Mark Rutte

február">14. február 1967, Haag) je holandský politik, ktorý je od roku 2010 predsedom vlády Holandska. V rokoch 2006 až 2023 bol tiež lídrom Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD). V súčasnosti pôsobí v demisijnej funkcii a po ustanovení nového kabinetu sa už do politiky nevráti.

Mark Rutte
Predseda vlády Holandska
Momentálne v úrade
od 14. október 2010
Panovníci	Beatrix Viliam Alexander
Jan Peter Balkenende
Predseda Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu
V úrade 31. máj 2006 – 14. august 2023
Jozias van Aartsen Dilan Yeşilgöz
Biografické údaje
Rodné meno	Mark Rutte
Narodenie	14.2.196714. február 1967 (57 rokov) Haag, Holandsko
Politická strana	VVD
Alma mater	Univerzita v Leidene (BA, MA)
Odkazy
	Mark Rutte (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Po tom, čo sa Rutte vydal na cestu obchodného manažmentu v spoločnosti Unilever, vstúpil v roku 2002 do národnej politiky ako člen kabinetu Jana Petra Balkenendeho. Rutte vyhral v roku 2006 voľby na predsedu VVD a doviedol stranu k víťazstvu vo všeobecných voľbách v roku 2010. Po dlhých koaličných rokovaniach sa stal premiérom Holandska. Bol po 92 rokoch prvým liberálom, ktorý bol vymenovaný za premiéra.

Bezvýchodisková situácia pri rokovaniach o rozpočte viedla v apríli 2012 k skorému pádu jeho prvej vlády, ale víťazstvo VVD v následných voľbách umožnilo Ruttemu vrátiť sa do pozície premiéra. Rutte zložil koalíciu medzi VVD a Stranou práce (PvdA), ktorá sa stala prvým kabinetom od roku 1998, ktorý prežil celé štvorročné funkčné obdobie. Hoci VVD stratila kreslá vo všeobecných voľbách v roku 2017, zostala najväčšou stranou. Po rekordne dlhom období formovania vlády bol Rutte menovaný do čela novej koalície medzi VVD, Kresťanskodemokratickou výzvou (CDA), Demokratmi 66 (D66) a Kresťanskou úniou (CU).

Hoci Rutte a jeho kabinet odstúpili v reakcii na škandál s dotáciami na starostlivosť o deti. VVD vyhralo všeobecné voľby v roku 2021. Rutte začal svoje štvrté funkčné obdobie v roku 2022 po ďalšom rekordne dlhom období formovania vlády. 7. júla 2023 oznámil demisiu svojej vlády po tom, ako sa jeho koalícia nedokázala dohodnúť na tom, ako zvládnuť narastajúcu migráciu. Jeho vláda odvtedy prevzala úlohu dočasnej správy, kým nebude zostavený nový kabinet. Vzhľadom na jeho schopnosť vyjsť z politických škandálov s nepoškodenou povesťou, Rutte bol označovaný ako "Teflon Mark".

Rutte sa narodil v Haagu v provincii Južný Holland do holandskej reformovanej rodiny. Je najmladším dieťaťom obchodníka Izaäka Rutteho (* 5. október 1909 – † 22. apríl 1988) a jeho druhej manželky, sekretárky Herminy Cornelie Dillingovej (* 13. november 1923 – † 13. máj 2020). Izaäk Rutte pracoval pre obchodnú spoločnosť; najprv ako importér do Holandskej východnej Indie, neskôr ako riaditeľ v Holandsku. Jeho druhá manželka bola sestrou jeho prvej manželky, Petronelly Hermanny Dilling (* 17. marec 1910 – † 20. júl 1945), ktorá zomrela, keď boli spolu s Izaäkom internovaní v Tjidengu, zajateckom tábore v Batávii (dnes Jakarte), počas druhej svetovej vojny. Rutte má sedem súrodencov v dôsledku dvoch manželstiev svojho otca. Jeden z jeho starších bratov zomrel na AIDS v 80. rokoch. Rutte neskôr opísal smrť svojho brata a otca ako udalosti, ktoré zmenili smerovanie jeho života.

Rutte navštevoval Maerlant Lyceum od roku 1979 do roku 1985 so špecializáciou na umenie. Hoci jeho pôvodným cieľom bolo navštevovať konzervatórium a stať sa koncertným klaviristom, namiesto toho išiel študovať históriu na univerzitu v Leidene, kde v roku 1992 získal magisterský titul. Rutte svoje štúdium spojil s pozíciou v správnej rade mládežníckej organizácie VVD Sloboda a demokracia, ktorej bol predsedom v rokoch 1988 až 1991.

Po vyštudovaní vstúpil Rutte do sveta obchodu, kde pracoval ako manažér pre Unilever a jeho potravinársku dcérsku spoločnosť Calvé. Do roku 1997 bol Rutte súčasťou oddelenia personálneho manažérstva spoločnosti Unilever a hral vedúcu úlohu v niekoľkých reorganizáciách. V rokoch 1997 až 2000 bol Rutte personálnym manažérom Van den Bergh Nederland, inej dcérskej spoločnosti Unilever. V roku 2000 sa Rutte stal členom Corporate Human Resources Group a v roku 2002 sa stal manažérom ľudských zdrojov pre IgloMora Groep, ďalšiu dcérsku spoločnosť Unilever.

V rokoch 1993 až 1997 bol Rutte členom národnej rady VVD, pôsobil ako člen kandidátskej komisie VVD pre všeobecné voľby v roku 2002. V roku 2003 bol Mark Rutte zvolený za poslanca parlamentu.

Rutte pôsobil ako štátny tajomník (t.j. námestník ministra) na ministerstve sociálnych vecí a zamestnanosti od 22. júla 2002 do 17. júna 2004 v prvom a druhom Balkenendeho kabinete. Rutte bol zodpovedný za oblasti ako napr. bijstand (mestské blaho) a arbeidsomstandigheden (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci). Po voľbách v roku 2003 bol Rutte krátko aj členom Snemovne reprezentantov, od 30. januára do 27. mája 2003.

V roku 2003 ako štátny tajomník Rutte odporučil obciam, aby výnimočne kontrolovali somálskych obyvateľov kvôli podvodom v oblasti sociálnej pomoci po tom, čo sa zistilo, že niektorí Somálčania pracujúci v Anglicku poberajú dávky sociálnej pomoci v Holandsku. Somálčana, ktorý mal nárok na dávky, zastavili sociálni vyšetrovatelia a preverili, či nedošlo k podvodu na základe jeho vonkajších charakteristík, pričom vyšetrovateľom odmietol prístup do svojho domu. Mestský úrad (College van burgemeester en wethouders) Haarlemu sa rozhodol odobrať mužovi právo na sociálne dávky. Ten s tým nesúhlasil a jeho odvolaniu správny sudca vyhovel. Súd rozhodol, že „vyšetrovanie zamerané výlučne na osoby somálskeho pôvodu je diskriminačné“ a v rozpore s ústavou, pretože toto rozlišovanie je „diskriminácia na základe rasy“. Rutte kritiku odmietol a uviedol, že potom bude potrebná zmena zákona, aby bolo možné bojovať proti cieleným podvodom.

Rutte neskôr pôsobil od 17. júna 2004 do 27. júna 2006 ako štátny tajomník pre vysoké školstvo a vedu na ministerstve školstva, kultúry a vedy, pričom nahradil Annette Nijsovú v druhom Balkenendeho kabinete. Rutte vo funkcii prejavil osobitný záujem o zvýšenie konkurencieschopnosti holandského vysokoškolského systému na medzinárodnej úrovni tým, že sa snažil, aby bol viac orientovaný na trh (zlepšenie postavenia študentov ako spotrebiteľov na trhu vzdelávania). Rutteho nahradil bývalý člen Haagu Bruno Bruins. Predtým, ako Bruins mohol zložiť prísahu do úradu, padla druhá Balkenendeho vláda. V následne vytvorenom treťom Balkenendeho kabinete Bruins nahradil Rutteho vo funkcii štátneho tajomníka.

Rutte odstúpil zo svojej funkcie vo vláde v júni 2006, aby sa vrátil do Snemovne reprezentantov, kde sa čoskoro stal parlamentným lídrom VVD. Rutte sa stal dôležitou osobnosťou vo vedení VVD; bol manažérom kampane pre komunálne voľby v roku 2006.

Voľby na predsedu VVD

Po odstúpení Joziasa van Aartsena, pod ktorého vedením VVD prehrala v holandských komunálnych voľbách v roku 2006, strana usporiadala interné voľby na nového vedúceho kandidáta, v ktorých Rutte súperil s Ritou Verdonkovou a Jelleke Veenendaalovou. 31. mája 2006 bolo oznámené, že Mark Rutte bude ďalším lijsttrekkerom (vedúcim kandidátom) VVD. Volilo ho 51,5 % členov strany. Rutteho kandidatúru podporilo vedenie VVD vrátane straníckeho predstavenstva a mnoho prominentných politikov ako Frank de Grave, bývalý minister obrany Ivo Opstelten, starosta Rotterdamu a Ed Nijpels, frízsky komisár kráľovnej. Podporila ho aj Mládežnícka organizácia Sloboda a demokracia, mládežnícka organizácia VVD, ktorej bol predsedom. Počas volieb sľúbil „urobiť z Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu stranu pre všetkých a nielen pre elitu“. Jeho mladistvý vzhľad je prirovnávaný k úspešnému bývalému vodcovi strany práce Wouterovi Bosovi.

Rutte povedal, že strana Kresťanskodemokratická výzva (CDA) je skupinou, s ktorou "Ľudová strana pre slobodu a demokraciu môže spolupracovať". Uviedol tiež, že s myšlienkami sociálneho zabezpečenia od strany práce, ktoré označil za príliš socialistické, je nepravdepodobné, že by VVD s ňou po voľbách spolupracovalo alebo vytvorilo koalíciu.

Všeobecné voľby v roku 2006

Vo všeobecných voľbách v roku 2006 sa kampaň VVD s Ruttem ako lídrom nezačala dobre; dostal kritiku z vlastnej strany. Rutte bol údajne zatienený členmi svojej vlastnej strany Ritou Verdonkovou a Gerritom Zalmom, rovnako ako nebol schopný preniknúť medzi Woutera Bosa a Jana Petra Balkenendeho, ktorí boli všeobecne vnímaní ako hlavní kandidáti na budúceho premiéra. 27. novembra sa zistilo, že Rita Verdonková, ktorá vo všeobecnosti zastávala populistickejší pohľad na politiku, dokázala získať viac hlasov ako Mark Rutte; získal 553 200 hlasov proti Verdonkovým 620 555. Po opakovanej kritike zo strany Verdonkovej na politiku VVD ju Rutte 13. septembra 2007 vylúčil z parlamentnej frakcie strany.

Všeobecné voľby v roku 2010

Vo všeobecných voľbách v roku 2010 bol Rutte opäť lijsttrekkerom za VVD. Strana získala 31 kresiel a stala sa tak vôbec prvýkrát najväčšou stranou v Snemovni reprezentantov. Nasledovalo dlhé obdobie rokovania. Snahy o vytvorenie širokospektrálnej koalície medzi VVD, CDA a PvdA zlyhali. Namiesto toho sa javila ako jediná možnosť stredopravá koalícia liberálov a kresťanských demokratov (CDA) s vonkajšou podporou Strany pre slobodu (PVV), ktorú vedie Geert Wilders.

Prvé obdobie

 

Po zabezpečení podpory koalície medzi VVD a CDA bol Rutte 8. októbra 2010 vymenovaný za formátora; Rutte oznámil svoj budúci kabinet, s Maximom Verhagenom z CDA ako podpredsedom vlády. 14. októbra kráľovná Beatrix formálne pozvala Rutteho, aby vytvoril vládu, a neskôr v ten deň Rutte predložil parlamentu svoj prvý kabinet. Vláda bola schválená vo funkcii väčšinou jedného hlasu a Rutte zložil prísahu ako predseda holandskej vlády, čím sa stal prvým liberálom v tejto funkcii od čias Pietera Corta van der Lindena v roku 1918. Stal sa tiež druhým najmladším premiérom v holandskej histórii po Ruudovi Lubbersovi.

Po víťazstve v provinčných voľbách v roku 2011 si VVD zabezpečilo postavenie vedúcej strany vo vláde. V marci 2012, v snahe splniť požiadavky Európskej únie na zníženie štátneho deficitu, začal Rutte so svojimi koaličnými partnermi rokovať o rozpočte, ktorý by znížil výdavky o 16 miliárd eur. Líder PVV Geert Wilders však 21. apríla stiahol formálnu podporu svojej strany vláde, odvolávajúc sa na to, že by navrhovaný rozpočet poškodil hospodársky rast. To viedlo k skorému kolapsu vlády. Rutte podal svoju rezignáciu kráľovnej Beatrix23. apríla. Jeho prvá vláda trvala 558 dní, čím sa stala jedným z najkratších holandských kabinetov od druhej svetovej vojny.

Druhé obdobie

Pred všeobecnými voľbami v roku 2012 bol Rutte po tretíkrát vymenovaný za lijsttrekkera (vedúceho kandidáta) VVD. Vo voľbách v septembri získala VVD ďalších 10 kresiel a zostala najväčšou stranou v Snemovni reprezentantov; CDA a PVV zaznamenali výrazný pokles počtu kresiel. VVD rýchlo vyjednalo koaličnú dohodu so stranou práce (PvdA) a 5. novembra 2012 bol druhý Rutteho kabinet potvrdený hlasovaním v parlamente.

 

V roku 2014 sa v Haagu konalo mimoriadne stretnutie G7 po zostrelení letu Malaysia Airlines 17 na Ukrajine so 193 holandskými občanmi na palube. Počas komunálnych volieb v roku 2014 skončila VVD na treťom mieste za miestnymi stranami a CDA a vo voľbách do Európskeho parlamentu v tom istom roku skončila štvrtá. V holandských provinčných voľbách v roku 2015 však VVD zostala najväčšou stranou v zákonodarných zboroch provincií s približne 15 % hlasov, ale stratila 23 kresiel.

V apríli 2016 bol Rutte vymenovaný generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov Pan Ki-munom a prezidentom skupiny Svetovej banky Jim Kim Yongom do Panelu na vysokej úrovni pre vodu. Spoločný panel Skupiny OSN a Svetovej banky, ktorému spolupredsedajú prezidentka Maurícia Ameenah Gurib a mexický prezident Enrique Peña Nieto, bol vytvorený s cieľom urýchliť implementáciu Cieľa udržateľného rozvoja 6 (SDG 6). V tom mesiaci sa v Holandsku uskutočnilo aj referendum o dohode o pridružení medzi Ukrajinou a Európskou úniou, ktoré skončilo zamietnutím. V novembri 2016 Snemovňa reprezentantov schválila 132 hlasmi proti 18 zákaz islamskej burky v niektorých verejných priestoroch vrátane škôl a nemocníc, čo je návrh zákona podporovaný VVD.

Druhý Rutteho kabinet dokončil svoje celé štvorročné funkčné obdobie bez toho, aby sa rozpadol alebo mu bola vyslovená nedôvera, čím sa stal prvým kabinetom, ktorý tak urobil od prvého Kokovho kabinetu v rokoch 1994 až 1998.

Tretie obdobie

VVD išla do všeobecných volieb v roku 2017 podľa väčšiny prieskumov verejnej mienky s malým náskokom pred PVV. Podľa podobných prieskumov sa Ruttemu podarilo dobre zvládnuť holandsko-turecký diplomatický incident z roku 2017. Zatiaľ čo VVD stratila vo všeobecných voľbách 8 kresiel, PvdA stratila 29 a tieto kreslá boli rozdelené medzi niekoľko ďalších strán, čím VVD zostala najväčšiou stranou v parlamente tretie voľby po sebe. Po koaličných diskusiách Rutte vyjednal veľkú koalíciu s CDA, D66 a CU; 26. októbra 2017 predstavil svoj tretí kabinet a zložil prísahu ako predseda vlády na tretie funkčné obdobie. 225 dní medzi všeobecnými voľbami a ustanovením vlády bolo najdlhším takýmto obdobím v holandskej histórii.

 

Plán koaličnej zmluvy zrušiť 15 % daň z dividendu (poskytujúcej štátu 1,4 miliardy eur ročne) sa ukázal ako veľmi nepopulárny, keďže nebol spomenutý v programe žiadnej strany a neskôr sa ukázalo, že veľké holandské spoločnosti ako Shell a Unilever tajne lobovali za toto opatrenie.

V júli 2018 sa Rutte stal témou medzinárodných správ kvôli tomu, čo sa považovalo za „typickú holandskú otupenosť“, keď prerušil a výslovne protirečil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas stretnutia s novinármi v Oválnej pracovni v Bieleho domu.

Rutteho tretia vláda poskytla materiály povstaleckej skupine Levantský front v Sýrii. V septembri 2018 holandská prokuratúra vyhlásila Levantský front za „zločineckú organizáciu s teroristickým úmyslom“, pričom ho opísala ako „salafistickú a džihádistickú“ skupinu, ktorá „sa usiluje o vytvorenie kalifátu“.

Dňa 21. marca 2018 sa konalo referendum o zákone o spravodajských a bezpečnostných službách, ktoré bolo odmietnuté. V provinčných voľbách v roku 2019 utrpelo Rutteho VVD porážku po víťazstve novej pravicovo-populistickej strany Fórum pre demokraciu (FvD).

Počas parlamentnej debaty 9. septembra 2020 Rutte navrhol, že EÚ by mohla byť rozpustená a znovu sformovaná bez Poľska a Maďarska, keďže si myslí, že vlády týchto krajín rozkladajú právny štát.

Dňa 15. januára 2021 tretí Rutteho kabinet kolektívne odstúpil po zverejnení vyšetrovania okolo škandálu s dotáciami na starostlivosť o deti v Holandsku. Rutte ponúkol kráľovi svoju rezignáciu a prijal zodpovednosť za škandál.  

Štvrté obdobie

 

 

 

Po holandských všeobecných voľbách v roku 2021 mala Rutteho strana VVD 34 zo 150 kresiel a očakávalo sa, že vytvorí novú koaličnú vládu. Po tom, čo zostal dočasným predsedom vlády počas najdlhšieho procesu formovania vlády v holandskej histórii, 15. decembra 2021 predložil koaličnú dohodu s D66, CDA a CU, teda rovnakú kombináciu ako jeho predchádzajúca vláda.

Škandálom počas jeho štvrtého funkčného obdobia bolo zistenie, že v rozpore s archívnym zákonom si roky vymazával väčšinu SMS správ z telefónu, pričom osobne posudzoval, ktoré správy sa majú archivovať a ktoré vymazávať. Jeho ospravedlnenie bolo, že pamäť jeho telefónu sa zaplnila príliš rýchlo. Ostatní ministri to nepovažovali za hodnoverné ospravedlnenie. Bolo to tiež v rozpore s jeho predvolebným sľubom a koaličnými dohodami, v ktorých sa uvádzalo, že chcú obnoviť vieru ľudí v politiku, vytvoriť novú kultúru vládnutia, „zlepšiť informácie poskytované [druhej] komore“, a že archívny zákon bude modernizovaný a že informácie budú rýchlejšie dostupné.

Od vzniku koaličnej vlády existovali v jeho štvorkoalícii rôzne postoje k imigračnej politike. VVD a CDA podporovali obmedzenia imigrácie, zatiaľ čo D66 a CU boli proti. 7. júla 2023 sa strany poslednýkrát nedohodli a jednomyseľne sa rozhodli, že nemôžu zostať spolu v koalícii. Rutte okamžite ponúkol demisiu svojej vlády. Kráľ požiadal, aby premiér a jeho vláda naďalej vykonávali svoje povinnosti vo forme dočasnej správy.

Dňa 10. júla 2023 Rutte oznámil svoj odchod ako politický vodca VVD, a že opustí politiku po nástupe novej vlády.

V októbri 2023 odsúdil útok Hamasu na Izrael a vyjadril svoju podporu Izraelu a jeho právu na sebaobranu. Dňa 23. októbra 2023 Rutte navštívil Izrael, aby vyjadril solidaritu s touto krajinou. V Jeruzaleme sa stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Odmietol výzvy na prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hamasom, ale podporil „humanitárne prestávky“ s cieľom poskytnúť pomoc civilistom v pásme Gazy.

Predčasné všeobecné voľby sa konali 22. novembra 2023. Rutte sa neskôr stal kandidátom na nástupcu Jensa Stoltenberga vo funkcii generálneho tajomníka NATO a jeho kandidatúra získala verejnú podporu od vlád Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Francúzska vo februári 2024. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó následne vyhlásil, že je proti Rutteho kandidatúre s odvolaním sa na jeho minulé vyvíjanie tlaku na krajinu.

Dňa 26. februára 2024 Rutte odcestoval do Paríža, kde Emmanuel Macron usporiadal mimoriadny summit o situácii na Ukrajine, keďže kvôli nedostatku munície utrpeli ukrajinci stratu Avdijivky. Český premiér Petr Fiala navrhol nakúpiť 500 000 kusov delostreleckej munície pre jednotky Volodymyra Zelenského. Česká vláda tento návrh podala už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca. Francúzi predtým vetovali myšlienku nákupu munície zo zahraničných zdrojov. Rutteho vláda v ten deň v Paríži prostredníctvom neho oznámila, že na tento účel poskytne 100 miliónov eur. Dňa 1. marca Rutte zvýšil záväzok na 250 miliónov eur pre Fialov podnik, keď išiel do Charkova, aby so Zelenským navštívil stanicu metra, ktorá bola prebudovaná na základnú školu. Tam podpísali dvojstrannú bezpečnostnú dohodu medzi Holandskom a Ukrajinou.

Rutte je slobodný. Je členom holandskej protestantskej cirkvi. V roku 2021 Rutte stále vyučoval spoločenské vedy dve hodiny týždenne na Johan de Witt College, strednej škole v Haagu. Rutte je známy tým, že je veľkým fanúšikom písania Roberta Cara, najmä jeho knihy o Robertovi Mosesovi z roku 1974, The Power Broker. Jazdí na aute Saab 9-3. Niekoľko desaťročí žil v byte v Benoordenhoute, štvrti Haagu.