Horenie

• oxidačná exotermická reakcia (vznikajúca za istých podmienok), pri ktorej vzniká svetlo , resp. presnejšie len takáto reakcia, ak je rýchla (t. j. na rozdiel od autooxidácie, ktorá je pomalá)
• súbor javov, ktoré sa dejú pri oxidačnej exotermickej reakcii
• (akákoľvek) exotermická reakcia, pri ktorej vzniká teplo , resp. v užšom zmysle len takáto reakcia, ak sa pri nej zlučujú dve látky
• (akákoľvek) rýchla exotermická reakcia

V biochémii sa (skôr v prenesenom význame) označuje ako horenie či spaľovanie aj oxidačná degradačná (t. j. rozkladná) reakcia, napr. tzv. "spaľovanie" sacharidov a tukov pri metabolizme.

Ako spaľovanie v užšom zmysle sa označuje len kontrolované horenie.

Horenie vzniká a prebieha za určitých podmienok. Na priebeh horenia je potrebná prítomnosť horľaviny a oxidačného prostriedku v zápalnom pomere a prítomnosti zdroja iniciácie. Horľavina a oxidačný prostriedok spolu tvoria horľavý súbor. Pri horení látok niekedy vzniká plameň – stĺpec horiacich, vačšinou plynných látok.

Horenie môže byť:

• homogénne (plamenné horenie) – pôsobením teploty na látku sa z nej uvoľňujú horľavé plyny, ktoré horia nad jej povrchom; takéto látky horia plameňom;

• heterogénne (tlenie) – reakcia horenia nastáva na povrchu horľavej látky, ktorá nie je schopná vylučovať plyny; látky nehoria plameňom, iba tlejú.

V technických aplikáciách sa používajú aj pojmy:

• horľavina = palivo
• horľavý súbor = zmes

• oxidačný prostriedok sa v kontexte horenia označuje aj ako látka podporujúca horenie a je to najčastejšie vzdušný kyslík, ale môže to byť aj fluór, chlór a iné.

Horenie môže byť:

• Žiaduce
• Nežiaduce

Na vznik a priebeh horenia je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov :

• horľavina (palivo)
• oxidačné činidlo, t. j. buď vzdušný kyslík alebo látka uvoľnujúca v priebehu horenia kyslík (napr. peroxid)
• iniciátor horenia, t. j. plameň, iskra alebo teplota (samo) vznietenia