Kahuzi-Biéga Ɔman Mmoa Yɛmmea

Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea yɛ beae a wɔabɔ ho ban a ɛbɛn Bukavu kurow a ɛwɔ Democratic Republic of the Congo apuei fam .

    Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Ɛbɛn Ɔtare Kivu atɔe fam mpoano ne Rwanda hye so. Belgiumni mfoninitwafo ne nneɛma a wɔkora so ho ɔbenfo Adrien Deschryver na ɔde sii hɔ wɔ 1970 mu, na wɔde ogya mmepɔw abien a ɛda hɔ, Bepɔw Kahuzi ne Bepɔw Biega, a ɛwɔ ne hye mu no din too so. Ne kɛse yɛ 6,000 square kilometres (2,300 sq mi), Kahuzi-Biega yɛ ɔman no mu mmɔnten so atrae akɛse no mu biako. Ɛwɔ mmepɔw ne asasetaw so, na ɛyɛ Apuei fam asasetaw so gorilla ahorow a wɔn ho yɛ na ( Gorilla beringei graueri ), a wɔyɛ kuw a wɔn ase reyɛ atɔre wɔ IUCN Red List ase no guankɔbea a etwa to no mu biako. Abɔnten so atrae no yɛ UNESCO Wiase Agyapade Beae, a wɔkyerɛw too hɔ wɔ 1980 mu esiane abɔde a nkwa wom soronko a ɛwɔ kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom ne n’apuei fam asasetaw so gorilla ahorow nti. Wɔ 1997 mu no, wɔde din hyɛɛ Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane Mu no mu esiane amammuisɛm a entumi nnyina, aguanfo a wɔbae, ne wuram mmoa a wɔde wɔn di dwuma kɛse nti.

Asase ho nsɛm

Abɔnten so atrae no da Bukavu kurow no atɔe fam wɔ South Kivu Mantam mu, [2] ne kɛse yɛ 6,000 km . Abɔnten so atrae no fa ketewaa bi wɔ Mitumba Bepɔw a ɛwɔ Albertine Rift a ɛwɔ Great Rift Bon mu no so, na fa kɛse no ara

wɔ asasetaw so. Akwantuo a ɛyɛ 7.4 km (4.6) na ɛwɔ hɔ mi) trɛw ka mmepɔw ne asasetaw a ɛwɔ fam no bom. [2] Abɔnten so atrae no apuei fam fa yɛ mmepɔw mantam ketewa a ne kɛse yɛ 600 km  ; ɔfa kɛse no kɛse yɛ 5,400 kilomita na ɛyɛ asasetaw a ɛtrɛw fi Bukavu kosi Kisangani titiriw, a Luka ne Lugulu nsubɔnten a ɛsen kɔ Lualaba Asubɔnten no mu no na ɛsen fa mu. Wɔde ogya mmepɔw abien a ɛda hɔ asisi abɔnten so atrae no hye so na wɔde wɔn din ma no: Kahuzi ( 3,308 m (10,853) na ɛwɔ hɔ ft) ) ne Biéga ( 2,790 m (9,150) na ɛwɔ hɔ ft) ).

Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, osu tɔ 1,800 afe biara wɔ abɔnten so atrae hɔ . Ɔhyew a ɛsen biara a wɔakyerɛw wɔ mpɔtam hɔ no yɛ 18 °C (64) na ɛwɔ hɔ °F) bere a nea esua koraa no yɛ 10.4 °C (50.7) na ɛwɔ hɔ °F) .

Mmara kwan so gyinabea

Wɔyɛɛ beae a wɔakora so a edi kan, Mmoa ne Kwae a Wɔakora so a ɛwɔ Bepɔw Kahuzi so no wɔ July 27, 1937 mu denam Belgium Atubrafo nniso no Amrado Panyin a na ɔwɔ hɔ saa bere no so. [4] Saa beae a wɔakora so no ayɛ Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea no fa fi November 1970. Mfeɛ anum akyi no, wɔtrɛw abɔnten so atrae no mu ma ɛyɛɛ kilomita 6000. [5] Wɔde abɔnten so atrae no too gua sɛ UNESCO Wiase Agyapade wɔ afe 1980 mu, wɔ Criterion (x) ase esiane ne tenabea soronko a ɛyɛ kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom ne mmoa ahorow a wɔnom nufusu ahorow, titiriw apuei fam asasetaw so akraman, Gorilla beringei graueri .

Nsɛm a wɔde gyinaa so

Tags:

🔥 Trending searches on Wiki Twi:

TiranaMatteo SalviniGaanaMoritaKochiErta AleAwo ano a wosiwRomaniaAgenRosalie GicandaEhyiaParmaSaratovEwiemMontpellierHungaryOsloBelgiumMalaysiaViennaEwiaMonterreyMmarahyɛbadwafieProvidence, Rhode IslandTechiman North (Ghana parliament constituency)MünchenMasalayeItalyRussiaObooNyarewaKwakuHenutirdisAnidasoMinskKéran Ɔman Mmoa YɛmmeaRas DashenCanadaAminiaMichael Teye NyanuaAkheqaNew YorkAustraliaUkraineLithuaniaAhomatrofoɔTipayɛTwiBolognaSakumono LagoonFranceBakuAmpeMesikoLesley LokkoAmanishakhetoTanzaniaFlorence DolphyneTorinoSimien Mmepɔw so Ɔman Mmoa YɛmmeaAkanda National ParkƆtare TogoSetlutluApoo Afahyɛ🡆 More