ako nezávislý kandidát, Remišová napokon o mesiac neskôr oznámila, že kandidovať nebude. Hnutie OĽaNO 17. decembra 2018 vyhlásilo, že si vie predstaviť podporiť Mistríka, Čaputovú alebo Mikloška, pokiaľ sa medzi sebou dohodnú.
Predseda SNS Andrej Danko vyhlásil 27. januára 2019, že on sám nakoniec na prezidenta kandidovať nebude a ani strana žiadneho iného kandidáta nepostaví.
Do roku 2014 platilo obmedzenie volebnej kampane na obdobie 15 dní až 48 hodín pred začiatkom voľby. V súčasnosti však dĺžka kampane nie je nijako obmedzená. Jednotliví kandidáti tak boli aktívni už niekoľko mesiacov pred voľbami, v následnosti na ich ohlásenie kampane. Na základe prieskumov verejnej mienky zverejňovaných koncom roka 2018 vyzýval Robert Mistrík Zuzanu Čaputovú, Františka Mikloška, Milana Krajniaka a Veroniku Remišovú, aby sa vzdali v jeho prospech.
V priebehu januára 2019 boli hlavnými témami konečné oznámenie kandidáta vládneho SMERu a vzhľadom na rastúci počet uchádzačov prípadné odstúpenie v prospech iných kandidátov. SMER-SD nakoniec nominoval ako svojho kandidáta súčasného slovenského eurokomisára a viceprezidenta Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Taktiež prebiehala diskusia medzi kandidátmi vtedajších parlamentných a mimoparlamentných opozičných strán o prípadnom vzdaní sa kandidatúry v prospech iného kandidáta. 22. januára 2019 vyhlásili Mistrík a Čaputová, že jeden z nich sa vzdá v prospech druhého ešte pred prvým kolom volieb. Učinia tak v závislosti na vývoji preferencií, kedy sa slabší vzdá v prospech silnejšieho. Stalo sa tak deň po tom, čo Čaputovej strana PS zverejnila prieskum verejnej mienky realizovaný v januári agentúrou AKO, v ktorom mala síce 18,5 %, no boli z neho vynechaní kandidáti Mistrík a Mikloško.
Jeden z kandidátov, Radovan Znášik, dovŕši požadovaný vek pre kandidatúru na prezidenta, teda 40 rokov, až 11. apríla 2019. Žiadal preto predsedu NR SR Danka, aby prvé kolo volieb vyhlásil až na termín po 11. apríli (najneskorší možný termín konania je 15. apríla). Nakoľko sa však prvé kolo bude konať už 16. marca, Znášik sa nebude môcť zúčastniť ako kandidát. Napriek tomu požadovaný počet podpisov od občanov (17 200) zhromaždil a 29. januára 2019 odovzdal, pričom sa plánuje ohľadom termínu obrátiť na Ústavný súd SR.
KDH v prvom kole prezidentských volieb podporilo Františka Mikloška, rozhodla tak 17. februára rada KDH. V druhom kole sa rozhodlo podporiť toho kandidáta, ktorý z dvojice František Mikloško alebo Robert Mistrík postúpi do druhého kola.
Maroš Šefčovič koncom februára požadoval, aby sa volebná súťaž už konečne zaoberala víziami pre Slovensko, ktoré jednotliví kandidáti majú, a nie prílišným dôrazom na prieskumy verejnej mienky a to, ktorý kandidát sa má vzdať v prospech iného. Dva týždne pred voľbami, kedy začalo platiť embargo na prieskumy verejnej mienky, sa ozvala kritika voči ich realistickosti (napríklad pre fakt, že posledné zverejnené prieskumy, získavané približne v rovnakom čase, namerali Zuzane Čaputovej raz 18 % a raz 52 %). Podľa politológa Juraja Marušiaka ani jeden z prieskumov nie je dôveryhodný a agentúram hrozí strata dobrého mena. Eduard Chmelár kritizoval nekorektný prístup médií, ktoré jednotlivým kandidátom nedávajú rovnocenný priestor. V diskusiách sa oveľa častejšie vyskytujú kandidáti, ktorí sa vysoko umiestňujú v prieskumoch verejnej mienky, pričom ich autenticitu viacerí kandidáti, ktorým z nich vyplýva nízka podpora, otvorene spochybnili. Podľa nich sa týmto stráca možnosť férovej súťaže vo voľbách, keďže kandidáti, ktorým vyplynie nízka prieskumová podpora, nemajú priestor na prezentovanie svojich ideí.
Po prvom kole volieb odporučil Most-Híd svojim voličom a sympatizantom voliť v druhom kole prezidentských volieb Zuzanu Čaputovú.Maroš Šefčovič chcel pred druhým kolom zdôrazňovať svoj program a tradičné kresťanské hodnoty. Čaputovú vyzval na predvolebnú debatu v cudzom jazyku, ale tá to odmietla. Hlavnou témou by podľa neho mala byť zahraničných politika, kedže je jednou z „kľúčových zodpovedností prezidenta“. Pred druhým kolom prezidentských volieb sa v nedeľu 24. marca 2019 stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom na zámku v Lánoch. Zeman mu poprial úspech vo voľbách a ocenil jeho odborné schopnosti a znalosti.
Jednou z tém prezidentských volieb sú právomoci prezidenta menovať sudcov Ústavného súdu SR, nakoľko v blízkej budúcnosti má prísť k významnej obmene, až 9 z 13 sudcov ÚS, a prezident je zodpovedný za finálny výber úspešných kandidátov. Ohľadom kandidáta na ústavného sudcu Roberta Fica sa vyjadrili Čaputová, Harabin, Mikloško aj Mistrík, že by ho nevymenovali.
Končiacim sudcom 16. februára uplynulo funkčné obdobie a Národnej rade sa do 19. februára nepodarilo zvoliť žiadnych nových kandidátov na sudcov. Robert Fico sa 19. februára vyjadril, že na ústavného sudcu v ďalšej voľbe už kandidovať nebude. Maroš Šefčovič sa vyjadril, že mu chýbala dohoda v koalícii aj koalície s opozíciou. Skritizoval aj prezidenta Andreja Kisku, že sa do riešenia situácie nevložil ešte minulý rok. Podľa Milana Krajniaka bola drvivá väčšina poslancov odhodlaná zvoliť minimálne šiestich kandidátov, ale prekážkou bol Robert Fico. Podľa Františka Mikloška za vzniknutú situáciu nie je zodpovedný Fico, ale Béla Bugár. Štefan Harabin si myslí, že na Ústavný súd nepatria žiadni aktívni ani bývalí politici.
V otázkach uzákonenia zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia by registrované partnerstvá podporili Zuzana Čaputová, Eduard Chmelár aj Robert Mistrík. Čaputová by podporila aj adopciu detí pármi rovnakého pohlavia, Mistrík je proti adopciám. Pre Juraja Zábojníka nie je dôvod na vytváranie nových zákonov pre páry rovnakého pohlavia, súčasný právny stav považuje za dostatočný. Štefan Harabin avizuje ochranu „tradičnej slovenskej kultúry založenej na kresťanstve a rodine“ a vyhraňuje sa aj voči „rodovej ideológii“. Marian Kotleba na svojich billboardoch deklaroval tradičné vnímanie rodiny spočívajúce v mužovi a žene. Za nápis „Stop LGBT“ naňho podala ľavicová mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv trestné oznámenie.
Vzhľadom na s prezidentskou kampaňou súbežnú parlamentnú diskusiu o prípadnom sprísnení podmienok pre interrupcie sa kandidáti vyjadrovali aj k tejto problematike, konkrétne, či by pri schválení takejto novely zákona ho podporili a podpísali. Kandidáti Čaputová, Chmelár a Mistrík sú spokojní so súčasnou právnou úpravou. Kandidáti Harabin, Krajniak (toho času aj poslanec NR SR) a Mikloško by návrh podporili. Maroš Šefčovič sa vyjadril nejasne. Pokiaľ by bol takýto zákon v súlade s Ústavou, všetci kandidáti by ho v prípade svojho výkonu funkcie prezidenta podpísali.
Trnavský arcibiskup Ján Orosch v nedeľnej kázni hovoril o Róbertovi Bezákovi a Františkovi Mikloškovi ako o tých, ktorí sa postavili na ultraliberálnu stranu. Za ultraliberálne postoje skritizoval Zuzanu Čaputovú a jej podporu označil za ťažký hriech. Český kňaz, profesor Tomáš Halík túto kritiku odmietol, ako zúžené videnie, a Zuzanu Čaputovú podporil.
Zákon č. 181/2014 Z.z. upravuje, že kandidát na prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 € vrátane DPH spolu pre obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát na prezidenta vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, a náklady, ktoré kandidát na prezidenta uhradil alebo má uhradiť. Kandidát môže prijať dary na kampaň výlučne od fyzických, právnickych osôb a od politických strán, ktoré majú trvalý pobyt, resp. sídlo či registráciu na území Slovenska.
Na rozdiel od volieb v roku 2014, kedy kandidáti museli viesť všetky príjmy a výdavky na transparentnom účte posledný mesiac a pol pred voľbami, pri týchto voľbách sa povinnosť rozšírila na obdobie 6 mesiacov pred voľbami., a to od už pol roka pred vyhlásením volieb, nielen posledný mesiac a pol pred voľbami, ako to vykazovali ešte v minulých voľbách.
Kandidát | Príjmy podľa typu príspevkov (ku 25. februáru 2019) | Celkové príjmy v € | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Dary do 100€ | Dary viac ako 100 € | Firemné dary | Vlastné a rodinné zdroje | Spolustraníci | Od politickej strany | ||
Robert Mistrík | 0,0 % | 12,4 % | 0,0 % | 73,4 % | 0,0 % | 14,2 % | 674 942 € |
Béla Bugár | 0,0 % | 29,7 % | 0,0 % | 11,4 % | 51,9 % | 6,9 % | 437 000 € |
Zuzana Čaputová | 19,1 % | 26,0 % | 0,3 % | 0,5 % | 10,1 % | 44,1 % | 404 961 € |
Milan Krajniak | 0,0 % | 5,0 % | 0,0 % | 20,2 % | 61,6 % | 13,2 % | 266 000 € |
Maroš Šefčovič | 0,1 % | 25,1 % | 0,0 % | 30,7 % | 0,0 % | 44,2 % | 228 300 € |
Štefan Harabin | 2,0 % | 50,2 % | 10,4 % | 37,4 % | 0,0 % | 0,0 % | 164 095 € |
Marian Kotleba | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % | 100,0 % | 68 679 € |
František Mikloško | 4,1 % | 72,6 % | 0,0 % | 1,9 % | 21,3 % | 0,0 % | 51 620 € |
Eduard Chmelár | 67,8 % | 31,8 % | 0,0 % | 0,3 % | 0,0 % | 0,0 % | 29 019 € |
Kandidát | Celkové výdavky v € (ku 14. marcu 2019) |
---|---|
Robert Mistrík | 713 468 € |
Zuzana Čaputová | 470 668 € |
Béla Bugár | 350 809 € |
Maroš Šefčovič | 311 352 € |
Milan Krajniak | 309 103 € |
Štefan Harabin | 289 558 € |
Marian Kotleba | 81 405 € |
František Mikloško | 56 990 € |
Kurzívou sú vyznačení kandidáti, ktorí stiahli kandidatúru prípadne sa objavili v prieskumoch, avšak kandidatúru nikdy nepotvrdili. Hrubo a podfarbene sú vyznačené výsledky kandidátov, ktorí by pri danom rozdelení hlasov postúpili do druhého kola volieb. Kandidáti sú v abecednom poradí. N/A: údaj nie je k dispozícii.
Dátum | Agentúra | Béla Bugár | Zuzana Čaputová | Martin Daňo | Štefan Harabin | Eduard Chmelár | Marian Kotleba | Milan Krajniak | József Menyhárt | František Mikloško | Robert Mistrík | Maroš Šefčovič | Róbert Švec | Bohumila Tauchmannová | Juraj Zábojník | Ivan Zuzula | Marián Čaučík | Andrej Danko | Gabriela Drobová | Miroslav Lajčák | Igor Matovič | Peter Pellegrini | Iveta Radičová | Richard Raši | Veronika Remišová | Ďalší/Neviem/Nehlasovali by |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
24. – 30. apríl 2018 | Focus | 5,3 % | N/A | N/A | 4,6 % | 1,4 % | 5,0 % | N/A | N/A | N/A | 1,0 % | 2,8 % | N/A | N/A | N/A | N/A | 0,5 % | 12,1 % | N/A | N/A | N/A | N/A | 13,9 % | N/A | 7,8 % | 45,9 % |
30. august – 5. september 2018 | AKO | 8,6 % | 6,9 % | 2,7 % | 8,8 % | 10,8 % | 4,7 % | 4,4 % | N/A | 7,1 % | 12,1 % | N/A | 0,5 % | 1,8 % | 1,8 % | N/A | 1,9 % | 9,7 % | N/A | N/A | 4,6 % | 11,9 % | N/A | N/A | N/A | 5,8 % |
18. – 25. september 2018 | Focus | 7,9 % | 5,2 % | 0,3 % | 9,1 % | 4,1 % | 8,7 % | 2,4 % | N/A | 4,9 % | 9,5 % | N/A | 0,1 % | 0,1 % | 1,2 % | N/A | N/A | 12,3 % | N/A | 26,0 % | N/A | N/A | N/A | N/A | 7,9 % | 1,7 % |
7. – 14. november 2018 | Focus | 9,2 % | 4,1 % | N/A | 10,0 % | 3,3 % | 8,9 % | 3,0 % | N/A | 6,3 % | 11,7 % | N/A | 0,6 % | 0,4 % | 0,9 % | N/A | N/A | N/A | 0,7 % | 32,3 % | N/A | N/A | N/A | N/A | 7,9 % | 3,2 % |
3. – 4. december 2018 | AKO | 9,8 % | 6,6 % | 2,7 % | 10,0 % | 7,7 % | 4,3 % | 6,0 % | 1,7 % | 6,4 % | 14,8 % | N/A | 0,6 % | 0,6 % | 1,0 % | N/A | N/A | 8,8 % | 1,9 % | N/A | N/A | N/A | N/A | 8,5 % | 8,3 % | 1,5 % / 22,9 % / 6,0 % |
december 2018 | AKO | 16,2 % | 10,9 % | N/A | 12,8 % | 6,2 % | 7,0 % | 12,3 % | 2,2 % | 9,5 % | 16,8 % | N/A | 0,6 % | 0,5 % | 1,4 % | N/A | N/A | N/A | 3,0 % | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | 1,7 % |
16. – 23. január 2019 | Focus | 10,1 % | 9,0 % | 0,1 % | 11,7 % | 2,3 % | 8,2 % | 7,0 % | 1,5 % | 6,7 % | 16,5 % | 16,5 % | 0,5 % | 0,1 % | 1,5 % | N/A | N/A | 7,8 % | 0,5 % | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | 27,0 % nevie |
28. január 2019 | Restartup | 7,8 % | 10,2 % | 3,5 % | 12,6 % | 3,6 % | 9,5 % | 6,1 % | 2,1 % | 6,5 % | 16,3 % | 12,5 % | 2,6 % | 1,6 % | 2,5 % | N/A | N/A | N/A | 2,6 % | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A |
Dátum (2019) | Agentúra | Béla Bugár | Zuzana Čaputová | Martin Daňo | Štefan Harabin | Eduard Chmelár | Marian Kotleba | Milan Krajniak | József Menyhárt | František Mikloško | Robert Mistrík | Maroš Šefčovič | Róbert Švec | Bohumila Tauchmannová | Juraj Zábojník | Ivan Zuzula | Ďalší/Neviem/Nehlasovali by |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
8. – 12. február | AKO | 7,4 % | 14,7 % | 1,7 % | 12,8 % | 5,0 % | 6,9 % | 7,8 % | 1,5 % | 5,5 % | 15,8 % | 18,2 % | 1,1 % | 0,2 % | 0,7 % | 0,7 % | 12,1 % nevie |
7. – 12. február | Focus | 7,4 % | 14,4 % | 1,0 % | 13,6 % | 3,5 % | 8,9 % | 6,3 % | 1,4 % | 4,5 % | 17,1 % | 20,1 % | 0,6 % | 0,1 % | 0,7 % | 0,3 % | 23,7 % nevie / 7,3 % by nehlasovalo |
12. – 15. február | AKO | 6,5 % | 17,4 % | 2,3 % | 12,1 % | 3,5 % | 8,2 % | 5,6 % | 1,4 % | 2,9 % | 18,2 % | 19,7 % | 0,6 % | N/A | 0,5 % | 1,4 % | |
13. – 19. február | MVK | 6,3 % | 19,4 % | 0,3 % | 8,3 % | 1,7 % | 6,5 % | 3,1 % | N/A | 7,3 % | 14,2 % | 30,3 % | 0,5 % | 0,1 % | 0,1 % | 0,2 % | |
11. – 23. február | Median | 6,5 % | 23,5 % | 1,0 % | 10,5 % | 3,0 % | 7,5 % | 5,5 % | 0,5 % | 5,0 % | 15,0 % | 20,5 % | 1,0 % | 0,0 % | 0,5 % | 0,0 % | |
21. – 26. február | Focus | 5,8 % | 26,3 % | 0,7 % | 13,0 % | 2,0 % | 8,5 % | 4,3 % | N/A | 4,3 % | 13,0 % | 20,4 % | 0,7 % | 0,1 % | 0,7 % | 0,1 % | 12,2 % nevie, 5,6 % by nehlasovalo |
22. – 25. február | AKO | 5,9 % | 27,5 % | 2,6 % | 11,7 % | 2,2 % | 4,5 % | 6,1 % | N/A | 3,9 % | 16,8 % | 17,1 % | 0,5 % | 0,0 % | 1,1 % | 0,1 % | 1,6 % nevie, 6,1 %/9,3 % by pravdepodobne/určite nehlasovalo |
26. – 28. február | Focus | 3,2 % | 44,8 % | 0,9 % | 12,0 % | 2,5 % | 8,2 % | 2,4 % | N/A | 3,5 % | N/A % | 22,1 % | 0,3 % | 0,0 % | 0,1 % | 0,0 % | 17,6 % nevie, 5,5 % by nehlasovalo |
27. – 28. február | AKO | 4,1 % | 52,9 % | 1,0 % | 11,4 % | 1,5 % | 5,6 % | 2,4 % | N/A | 3,1 % | N/A % | 16,7 % | 0,2 % | 0,5 % | 0,1 % | 0,5 % | 1,9 % nevie, 6,1 %/10,4 % by pravdepodobne/určite nehlasovalo |
26. február – 1. marec | Phoenix | 9,1 % | 18,5 % | 2,5 % | 15,2 % | 5,1 % | 7,8 % | 7,1 % | N/A | 6,7 % | N/A % | 19,8 % | 1,2 % | 0,3 % | 1,1 % | 5,6 % | 55 % sa plánuje zúčastniť |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Čaputová |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 58,0 % | 42,0 % |
7. – 12. februára 2019 | Focus | 51,9 % | 48,1 % |
12. – 15. februára 2019 | AKO | 45,1 % | 54,9 % |
26. – 28. februára 2019 | Focus | 36,0 % | 64,0 % |
16. marca 2019 | Focus | 35,6 % | 64,4 % |
17. – 19. marca 2019 | Median | 39,5 % | 60,5 % |
Dátum | Agentúra | Mistrík | Harabin |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 63,8 % | 36,2 % |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Mistrík |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 50,1 % | 49,9 % |
7. – 12. februára 2019 | Focus | 49,3 % | 50,7 % |
12. – 15. februára 2019 | AKO | 44,8 % | 55,3 % |
Dátum | Agentúra | Čaputová | Harabin |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 72,4 % | 27,6 % |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Harabin |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 65,4 % | 34,6 % |
Dátum | Agentúra | Danko | Harabin |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 50,6 % | 49,4 % |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Danko |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 72,6 % | 27,4 % |
Dátum | Agentúra | Mistrík | Danko |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 62,3 % | 37,7 % |
Dátum | Agentúra | Danko | Bugár |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 53,8 % | 46,2 % |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Bugár |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 68,4 % | 31,6 % |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Mikloško |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 61,9 % | 38,1 % |
Dátum | Agentúra | Šefčovič | Krajniak |
---|---|---|---|
16. – 23. januára 2019 | Focus | 60,0 % | 40,0 % |
Dátum (2018 – 2019) | Debata | Béla Bugár | Zuzana Čaputová | Martin Daňo | Štefan Harabin | Eduard Chmelár | Marian Kotleba | Milan Krajniak | František Mikloško | Robert Mistrík | Maroš Šefčovič | Róbert Švec | Bohumila Tauchmannová | Juraj Zábojník | Ivan Zuzula | Zdroj |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
24. jún | TA3 | N | N | N | P | P | N | P | N | N | N | N | N | P | N | |
22. november | Košické Hanusove dni | N | P | N | N | N | N | P | P | N | N | N | N | N | N | |
22. január | Denník N | P | P | N | N | N | N | N | P | P | N | N | N | N | N | |
27. január | TA3 | N | P | N | N | N | N | N | P | N | N | N | N | N | N | |
1. február | Levočské fórum | N | P | N | N | N | N | N | P | P | N | N | N | N | N | |
3. február | TA3 | N | N | N | P | N | N | P | N | N | N | N | N | N | N | |
4. február | SME v Martinuse | N | P | N | N | N | N | N | N | P | N | N | N | N | N | |
5. február | Trend konferencie | N | P | N | P | N | N | P | N | P | P | N | N | N | N | |
7. február | Euractiv, Denník N | N | N | N | P | N | N | N | N | P | P | N | N | N | N | |
7. február | TV Pravda | P | N | N | N | N | N | N | N | P | N | N | N | N | N | |
10. február | TV Markíza | P | N | N | P | N | N | N | N | N | N | N | N | N | N | |
10. február | TA3 | N | P | N | N | N | N | N | N | P | N | N | N | N | N | |
10. február | TA3 | N | N | N | N | P | N | N | N | N | N | N | N | P | N | |
11. február | TV Pravda | N | N | N | P | P | N | N | N | N | N | N | N | N | N | |
17. február | TA3 | N | P | N | N | N | N | N | N | N | P | N | N | N | N | |
17. február | TV Markíza | N | P | N | N | N | N | N | N | P | N | N | N | N | N | |
18. február | AZZZ SR | N | N | N | P | P | N | N | P | N | N | N | N | N | N | |
19. február | MY vo vlaku | P | P | N | P | N | N | P | P | P | P | N | N | N | N | |
19. február | Postoj | N | P | N | P | N | N | P | P | P | P | N | N | N | N | |
1. marec | TA3 | N | N | N | N | N | N | N | N | – | N | N | N | P | P | |
4. marec | TA3 | P | N | N | N | N | N | P | N | – | N | N | N | N | N | |
5. marec | TA3 | N | N | P | N | N | P | N | N | – | N | N | N | N | N | |
6. marec | TA3 | N | N | N | P | P | N | N | N | – | N | N | N | N | N | |
7. marec | TA3 | N | N | N | N | N | N | N | N | – | P | P | N | N | N | |
8. marec | TA3 | N | P | N | N | N | N | N | P | – | N | N | N | N | N | |
8. marec | TV Markíza | N | N | P | N | N | N | N | N | – | N | P | P | P | P | |
9. marec | TV Markíza | P | N | N | N | P | N | P | P | – | N | N | N | N | N | |
10. marec | TV Markíza | N | P | N | P | N | P | N | N | – | P | N | N | N | N | |
11. marec | TA3 | N | N | N | N | N | N | N | N | – | N | P | N | P | P | |
11. marec | Denník N v Novej cvernovke | N | P | N | N | N | N | N | N | – | P | N | N | N | N | |
11. marec | RTVS | N | N | N | N | N | N | N | N | – | N | P | P | P | P | |
12. marec | TV Pravda | N | P | N | N | N | N | N | N | – | P | N | N | N | N | |
12. marec | TA3 | P | N | P | N | N | P | N | P | – | N | N | N | N | N | |
12. marec | RTVS | N | N | P | N | P | N | P | P | – | N | N | N | N | N | |
13. marec | TA3 | N | P | N | P | N | N | P | N | – | P | N | N | N | N | |
13. marec | RTVS | P | P | N | P | N | P | N | N | – | P | N | N | N | N | |
Celkový počet absolvovaných diskusií | 8 | 17 | 4 | 13 | 7 | 4 | 10 | 11 | 10 | 11 | 4 | 2 | 6 | 4 | ||
Dátum (2018 – 2019) | Debata | Béla Bugár | Zuzana Čaputová | Martin Daňo | Štefan Harabin | Eduard Chmelár | Marian Kotleba | Milan Krajniak | František Mikloško | Robert Mistrík | Maroš Šefčovič | Róbert Švec | Bohumila Tauchmannová | Juraj Zábojník | Ivan Zuzula | Zdroj |
P: prítomný, N: neprítomný |
Počas obdobia dvoch týždňov medzi prvým a druhým kolom volieb sa konali a majú sa konať debaty medzi dvoma postupujúcimi kandidátmi, Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Prvá debata sa uskutočnila v RTVS hneď nasledujúce doobedie po volebnej noci. Obaja kandidáti deklarovali, že cítia na Slovensku volanie po zmene, ktoré chcú vyslyšať a idú do druhého kola zvíťaziť. Šefčovič deklaroval konzervatívne názory v otázkach migrácie a hodnotových tém, čím sa vyhranil voči Čaputovej. „Moje videnie sveta zdieľa 60 percent ľudí, keď sa pozrieme na postoj k migrantom, povinným kvótam. Ja som bojoval proti tomu, pani Čaputová bola skôr za. Ide aj o priority v sociálnej politike. Voľby ukázali, že 60 percent ľudí má iný názor ako pani Čaputová,“ povedal. Komentátori poukazovali na fakt, že Šefčovič samotný kedysi presadzoval podobné postoje, aké u Čaputovej kritizoval. Čaputová vyhlásila, že v kampani chce pokračovať v rovnakom duchu ako doteraz, s dôrazom na úprimnosť a slušnosť. Tiež pripustila možnosť, že po zvolení sa vzdá pozície a neskôr aj členstva v strane Progresívne Slovensko, ktorej je podpredsedníčkou.
Č. | Dátum | Čas | Hostiteľ | Mesto | Moderátor | Účastníci |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | 17. marca 2019 | 9:00 | RTVS | Bratislava | Juraj Jedinák | Zuzana Čaputová |
2. | 23. marca 2019 | 12:10 | Rádio Slovensko | Bratislava | Marta Jančkárová | Zuzana Čaputová |
3. | 25. marca 2019 | 19:00 | Denník N v Novej Cvernovke | Bratislava | Monika Tódová | Zuzana Čaputová |
4. | 25. marca 2019 | 19:50 | TA3 | Bratislava | Norbert Dolinský | Maroš Šefčovič |
5. | 26. marca 2019 | 19:50 | TA3 | Bratislava | Norbert Dolinský | Zuzana Čaputová |
6. | 26. marca 2019 | 20:30 | Markíza | Bratislava | Zlatica Švajdová-Puškárová Michal Kovačič | Zuzana Čaputová |
7. | 27. marca 2019 | 19:50 | TA3 | Bratislava | Norbert Dolinský | Zuzana Čaputová |
8. | 27. marca 2019 | 20:15 | RTVS | Bratislava | Marta Jančkárová Marek Makara | Zuzana Čaputová |
Debaty označené kurzívou, 4. a 5., nie sú duelmi v pravom zmysle slova, nakoľko sa na nich zúčastnil iba jeden z kandidátov.
Druhý duel v poradí sa konal v sobotu 23. marca v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko, už v čase, kedy sa Čaputová vzdala podpredsedníckej funkcie v PS. Maroš Šefčovič sa vymedzil voči liberálnym názorom z konzervatívnych pozícií. Zuzana Čaputová zdôraznila, že jej osobné postoje na možnosť adopcie detí pármi homosexuálov nie sú súčasťou jej prezidentského programu. Kandidátka tiež priznala, že v zahraničnej politike má menšie skúsenosti než jej protikandidát, avšak za svoju výhodu považuje väčšiu znalosť vnútroštátnej problematiky. Vyhlásila, že „predovšetkým si musíme pozametať pred vlastným prahom“. Šefčovič okrem iného požadoval, aby Čaputová vysvetlila okolnosti svojej koncipientskej praxe (v čase debaty médiami zmieňovanú Čaputovej prípravu na výkon funkcie advokátky, kedy súčasne tiež podnikala mimo právnej sféry). Obaja kandidáti sa snažili svojho oponenta napojiť na osobu kontroverzného podnikateľa a toho času väzobne stíhaného Mariána Kočnera, Čaputová cez Martina Glváča zo SMER-SD, Šefčovič cez Richarda Sulíka z SaS.
V prvom kole mohlo voliť 4 429 033 oprávnených voličov v 5 940 okrskoch na území Slovenska. Volebné miestnosti boli otvorené od 07:00 do 22:00. Voľby v okrsku číslo 4 v Malackách trvali až do 22:35, pretože neprišla jedna členka volebnej komisie a bolo potrebné zabezpečiť náhradníka. V Janiciach v okrese Rimavská Sobota došlo okolo 06:30 k úmrtiu predsedu volebnej komisie. Rómsky občiansky aktivista Gejza Berky (* 9. apríl 1962) skolaboval v kancelárii obecného úradu (pravdepodobne pre kardiovaskulárnu chorobu) a ani privolaným príslušníkom záchrannej zdravotnej služby sa ho nepodarilo oživiť. Priebeh volieb v obci narušený nebol, namiesto Berkyho bol zvolený nový predseda volebnej komisie.
V obci Medzany v okrese Prešov došlo k incidentu, pri ktorom poslanec Obecného zastupiteľstva v Medzanoch Anton Vaňo (OĽaNO), podľa svedkov v stave opilosti, ukradol volebnú urnu s hlasmi a vyniesol ju z volebnej miestnosti. Na ceste pred miestnosťou ju hodil o zem a papierová urna sa roztrhla. Na miesto bola privolaná hliadka Policajného zboru, ktorá spoločne s členmi volebnej komisie obálky s hlasovacími lístkami zaistila a neskôr ich umiestnila do novej urny. K strate odovzdaných hlasov nedošlo. Volebná miestnosť bola kvôli incidentu na hodinu a 16 minút zatvorená, preto zostala večer otvorená až do 23:16, čím sa do 23:16 predĺžilo aj volebné moratórium na celom Slovensku. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič Vaňov čin odsúdil a vyzval ho na bezodkladné odstúpenie z funkcie poslanca. Vaňo bol obvinený z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda a 18. marca ho Okresný súd Prešov v tzv. superrýchlom konaní uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dvoch rokov.
Kandidát Štefan Harabin 25. marca podal ústavnú sťažnosť. Dôvodom je podľa neho to, že prvé kolo sa neuskutočnilo ústavným a zákonným spôsobom.
V prvom aj druhom kole sa zviditeľnila obec Kúty, do ktorej, vďaka jej blízkosti k českým hraniciam, prišlo voliť množstvo Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže bolo možné voliť len z územia Slovenska. Predseda vlády Peter Pellegrini prisľúbil, že v budúcich voľbách sa už bude dať voliť aj zo zahraničia.
V prvom kole volieb prezidenta dňa 16. marca 2019 sa zúčastnilo 2 158 859 voličov, čo predstavuje 48,74 % zapísaných voličov. Platných hlasov bolo 2 145 364. Do druhého kola postúpili prví dvaja najúspešnejší kandidáti – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.
Poradie podľa získaných hlasov bolo nasledovné:
Kandidát | Počet hlasov | Pomer k počtu platných hlasov | Počet víťazných okresov | Počet víťazných obcí |
---|---|---|---|---|
Zuzana Čaputová | 870 415 | 40,57 % | 71 | 1 754 |
Maroš Šefčovič | 400 379 | 18,66 % | 7 | 604 |
Štefan Harabin | 307 823 | 14,34 % | 1 | 218 |
Marian Kotleba | 222 935 | 10,39 % | 0 | 145 |
František Mikloško | 122 916 | 5,72 % | 0 | 46 |
Béla Bugár | 66 667 | 3,10 % | 0 | 156 |
Milan Krajniak | 59 464 | 2,77 % | 0 | 3 |
Eduard Chmelár | 58 965 | 2,74 % | 0 | 0 |
Martin Daňo | 11 146 | 0,53 % | 0 | 0 |
Róbert Švec | 6 567 | 0,30 % | 0 | 0 |
Juraj Zábojník | 6 219 | 0,28 % | 0 | 0 |
Ivan Zuzula | 3 807 | 0,17 % | 0 | 0 |
Bohumila Tauchmannová | 3 535 | 0,16 % | 0 | 0 |
Robert Mistrík | 3 318 | 0,15 % | 0 | 0 |
József Menyhárt | 1 208 | 0,05 % | 0 | 0 |
Spolu | 2 145 364 | 100 % | 78 | 2 926 |
Platné hlasy | 2 145 364 | 99,4 % | ||
Neplatné/neodovzdané hlasy | 13 495 | 0,6 % | ||
Všetky hlasy | 2 158 212 | 100 % | ||
Registrovaní voliči/Účasť | 4 429 033 | 48,74 % | ||
Zdroj: Štatistický úrad SR |
Druhé kolo volieb sa konalo 30. marca 2019. Víťazkou sa stala Zuzana Čaputová so ziskom 58,40 %, čiže 1 056 582 hlasov a stala sa tak prvou prezidentkou Slovenska v dejinách. Získať hlasy sa jej podarilo najmä v mestách, no s výrazným náskokom vyhrala aj na Gemeri či v podtatranskom regióne. Jej protikandidát Maroš Šefčovič získal 41,59 % (752 403 hlasov). Uspel najmä na východnom Slovensku, Kysuciach či Hornom Považí. Volebná účasť dosiahla 41,79 %, čo bol historicky najnižší počet voličov, ktorí sa dostavili k urnám v prezidentských voľbách.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.