Paríž Katedrála Notre-Dame: Katedrála v Paríži

Po požiari 15. apríla 2019 prišla o strednú vežu, strechu i stredoveké vitrážové okná.

Notre-Dame v Paríži (Cathédrale Notre-Dame de Paris)
Chrám Matky Božej v Paríži, Notre-Dame
katedrála
Západná fasáda – hlavný vchod; zvonárska veža je hore vľavo
Patrocínium: Matka Božia
Štát	Francúzsko
Región	Île-de-France
Department	Paríž
Mesto	Paríž
Mestská časť	Île de la Cité
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Parížska cirkevná provincia
- diecéza	Parížska arcidiecéza
Súradnice	48°51′11″S 2°20′59″V / 48,853°S 2,3498°V / 48.853; 2.3498
Dĺžka	128 m
Šírka	48 m
Výška
- najvyššej veže	69 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	5
- počet veží	2
- počet kupol	0
Štýl	gotika
Výstavba	1163 – 1345
- rekonštrukcia	1845 – súčasnosť
Francúzsko s vyznačenou polohou kostola
Wiki Commons: Cathédrale Notre-Dame de Paris
Webová stránka: http://www.notredamedeparis.fr/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej budovy. Výstavba dnešnej katedrály trvala od roku 1163 do roku 1345 a začal ju Ľudovít VII. V tom čase bol Paríž len biskupstvom.

V 19. storočí ju reštaurovali pod vedením Viollet-le-Duca. O výstavbe Notre Dame rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň katedrály položili v roku 1163 a jej výstavba trvala 182 rokov, celkovo ju dostavali v roku 1345. Neskôr prešla rozsiahlou rekonštrukciou.

Ide o ranogotickú stavbu, ktorá sa stala základom a inšpiráciou pre ďalšie významné gotické stavby, predovšetkým sakrálne stavby nielen vo Francúzsku, ale aj v celej Európe. Je jedinečná nielen svojím vzhľadom, ale aj celkovou konštrukciou a architektúrou. Tvorí ju 5 lodí – jedna hlavná a štyri bočné. Súčasťou západnej fasády sú tri hlavné vchody, nad prostredným dominuje vitrážové okno rozetového tvaru. Nad hlavnými vchodmi sa týčia dve predné hlavné veže – zvonice.

Katedrála Notre Dame je zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.

V roku 1804 sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom.

Katedrála stojí na mieste, ktoré už takmer 2000 rokov slúži náboženským kultom. V 4. storočí na jej mieste stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí už kresťanská bazilika.

Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 katedrálu zničili a vyrabovali revolucionári, ktorí tiež roztopili drahé kovy na oltároch. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za francúzskych kráľov. Po revolúcii hrozilo, že stavbu so zbúranými stenami a vytlčenými oknami zbúrajú. Do osudu katedrály však šikovne zasiahol spisovateľ, Parížan Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto dielo vyvolalo taký veľký záujem o osud chrámu, že vďaka nemu sa podarilo získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.

 

Bližšie informácie v hlavnom článku: Požiar katedrály Notre-Dame v Paríži

15. apríla 2019 okolo 18.50 SELČ katedrálu postihol ničivý požiar, pri ktorom sa o 19.20 parížskeho času zrútila stredná veža (sanktusník) a postupne zhorela strecha.

V kostole bolo uložených mnoho vzácnych relikvií nevyčísliteľnej hodnoty, našťastie sa ich všetky podarilo zachrániť aj s hlavným oltárom Panny Márie, pôvodným organom – jedným z najznámejších a najväčších organov na svete s asi osemtisíc píšťalami, ktorý v tridsiatych rokoch 18. storočia zhotovil François Thierry. Zachránená bola aj Tŕňová koruna Ježiša Krista a iné.

Príčiny požiaru zatiaľ nie sú známe. Z doterajšieho vyšetrovania ale vyplýva, že príčina požiaru súvisela s tým, že katedrála bola práve v stave rozsiahlej rekonštrukcie.

Na záchrane kostola pracovalo približne 400 hasičov, požiar sa podarilo celkovo uhasiť o 3.30 SLEČ nasledujúceho dňa.

Francúzsky prezident Emanuel Macron prisľúbil, že strechu katedrály a strednú vežu nanovo postavia. Požiar Notre-Dame znovu zvýšil záujem o knihu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži.

Drevenú kostru katedrály, ktorá pozostávala predovšetkým z dubového dreva, tvorili aj stromy zoťaté ešte v rokoch 1160 až 1170, kostra tak predstavovala jednu z najstarších častí celej konštrukcie.

Pri obhliadke a revízii v roku 2016 špecialisti upozorňovali na možnosť vzniku požiaru z dôvodu obrovskej vrstvy prachu, tiež starých presušených trámov, starého elektrického vedenia a nedostatočného protipožiarneho zabezpečenia. Situáciu vyhodnotili za kritickú a život ohrozujúcu, no nikto tomu nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom sa katastrofe dalo predísť.