Irak: štát v juhozápadnej Ázii

Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.

Iracká republika
Vlajka Iraku Štátny znak Iraku
Vlajka Znak
Národné motto:
Allahu Akbar; Aláh je najväčší
Štátna hymna:
موطني, Mawtinî (nová), Ardh Alforatain (stará)
Irak: Geografia, Obyvateľstvo, Administratívne členenie
Miestny názov  
 • dlhý الجمهورية العراقية
al-Džumhúríja al-Irakíja
 • krátky Irak
Hlavné mesto Bagdad
33°20′ s.š. 44°23′ v.d.
Najväčšie mesto Bagdad
Úradné jazyky arabčina, kurdčina, turkménčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Barham Sálih
Mustafá Kázimí
Vznik 1.októbra 1919 nezávislosť od Osmanskéj ríše
3.októbra 1932 nezávislosť od Veľkej Británie
Susedia Sýria, Turecko, Irán, Kuvajt, Saudská Arábia, Jordánsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
437 072 km² (58.)  
 km² (1,1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • hustota (2017)
 
37 202 572 (36.)

82,7/km² (125.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2019
233 miliárd $ (47.)
6 263 $ (71.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,685 (120.) – stredný
Mena iracký dinár (IQD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+3)
(UTC+3)
Medzinárodný kód IQ
Medzinárodná poznávacia značka IRQ
Internetová doména .iq
Smerové telefónne číslo +964

43°V / 33°S 43°V / 33; 43

Geografia

Irak sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Jeho poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším arabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných beduínov pri hľadaní nových pastvín.

Obyvateľstvo

Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75 %), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva šiitizmus (58 % obyvateľstva Iraku).[1] Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzal Saddám Husajn, v provincii Anbár zasa začal vznikať Islamský štát (militantná organizácia)). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia s Iránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú autonómne územie s hlavným mestom v Erbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šíitsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú Jezídi v okolí Sindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).

Spomedzi ďalších menších sú významní Turkméni, ktorí žijú v blízkosti miest Kirkúk a Mosul, Asýrčania v provincii Ninive a okolí a Mandejci (v južnom Iraku).

Okrem nich žijú Iraku menšie komunity Arménov, Čerkesov, Iráncov a aj zahraničných teroristov (ešte stále).

Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú Moslimovia.

Šíitsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5 % obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.

Nemoslimské vierovyznanie malo 6 % obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania.Asýrčania sú združení v Chaldejsko-katolícka cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoria Aramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.

Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú náboženská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.

Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.[2]

Administratívne členenie

Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má Autonómny región Kurdistan.

Výsostné znaky

Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac: Vlajka Iraku).

Pozri aj

Iné projekty

  • Irak: Geografia, Obyvateľstvo, Administratívne členenie  Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irak

Tags:

Irak GeografiaIrak ObyvateľstvoIrak Administratívne členenieIrak Výsostné znakyIrak Pozri ajIrak Iné projektyIrakÁzia

🔥 Trending searches on Wiki Slovenčina:

Zoznam dopravných značiek na SlovenskuSalamandra škvrnitáVretenica severnáPľúcaZoznam prezidentov Česko-SlovenskaHarry PotterAlžbeta FerencováEkosystémSima (speváčka)ProcesorSlovakiaMária AntoinettaVojna v PacifikuMedvedík čistotnýFutbalRýchlostná cesta R2 (Slovensko)Igor JanckulíkOzbrojené sily Slovenskej republikyMatematické značkyKrvný obehPavel MackoEiffelova vežaMount EverestExtáza (droga)Juraj SlafkovskýAndorraSMER – sociálna demokraciaVšeobecná úverová bankaJuraj LojMedveď hnedýOlympijské hry (moderné)ŠpanielskoJehovovi svedkoviaRýchlostná cesta R1 (Slovensko)Rómeo a JúliaBarcelonaNárodný park PoloninyČínaHamletTučniak obrovskýZemetrasenieElektrický prúd (veličina)Kórejská vojnaDážďovka zemnáLionel MessiBistro.skŠaľaFrazeologizmusDrámaHinduizmusLobotómiaSlezinaIbizaVictor HugoTajgaŠvajčiarskoZemHustota (objemová hmotnosť)DesatoroMalá FatraBobor vodnýZoznam rímskych cisárovFC Internazionale MilánoZoznam štátov ÁzieMajstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 20252024UkrajinaLondýnJužná Afrika (štát)Peter PellegriniCyril a MetodSpojené kráľovstvoZoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľovSlovný druhAmy WinehouseMarkéta VondroušováMedveď grizly🡆 More