Mɔsɩkʊʊ

Mɔsɩkʊʊ kɛna Ruusii ɛjadɛ taa tɛtʊ sʊzɔtʊ nɛ ndʊ kɩlɩna walanzɩ ɖɔɖɔ kɛ ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa nɛ Eerɔpʊ ajɛya kpeekpe taa.

Tɛtʊ tʊnɛ tɩwɛ pɔɔ ŋga payaɣ-kɛ se Mɔsɩkoova yɔ kɔ-yɔɔ. Pʊyɔɔ kɛ pakpaɣ hɩɖɛ nɖɩ nɛ payaa tɛtʊ tʊnɛ se Mɔsɩkʊʊ, pʊ-tɔbʊʊ se tɛtʊ ndʊ tɩ-taa nɛ nikaɣ yɔ.

Mɔsɩkʊʊ tɛtʊ wɛ tɩ-tɩ yɔɔ ɛzɩ ɛjaɖɛ mpilim yɔ. Tɛtʊ ndʊ tɩ-taa kɛ ɛyaa kɩla ɖɔʊ kɛ Eerɔpʊ ajɛya kpeekpe taa. Tɛtʊ tʊnɛ tɩ-walanzɩ landammm taa wɛ ɛzɩ ɛkɩtaarɩnaa 251 100 yaa kilomɛtanaa 2 511. Pɩnaɣ 2014 pakalɩ kɩgalʊʊ lɛ ɛyaa mba panaa yɔ pɛɖɛ ɛzɩ miliyɔɔnaa hiu nɛ naalɛ yɔ (12 000 000) ɛlɛ yee pɛkpɛndɩna ageeta wena awɛ pɩcɔlɔ kpɛɛɛ yɔ kɔyɔ, ɛyaa ɛzɩ miliyɔɔnaa hiu nɛ kagbaanzɩ yɔ (15 000 000).

Ndʊ kɩlɩna walanzɩ ɖɔɖɔ nɛ tɩ-walanzɩ landammm taa wɛ ɛzɩ kilomɛtanaa kutoku yɔ (1 000). Peeɖe kɛ Ruusii tɔsʊʊ ñʊʊ wɛɛ, politiki kpelasɩ ɖɔɖɔ pɩna sukuli kɩtɛzʊʊ wɛɛɖɔɖɔ. Ɛzɩ ajɛya lɛɛna taa tɛtʊ sʊzɔtʊ lɛɛtʊ yɔ, Mɔsikuu tɛtʊ nɛ ajɛyaa 36 naayɛ taa ñɩndʊ paɖʊ nɔɔ nɛ palakɩ tʊma kʊɖʊma se pɛ-tɛtʊ ɛɖɛɛna ɛsɩndaa.

Payaɣ Mɔsɩkʊʊ komina yɔɔ cɔnɩyʊ kɩfalʊ se Sergueï Sobianine.

Tags:

Eerɔpʋ tɛtʋ tɔmRuusii

🔥 Trending searches on Wiki Kabɩyɛ:

Ɛndusɩ PɔɔNzʋlʋmɩyɛ1988ArmeniiReich naatozo ŋgʊMakaTɔm kpou1964LɛtoniiSiliiYeesuu ɛgbaɣtɩnaa1926Togo taa tɛtɛɛ ñɩm huyuu tʊmɩyɛ tɔmHarvard sukulɩ kɩtɛzʊʊLiibiiMogaadisiyoKilimanjaroo pʋʋPɛnsilvaanii1979SumaɣMɛrɩkɩrɩKpokpoFrancisco da GoyaNamibi1968Tɩ maɣmaɣ tɛ wezuu caɣʊʊ tɔm maʊʊTɩ-yɔɔ tɔm matʊRoom Ampiiri Kiɖeɖeu (Saint-Empire Romain)RamaSophie Kiɖeɖeu Keɖeyaɣ wondu ɖɩɣaMisisipii PɔɔYogaaTɛtʋ n̄amsʋʋ1917Satirini1999TɛtʋSudaanɩLotuKpɛlɩ lɛɛzʊʊ tʊma sɔsɔna (Révolution industrielle)Latɛŋ kʊnʊŋLɩmStendhalKɔŋgo KinsasaTɩŋ hatʊ tomnaɣ1951Ŋñɩtɩɩɩ pe tɛ tomnaɣ kpɛlɛkʋʋYouLɔŋ pasʊʊ (morale)1978MakaʊKewiyaɣ ɛjaɖɛJulie Akofa AkoussahLantanɩRaphaelONU ŋgbɛyɛPɛlizikiPapa WembaTemokraasiiFɩyɛɛnɩJames CookEerɔpʋ tɛtʋ tɔmNaalɩmPrɔtakɩtɩnɩyɔmKela fɔɔfɔɔKewiyaɣ KɩkpɛndaɣSɛmɩŋFenezuyeelaaTalɩ ɖeuKwivri🡆 More