Ewiem: Sɛ osuo muna na sɛ ɛpɛ sɛ ɛtɔ a yɛfrɛ no munumkum

Wɔ wim tebea ho adesua mu no, mununkum yɛ aerosol a ɛyɛ nsu nketenkete a ɛyɛ nsu a ɛyɛ nwini, ahwehwɛ a ayɛ nwini, anaa nneɛma nketenkete afoforo a ɛsensɛn okyinnsoromma bi anaa ahunmu a ɛte saa no wim.

    Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Nsu anaa nnuru afoforo ahorow betumi ayɛ nsu a ɛtɔ gu fam ne ahwehwɛ no. Wɔ Asase so no, mununkum ba esiane mframa a ɛhyɛ mu ma bere a ɛyɛ nwini kodu ne bosu no mu, anaasɛ bere a enya nsu a ɛdɔɔso (mpɛn pii no ɛyɛ nsu a ɛyɛ hyew) fi baabi a ɛbɛn hɔ ma obosu no kɔ soro kodu baabi a atwa ho ahyia no nti ahoɔhyeɛ. Wohu wɔn wɔ Asase no homosphere a troposphere, stratosphere, ne mesosphere ka ho no mu. Nephology yɛ mununkum ho nyansahu, a wɔyɛ wɔ wim tebea ho adesua mununkum ho adesua baa dwumadibea no mu. Akwan abien na wɔfa so to mununkum din wɔ wɔn homosphere no ntoatoaso ahorow mu, Latin ne common.

genus ahorow a ɛwɔ troposphere, wim fa a ɛbɛn Asase ani sen biara no, wɔ Latin din ahorow esiane Luke Howard din a wɔde too gua wɔ ɔkwan a ɛfata so a wɔhyɛɛ ho nyansa wɔ 1802 mu no toom wɔ amansan nyinaa mu nti. Ɛbɛyɛɛ nnɛyi amanaman ntam nhyehyɛe bi a ɛkyekyɛ mununkum mu yɛ no honam fam nneɛma anum a wobetumi akyekyɛ mu bio anaasɛ wɔakyekyɛ mu ayɛ no mmeae a ɛkorɔn de anya mmusua atitiriw du. Mununkum ahorow a ɛyɛ ananmusifo titiriw ma saa ahorow yi mu biara ne stratiform, cumuliform, stratocumuliform, cumulonimbiform, ne cirriform. Mununkum a ɛba fam no nni nsɛmfua a wɔde di kan a ɛfa sorokɔ ho biara. Nanso wɔde mfinimfini gyinabea stratiform ne stratocumuliform ahorow no ma prefix alto- bere a high-level variants a ɛwɔ saa nsusuwii abien koro yi ara mu no kura prefix cirro-. Wɔ nsɛm abien no nyinaa mu no, wɔtow strato- fi ɔkwan a etwa to no so na wɔakwati sɛ wɔde nkyerɛwde abien bedi dwuma. Genus ahorow a ɛwɔ vertical extent a ɛdɔɔso a ebetumi agye bɛboro level biako no nkura prefixes biara a ɛfa ɔsorokɔ ho. Wɔkyekyɛ wɔn mu wɔ ɔkwan a ɛfata so sɛ nea ɛwɔ fam anaa mfinimfini a egyina sorokɔ a emu biara fi ase no so, na wɔsan nso kyerɛ wɔ ɔkwan a ɛfata so kɛse sɛ ɛwɔ ɔfa pii anaasɛ ɛda hɔ. Wobetumi akyekyɛ abusua du a wonya fi saa kwan yi so no mu dodow no ara mu ayɛ no ahorow ahorow na wɔasan akyekyɛ mu ayɛ no ahorow ahorow. Wɔde edin a wɔtaa de frɛ mununkum a ɛyɛ stratiform a ɛba fam yiye a ɛtrɛw kɔ Asase ani no fog ne mist, nanso enni Latin din biara.

Wɔ stratosphere ne mesosphere mu no, mununkum wɔ din a wɔtaa de frɛ wɔn ahorow atitiriw no. Ebia wobenya nkatanim anaa ntama a ɛte sɛ nsensanee, wisps a ɛte sɛ kurukuruwa, anaasɛ nsensanee anaa asorɔkye a ɛte sɛ nsensanee. Wɔntaa nhu wɔn, na wɔn mu dodow no ara wɔ Asase no po so mmeae ahorow. Wɔahu mununkum wɔ okyinnsoromma ne ɔsram afoforo a ɛwɔ Owia Nhyehyɛe no mu ne akyirikyiri no wim. Nanso esiane sɛ ɛsono sɛnea ɛyɛ hyew nti, wɔtaa de nneɛma afoforo te sɛ methane, ammonia, ne sulphuric acid, ne nsu nso na ɛwom.

Tropospheric mununkum betumi anya wim nsakrae so nkɛntɛnso tẽẽ wɔ Asase so. Ebia wɔbɛda hann a efi owia no mu ba a ebetumi aboa ma onwini aba baabi ne bere a mununkum yi ba, anaasɛ wɔbɛkyere asorɔkye mframa a ɛware a ɛsan kɔ soro fi Asase ani a ebetumi ama ɔhyew aba. Mununkum no sorokɔ, sɛnea ɛte, ne ne kɛse ne nneɛma atitiriw a ɛka Asase ne wim tebea a ɛyɛ hyew anaa ɛyɛ nwini wɔ mpɔtam hɔ no. Mununkum a ɛba wɔ troposphere no atifi no ho yɛ na dodo na ɛyɛ tratraa dodo sɛ ebenya wim nsakrae so nkɛntɛnso biara. Mununkum ne ade titiriw a wontumi nsi pi wɔ wim tebea ho nkate mu.[3]

Ɛpono ho asɛm

Table a ɛdi akyire no trɛw yiye wɔ scope mu te sɛ cloud template a ɛdi akyire no. Nsonsonoeɛ bi wɔ din ahodoɔ a wɔde frɛ no ntam wɔ nkyekyɛmu nhyehyɛeɛ a wɔde di dwuma ma troposphere (Latin a ɛyɛ den gye sɛ aerosol a ɛgyina soro) ne homosphere a ɛkorɔn (nsɛmfua a wɔtaa de di dwuma, a ebi wɔ hɔ wɔ ɔkwan a ɛnyɛ ɔkwan pa so a ɛfiri Latin kasa mu). Nanso, nhyehyɛe ahorow a wɔde ama wɔ ha no kyɛ honam fam nsusuwii ne sorokɔ gyinabea ahorow a wɔde cross-classification di dwuma de nya tropospheric genera 10 no,[4] sum ne nsuyiri a ɛba wɔ sorosoro, ne troposphere ahorow pii a ɛwɔ soro. Cumulus abusua no mu bi ne mmoa ahorow anan a ɛkyerɛ sɛ ne kɛse gyina hɔ a ebetumi aka sorokɔ dodow.

Etymology ne abakɔsɛm a ɛfa mununkum nyansahu ne edin

Nsɛmfua a wɔde kyerɛw nsɛm

Wobetumi ahu asɛmfua "mununkum" mfiase wɔ Engiresi kasa dedaw mu nsɛmfua clud anaa clod mu, a ɛkyerɛ koko anaa ɔbo kɛse bi. Bɛyɛ afeha a ɛto so 13 mfiase no, wɔde asɛmfua no dii dwuma sɛ kasakoa a ɛkyerɛ osutɔ mununkum, esiane sɛnea ɔbotan kɛse bi ne cumulus heap mununkum no di nsɛ wɔ sɛnea ɛte no mu nti. Bere kɔɔ so no, asɛmfua no a wɔde dii dwuma wɔ kasakoa mu no besii Engiresi Dedaw weolcan a na ɛyɛ asɛmfua ankasa a wɔde gyina hɔ ma mununkum wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so no ananmu.[9][10]

Aristotle

Wɔanyɛ tete mununkum ho nhwehwɛmu ahorow no wɔ baabi a ɛyɛ soronko, na mmom wohui sɛ wɔde wim nneɛma afoforo ne abɔde ho nyansahu afoforo mpo kaa ho. Bɛyɛ afe 340 A.Y.B. Nea edi kan no, wɔfrɛɛ osutɔ ne mununkum a osu tɔ fii mu no meteors, a efi Hela asɛmfua meteoros a ɛkyerɛ ‘korɔn wɔ wim’ no mu. Saa asɛmfua no mu na nnɛyi asɛmfua wim tebea ho adesua, mununkum ne wim tebea ho adesua no bae. Ná meteorologica gyina adwene a wotumi hu ne nneɛma a wotumi hu a ɛnyɛ den so, nanso na ɛnyɛ nea mprempren wobu no sɛ nyansahu kwan no so. Ne nyinaa mu no, ɛyɛ adwuma a edi kan a wonim a ɛbɔɔ mmɔden sɛ ɛbɛdi wim tebea ho nsɛmti ahorow pii ho dwuma wɔ nhyehyɛe kwan so, titiriw nsu ho kyinhyia no.[11]

Tags:

🔥 Trending searches on Wiki Twi:

BangladeshNational Democratic Congress (NDC)KyivAdowaShatta WaleGuadalajaraKwawuThailandAkanPortugalPolandBerɛ tenten mu wien bɔberɛNnipaKarlsruheNkrumah governmentMoskowPeter Wiafe PeperaKofi KinaataLaosEtuoLeila DjansiAnna BossmanMisrimNnwomNsamanwaOsabarimba Kwesi Atta IIKratafa TitiriwKobina SekyiNelson MandelaLatviaNkyenamPaul LeimGermanyKrεmaVancouverAmsterdamSeattleGhanaAtadeɛAboakyere AfahyɛAkwasi Opong-FosuBelarusAhomatrofoɔFrankfurt am MainKyiliAyaresabeaMogyaHungaryAdamfofaPhilip GbehoKobla Mensah Wisdom WoyomeVietnamAnum-BosoLeedsPatience SackeyProvidence, Rhode IslandEmmanuel Kwadwo AgyekumLuxorAminiaTudu, GhanaVareseKwadwoElizabeth Afoley QuayeCollins DaudaHilla LimannLibiaExodusMilano🡆 More