Gnu: Slobodný operačný systém podobný UNIXu

GNU je rekurzívna skratka pre „GNU Nie je Unix“ (angl. „GNU's Not Unix“). Projekt GNU založil Richard Stallman v roku 1983.

Prívlastok „slobodný“ znamená, že užívatelia ho môžu kopírovať, meniť a distribuovať bez akýchkoľvek obmedzení. Pozri: Slobodný softvér, GNU General Public License.

GNU je unixový operačný systém. Takýto systém sa skladá z jadra OS a obslužných programov. Najznámejšie jadro, ktoré používa nástroje projektu GNU, je Linux, a systém na ňom založený sa nazýva GNU/Linux alebo len Linux.

Richard Stallman predstavil projekt GNU verejnosti po prvýkrát 27. septembra 1983 na diskusných skupinách newsgroup net.unix-wizards a net.usoft. Práce na projekte začal 5. januára 1984, keď opustil MIT, kde pracoval. Urobil tak, aby si univerzita nemohla nárokovať jeho dielo.

V roku 1985 Stallman založil neziskovú organizáciu Free Software Foundation (FSF). Krátko potom napísal dokument „GNU Manifesto“, v ktorom vysvetľuje dôvody nutnosti vzniku slobodného operačného systému. Do roku 1990 FSF hlavne zamestnávala programátorov, ktorých platila za tvorbu slobodného softvéru. Časom sa k projektu začalo pridávať mnoho jednotlivcov a firiem, preto FSF už softvér nevyvíja.

V roku 1989 Richard Stallman uverejnil prvú verziu GNU General Public Licence (Všeobecná Verejná Licencia). Richard Stallman vedel, že slobodný softvér je ľahko zraniteľný. GNU potreboval niečo ako bol „Copyright“. Verejná licencia GNU GPL zachováva autorské práva, pričom tie isté práva ponúka aj používateľovi.

GNU GPL, verzia 2 uzrela svetlo sveta v roku 1991. Upravovala niektoré nedostatky a nedorozumenia verzie 1. Taktiež automaticky prelicencovala všetok softvér pôvodne licencovaný verziu 1. V tom istom roku vznikla aj GNU Library General Public Licence, premenovaná na GNU Lesser General Public Licence, ktorá umožňovala používať časti slobodného softvéru v uzavretých aplikáciách.

GNU v roku 1990 obsahoval plne funkčný rozšíriteľný textový editor Emacs, úspešne optimalizujúci kompilátor GCC, väčšinu knižníc a nástrojov hotovú. Chýbalo len jadro systému. Tým mal byť mikrokernel Hurd, postavený na Machu. Najpoužívanejším jadrom používaným s GNU sa stal Linux. Takýto systém sa nazýva GNU/Linux.

Každý softvérový balík licencovaný pod GNU GPL sa automaticky stáva súčasťou projektu GNU. Existuje obrovské množstvo softvéru, ktorý nie je oficiálne prihlásený na stránkach GNU. Najdôležitejší oficiálny softvér GNU sú:

• Systémové a vývojové nástroje:
  • Emacs – rozšíriteľný, seba-dokumentujúci textový editor.
  • glibc – Standardná knižnica pre programovací jazyk C vyhovujúca štandardu POSIX s GNU rozšíreniami
  • GCC – optimalizujúci kompilátor pre mnoho programovacích jazykov, vrátane C, C++, Fortranu, Ada, a Javy.
  • GDB – nástroj na odhaľovanie chýb v programoch - debugger.
  • GNU build system – (GNU Autotools) Automake, Autoconf, Libtool nástroje pre správu SW projektov.
• Užívateľské aplikácie a balíky:
  • GIMP – GNU Image Manipulation Program, program na úpravu obrázkov.
  • GNOME – Grafické pracovné prostredie, zahŕňa Window manager, desktopové nástroje a grafické aplikácie

• Robert J. Chassell
• Loïc Dachary
• Ricardo Galli
• Georg Greve
• Federico Heinz
• Bradley Kuhn
• Eben Moglen
• Richard Stallman
• David Sugar

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému GNU
•   Wikislovník ponúka heslo GNU

• Oficiálna stránka projektu GNU
• The GNU projekt, kompletný dokument projektu GNU
• Oficiálny GNU softvér
• Stallmanovo oznámenie projektu GNU, 1983, net.unix-wizards
• gnu-system-discuss mailing list, technická diskusia o operačnom systéme GNU
• Utility GNU portované pre platformu Win32, Sourceforge.net