Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea yɛ beae a wɔabɔ ho ban a ɛbɛn Bukavu kurow a ɛwɔ Democratic Republic of the Congo apuei fam .
Ɛbɛn Ɔtare Kivu atɔe fam mpoano ne Rwanda hye so. Belgiumni mfoninitwafo ne nneɛma a wɔkora so ho ɔbenfo Adrien Deschryver na ɔde sii hɔ wɔ 1970 mu, na wɔde ogya mmepɔw abien a ɛda hɔ, Bepɔw Kahuzi ne Bepɔw Biega, a ɛwɔ ne hye mu no din too so. Ne kɛse yɛ 6,000 square kilometres (2,300 sq mi), Kahuzi-Biega yɛ ɔman no mu mmɔnten so atrae akɛse no mu biako. Ɛwɔ mmepɔw ne asasetaw so, na ɛyɛ Apuei fam asasetaw so gorilla ahorow a wɔn ho yɛ na ( Gorilla beringei graueri ), a wɔyɛ kuw a wɔn ase reyɛ atɔre wɔ IUCN Red List ase no guankɔbea a etwa to no mu biako. Abɔnten so atrae no yɛ UNESCO Wiase Agyapade Beae, a wɔkyerɛw too hɔ wɔ 1980 mu esiane abɔde a nkwa wom soronko a ɛwɔ kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom ne n’apuei fam asasetaw so gorilla ahorow nti. Wɔ 1997 mu no, wɔde din hyɛɛ Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane Mu no mu esiane amammuisɛm a entumi nnyina, aguanfo a wɔbae, ne wuram mmoa a wɔde wɔn di dwuma kɛse nti.
Abɔnten so atrae no da Bukavu kurow no atɔe fam wɔ South Kivu Mantam mu, [2] ne kɛse yɛ 6,000 km . Abɔnten so atrae no fa ketewaa bi wɔ Mitumba Bepɔw a ɛwɔ Albertine Rift a ɛwɔ Great Rift Bon mu no so, na fa kɛse no ara
wɔ asasetaw so. Akwantuo a ɛyɛ 7.4 km (4.6) na ɛwɔ hɔ mi) trɛw ka mmepɔw ne asasetaw a ɛwɔ fam no bom. [2] Abɔnten so atrae no apuei fam fa yɛ mmepɔw mantam ketewa a ne kɛse yɛ 600 km ; ɔfa kɛse no kɛse yɛ 5,400 kilomita na ɛyɛ asasetaw a ɛtrɛw fi Bukavu kosi Kisangani titiriw, a Luka ne Lugulu nsubɔnten a ɛsen kɔ Lualaba Asubɔnten no mu no na ɛsen fa mu. Wɔde ogya mmepɔw abien a ɛda hɔ asisi abɔnten so atrae no hye so na wɔde wɔn din ma no: Kahuzi ( 3,308 m (10,853) na ɛwɔ hɔ ft) ) ne Biéga ( 2,790 m (9,150) na ɛwɔ hɔ ft) ).
Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, osu tɔ 1,800 afe biara wɔ abɔnten so atrae hɔ . Ɔhyew a ɛsen biara a wɔakyerɛw wɔ mpɔtam hɔ no yɛ 18 °C (64) na ɛwɔ hɔ °F) bere a nea esua koraa no yɛ 10.4 °C (50.7) na ɛwɔ hɔ °F) .
Wɔyɛɛ beae a wɔakora so a edi kan, Mmoa ne Kwae a Wɔakora so a ɛwɔ Bepɔw Kahuzi so no wɔ July 27, 1937 mu denam Belgium Atubrafo nniso no Amrado Panyin a na ɔwɔ hɔ saa bere no so. [4] Saa beae a wɔakora so no ayɛ Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea no fa fi November 1970. Mfeɛ anum akyi no, wɔtrɛw abɔnten so atrae no mu ma ɛyɛɛ kilomita 6000. [5] Wɔde abɔnten so atrae no too gua sɛ UNESCO Wiase Agyapade wɔ afe 1980 mu, wɔ Criterion (x) ase esiane ne tenabea soronko a ɛyɛ kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom ne mmoa ahorow a wɔnom nufusu ahorow, titiriw apuei fam asasetaw so akraman, Gorilla beringei graueri .
This article uses material from the Wikipedia Twi article Kahuzi-Biéga Ɔman Mmoa Yɛmmea, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Nsɛm a ɛwɔ ha yi bo nnu CC BY-SA 4.0 gye sɛ wɔkyerɛ sɛ bo no yɛ foforo. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Twi (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.