Gásem Solejmání

marec">11. marec 1957, Rábor, Irán – † 3. január 2020, Bagdad, Irak) bol iránsky vojak, ktorý od roku 1998 zastával funkciu veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd (IRG). Všeobecne bol považovaný za jedného z najvplyvnejších predstaviteľov Iránu. V októbri 2007 bol ako popredný predstaviteľ IRG zaradený vládou Spojených štátov do zoznamu osôb hľadaných za podporu terorizmu.

Gásem Solejmání
generálmajor
Iné mená	prezývky: tieňový veliteľ žijúci mučeník
Narodenie	11. marec 1957 Rábor, Irán
Úmrtie	3. január 2020 (62 rokov) Bagdad, Irak
Známy vďaka	veliteľ jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd
Profesia	armádny dôstojník
Aktívne roky	1997/1998 – 2020 (ako veliteľ jednotiek Kuds)
Odkazy
Commons	Gásem Solejmání
Biografický portál

Solejmání zahynul pri americkom vzdušnom útoku na iránsky konvoj v blízkosti Medzinárodného letiska Bagdad v Iraku .

Táto sekcia si vyžaduje rozšírenie. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a sekciu prosím doplňte.

Podľa údajov Ministerstva vnútra Spojených štátov sa narodil v meste Gom (Qom, Kumm), avšak perzské zdroje uvádzajú ako jeho rodnú obec horskú dedinu Rábor v provincii Kermán. Jeho otec bol roľník. Zrejme hneď po ukončení povinnej päťročnej školskej dochádzky, vo veku trinástich rokov (1970), odišiel spolu s príbuzným Ahmedom Solejmáním do mesta Kermán, kde pracovali ako stavební robotníci, aby získali financie na splatenie otcovho dlhu. V roku 1975 začal pracovať v tunajšej vodárenskej distribučnej spoločnosti, v ktorej pôsobil do februára 1979.

V roku 1977 sa zapojil do revolučného hnutia proti vláde šacha Mohammada Rezá Šáha Pahlavího. Po zavŕšení revolúcie v roku 1979 vstúpil do novovytvorených ozbrojených oddielov Iránskych revolučných gárd (IRG) v meste Kermán. Po výcviku a počiatočnom pôsobení ako inštruktor na základni IRG sa zúčastnil expedície do mesta Mahabad v provincii Východného Azerbajdžanu, za účelom potlačenia miestneho kurdského povstania (1979).

V rámci jednotiek Iránskych revolučných gárd sa v rokoch 1980 – 1988 zúčastnil iránsko-irackej vojny. Postupoval vo vojenskej hierarchii a na sklonku vojny velil divízii. V roku 1988 bol poverený vedením špeciálnych jednotiek Kuds.

Po teroristických útokoch na USA v septembri 2001 rokoval s americkými predstaviteľmi o akciách proti Talibanu a Al-Káide. Po invázií medzinárodnej koalície pod vedením USA do Iraku sa podieľal na organizovaní šiitskych milícií, ktoré bojovali proti USA. Neskôr organizoval podporu šiitskych vojsk v krajine.

V októbri 2007 bol ako popredný predstaviteľ IRG zaradený vládou Spojených štátov do zoznamu osôb hľadaných za podporu terorizmu, na základe exekutívneho príkazu č. 13382.

V júli 2015 viedol tajné rozhovory s ruskými predstaviteľmi a údajne presvedčil Putina k zásahu v občianskej vojne v Sýrií a pomoci Assadovmu režimu.

Zahynul v nočných hodinách 3. januára 2020 pri leteckom útoku na kolónu automobilov na medzinárodnom letisku v Bagdade. Spolu s ním zahynulo ďalších 8 ľudí, vrátane iránskeho generála Hosejna Purdžafarího a vodcu proiránskych milícií Abú Mahdí al-Muhandisa. Jeho zabitie bolo eskaláciou napätia, ktoré začalo zabitím amerického kontraktora a útokom na americké veľvyslanectvo v Bagdade niekoľko dní predtým.

Bol pochovaný v meste Kermán 8. januára 2020. Pri smútočnom zhromaždení na pamiatku jeho smrti došlo k tragickej tlačenici, v ktorej bolo ušliapaných 53 a zranených asi 200 ľudí.

Monografie

• O'Hern, Steven (2012), Iran's Revolutionary Guard, Washington D.C.: Potomac Books, ISBN 1597977012, http://books.google.sk/books?id=F9cJ1q-uFrcC&pg=PA85  (po anglicky)

Štúdie

• Alfoneh, Ali (2011a), „Brigadier General Qassem Suleimani: A Biography“, Middle Eastern Outlook (1), 2011-01, ISSN 1937-9242, http://www.aei.org/files/2011/01/24/suleimani.pdf  (po anglicky)
• Alfoneh, Ali (2011b), „Iran’s Secret Network: Major General Qassem Suleimani’s Inner Circle“, Middle Eastern Outlook (2), 2011-03, ISSN 1937-9242, http://www.aei.org/files/2011/03/03/MEO-2011-03-No-2-g.pdf  (po anglicky)
• Alfoneh, Ali (2011c), „Iran’s Most Dangerous General“, Middle Eastern Outlook (Washington D.C.) (4), 2011-07, ISSN 1937-9242, http://www.aei.org/files/2011/07/13/MEO-2011-07-No-4-g.pdf  (po anglicky)

Články

• Filkins, Dexter (2013), „The Shadow Commander“, The New Yorker, 2013-09-30, http://www.newyorker.com/magazine/2013/09/30/the-shadow-commander, dost. 2014-10-27  (po anglicky)