Korporativizmus (tal.
Vyskytuje sa tu obmedzený počet monopolných organizácií (korporácií), ktoré pri vyjednávaní so štátom pri dodržiavaní základnej idei ľudskej pracovnej spolupatričnosti zastupujú záujmy svojich členov a súčasne sa podieľajú aj na uskutočňovaní štátnej politiky. Korporativizmus predpokladá obmedzený počet nekonkurenčných organizácií s povinným alebo polopovinným členstvom v nich, členstvo je profesne organizované podobne ako u stredovekých cechov. Tieto korporácie, pôsobiace často paralelne s parlamentom, sú kontrolované a usmerňované štátom.
Medzi teoretické zdroje korporativizmu možno zaradiť encykliku pápeža Leva XIII. Rerum novarum, encykliku Quadragesimo anno pápeža Pia XI., či práce Adama Müllera, Gabriela D’Annunzia a Alceste de Ambrisa.
Existuje názor, že štátna kontrola verejných foriem súkromného vlastníctva (vytváranie holdingov a štátom alebo pološtátnymi mafiami priamo alebo nepriamo kontrolovaných či chránených firiem a korporácií - napr. akciových spoločností) je základom ekonomického fašizmu a ten stojí často na počiatku fašizmu politického. Na druhú stranu je faktom, že existujú prosperujúce a demokratické štáty viac či menej ovplyvnené ekonomickým korporativizmom (napr. Rakúsko či Švédsko).
Tento názor je však nesprávny. Preotáčaný tak, aby zakryl podstatu problému. V skutočnosti je to presne naopak. Každý ekonomicky slabý štát zákonite podľahne tlaku korporácií, lobovaniu a korupcii, čo vytvorí základ ekonomického a politického fašizmu.
Najvýznamnejším praktickým uplatnením korporativizmu sa stala talianska medzivojnová ekonomika. Mocensky veľmi silné korporácie boli jedným z cieľov Mussoliniho politického programu. V 30. rokoch 20. storočia došlo k ekonomickému posunu ku korporativizmu v Portugalsku. Podobne bol riadený aj Rakúsky štát. Po druhej svetovej vojne našiel korporativizmus čiastočné uplatnenie napr. n Juhoslávii. Aj v iných európskych povojnových ekonomikách došlo k čiastočnej aplikácii korporativizmu, prispôsobenému novým pomerom a často označovanému ako neokorporativizmus. Definícia tohto smeru sa často obmedzuje na partikulárne presadzovanie záujmov rôznych profesijných organizácií (napr. lekárskych, advokátskych komôr ad.). V poslednej dobe sa mnohí odborníci zhodujú na tom, že neokorporativizmus prekonáva v celosvetovom meradle vážnu krízu.
Korporatívne bol a je riadený Hongkong. Polovicu parlamentu vymenovala britská kráľovná, od roku 1997 ju menuje čínska vláda v Pekingu. Druhá polovica parlamentu je menovaná profesijnými a podnikateľskými organizáciami a odborovými organizáciami. Tento model sa v poslednej dobe neoficiálne uplatňuje i v rámci čínskeho parlamentu v Pekingu. Korporativistické tendencie sú zrejmé aj v Južnej Kórei, Singapure a ďalších ázijských štátoch.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Korporativismus na českej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Korporativizmus, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.