Dɛmografi (Nnipa dodoɔ) (firi Ancient Greek δῆμος (dêmos) ɔmanfoɔ', na -γραφία (-graphía) 'kyerɛ, mfonini, nkyerɛkyerɛmu') yɛ nnipa, titiriw nnipa, ho adesua.
Nnipa mu nhwehwɛmu hwehwɛ na ɛhwɛ nnipa dodoɔ ne wɔn ahokeka mu; ɛtumi ka nnipa anaa akuo a wɔadi wɔn ho adanseɛ te sɛ nwomasua, ɔman a wɔfiri mu, Nyamesom, ne abusua a wɔfiri mu. Nwomasua sukuufoɔ taa bu nnipa ho adesua sɛ nnipa ho adesua, nanso nnipa ho adesua dwumadibea ahodoɔ pii wɔ hɔ a wɔn ankasa yɛ wɔn adwuma. Saa akwan yi na wɔadi kan ayɛ de asua nnipa dodoɔ, nanso wɔtrɛ mu kɔ mmeaeɛ pii a
nhwehwɛmufoɔ pɛ sɛ wohu sɛnea nnipa dodoɔ a wɔwo wɔn, wɔn wu, ne wɔn a wotu kɔtena mmeaeɛ foforɔ no tumi sesa berɛ mu. Wɔ nnipa a wɔwo wɔn no mu no, yɛ adwuma de yɛ nnipa dodoɔ a wɔwo wɔn no nhwehwɛmu de ahosodie ho twerɛtohɔ nhwehwɛmu. Mpɛn pii no, wɔbu akontaabuo a nnipa dodoɔ ho nhwehwɛmu de ma no sɛ gyinapɛn a wɔtumi de ho to so de bu akontaabuo ho nsɛm a wɔaboaboa ano no nokware. Wɔ adwumayɛfoɔ mu no, wɔde dɛmografi nhwehwɛmu yɛ adwuma de susu adwumayɛfoɔ dodoɔ ne wɔn dodoɔ; wɔ nnipa asetena ho adesua mu no, wɔhwɛ awoɔ, owuo, akwantuo ne nnipa a wɔfra abɔdeɛ a nkwa wom mu, anaa, wɔ nnipa asetena ho adesua mu no, wɔhwɛ nnwuma ne ahyehyɛdeɛ ahodoɔ. Wɔde nnipa a wɔwɔ hɔ no ho nsɛm yɛ adwuma wɔ akwan pii so. Sɛ nhwɛsoɔ no, wɔtaa de di dwuma wɔ adwuma nhyehyɛeɛ mu, de kyerɛ nnipa dodoɔ a adwuma no gyina wɔn so. Demographic analysis yɛ
abbreviation a wɔtaa frɛ no DA. Wɔ afe mpem mmienu ne du (2010) U.S. Atesɛm, U.S. Census Bureau no atrɛ ne DA mu. Bio nso sɛ afe mpem mmienu (2010) U.S. Census, DA afei nso ka ntotoho a ɛfa nnwumakuo a wɔn ani da so ho, ne nnipa dodoɔ a wɔn ani da so ho nsɛm wɔ mmerɛ atitiriw bi mu.
Ayaresabea biara wɔ nnipa dodoɔ a wɔhwɛ wɔn no ho nsɛm, te sɛ ɔyarefoɔ ne wɔn a wɔhwɛ wɔn a atoyerɛnkyɛm ato wɔn no ho nsɛm, ne ɔyarefoɔ ho nsɛm. Ɛma wɔtumi hunu ɔyarefoɔ bi na wɔkyekyɛ no mu wɔ afa hodoɔ bi mu de yɛ akontaabuo ho nhwehwɛmu. Ayaresafoɔ ho nsɛm no bi ne: awoda, ɔbaa ne ɔbarima nna, owuda, nkrataa a wɔde di dwuma, abusuakuo, mogya kuo, ahohia berɛ mu nkitaho ho nsɛm, abusua dɔkota, sikakorabea ho nsɛm, nsanyareɛ, nyarewa a ɛha ɔmanfoɔ no kɛseɛ ne yareɛ a ɛhaw no kɛseɛ. Demography a w'akyerɛ ase no fa nnipa dodoɔ a w'asua no ho, nanso social demography anaa nnipa dodoɔ a w'asua no nso hwehwɛ nsonsonoeɛ a ɛda sikasɛm, asetena, amammerɛ, ne abɔdeɛ a nkwa wom ho nsɛm a ɛrekɔ so wɔ nnipa dodoɔ mu no mu.
Nnipa dodoɔ ho adwene firi tete mmerɛ mu, na na ɛwɔ aman ne amammerɛ pii mu, te sɛ Tete Greece, Tete Roma, China ne India. Demography yɛ asɛmfua a wɔde di dwuma ma nnipa dodoɔ. Wɔ tete Greece no, yɛtumi hunu saa asɛmfua no wɔ Herodotus, Thucydides, Hippocrates, Epicurus, Protagoras, Polus, Plato ne Aristotle ntwerɛeɛ mu.Wɔ Roma no, atwerɛfoɔ ne nyansapɛfoɔ te sɛ Cicero, Seneca, Pliny the Elder, Marcus Aurelius, Epictetus, Cato, ne Columella nso kaa nsɛm a ɛho hia faa asɛm yi ho. Wɔ Mfinimfini Mfeɛ no mu no, Kristofo adwenfo de berɛ pii kaa tetefoɔ no adwene a ɛfa nnipa dodoɔ ho no ho asɛm. William of Conches, Bartholomew of Lucca, William of Auvergne, William of Pagule ne Muslimfo bi te sɛ Ibn Khaldun. Nnipa ho adesua a edi kan a wɔyɛɛ wɔ ɛnnɛ berɛ yi mu no mu baako ne" Natural and Political Observations Made upon the Bills of Mortality"afe apem ahansia aduosia mmienu (1662) a John Graunt yɛe, a na nkwa nna ho mfonini a edi kan wom. Nea adesua no hunuiɛ no bi ne sɛ mmofra a wɔwɔ London no mu nkyem mmiɛnsa mu baako wuwuiɛ ansa na wɔadi mfeɛ dunsia. Nyansapɛfoɔ te sɛ Edmond Halley na wɔyɛɛ nkwa ho akontaabuo pono no sɛ ɛno na wogyina so yɛ nkwa ho sikasɛm ho akontaabuo. Wɔkyerɛ sɛ Richard Price na ɔhyehyɛɛ nwoma a edi kan a ɛka asetenam nneɛma a ɛbɛtumi asi a wɔtintimii wɔ afe 1771 mu no, na akyiri yi Augustus De Morgan, "On the Application of Probabilities to Life Contingencies"afe apem ahannwɔtwe aduasa nnwɔtwe (1838) nso kaa ho asɛm. Wɔ afe apem ahanson aduonum nnum(1755 )mu no, Benjamin Franklin tintim n'asɛm "Observations Concerning the Increase of Mankind, Peopling of Countries", ne nea ɛkeka ho, a ɛkyerɛɛ ase sɛ Britain nsase no bɛdɔɔso ntɛmntɛm. N'adwuma no nyaa Thomas Robert Malthus so nkɛntɛnsoɔ, a ɔtwerɛɛ wɔ afeha a ɛto so du-nnwɔtwe (18) no awieiɛ no, na ɔsuro sɛ, sɛ wɔanhwɛ yie a, nnipa dodoɔ a ɛrenyini no bɛsene aduane a ɛreyɛ no, na ɛde ɔkɔm ne ohia kɛseɛ aba (hwɛ Malthusian catastrophe). Wobu Malthus sɛ nnipa a wɔdɔɔso dodo ne nkɔsoɔ a ɛnni ano no agya. Akyiri yi, Benjamin Gompertz ne Verhulst de mfatoho ahodoɔ a emu da hɔ na ɛyɛ nokware pii baeɛ. Wɔ afe apem ahannwɔtwe aduonnum nnum (1855) mu no, Belgiumni nwomanimfo Achille Guillard kyerɛkyerɛɛ nnipa dodoɔ ase sɛ nnipa mu abakɔsɛm anaa nnipa dodoɔ ho nimdeɛ, wɔn nsakraeɛ, ne wɔn honam fam, amammerɛ, adwene, ne abrabɔ ho nimdeɛ. Wobɛtumi aka berɛ a edii afe ahannwɔtwe aduosia(1860) ne afe apem ahankron ne du (1910) no ho asɛm sɛ berɛ a nsakraeɛ baeɛ wɔ nnipa dodoɔ ho akontaabuo mu no sɛ biribi a ɛho hia ankasa. Saa berɛ yi mu no, na nnipa a wɔagye din wɔ wiase nyinaa te sɛ Adolphe Quetelet (1796-1874), William Farr (1807-1883), Louis-Adolphe Bertillon (1821-1883) ne ne ba Jacques (1851-1922), Joseph Kramer (1844-1906), Anders Nicolas Kaier (1838-1919), Richard Bück (1824-1907), Durkheim (1858-1917), Wilhelm Lexis (1837-1914), ne Luigi Bodio (1840-1920) de wɔn ho hyɛɛ nnipa ho adesua ne nnipa ho nhwehwɛmu akwan a wɔfa so yɛ adwuma no mu.
Nnipa dodoɔ yɛ akontaabuo ne akontaabuo a ɛfa sɛnea nnipa dodoɔ te, sɛnea wɔn dodoɔ te, ne sɛnea wɔn dodoɔ te wɔ baabi a wɔte ho, ne sɛnea saa su ahodoɔ yi tumi sesa berɛ ne berɛ mu. Wonya nsɛm firi nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn ne nsɛm a wɔatwerɛ wɔ nwoma mu: nsɛm a ɛfa awoɔ, owuo, atubra, awareɛ, awaregyaeɛ, nyarewa, ne adwuma ho. Yei nti, ɛsɛ sɛ yɛhunu ɔkwan a wɔfa so bu akontaa ne nsɛmmisa a wobua a ɛwɔ nteaseɛ nan yi mu: nnipa dodoɔ a wɔresesa, nnipa dodoɔ a wɔresesa, nnipa dodoɔ a wɔretwerɛ wɔn din wɔ nwoma mu, ne nnipa dodoɔ a wɔrekeka wɔn ho.
Nsɛm a wɔde di dwuma tẽẽ no fi akontaabuo a ɛho hia a wɔde di awoɔ ne owuo nyinaa ho dwuma ne mmara mu nsakraeɛ te sɛ awareɛ, awaregyaeɛ, ne atubra (tenabea ho twerɛtohɔ) no mu. Wɔ aman a edi yie a wɔwɔ nhyehyɛeɛ pa a wɔde twerɛtohɔ yɛ (te sɛ United States ne Europa fa kɛseɛ no ara) mu no, twerɛtohɔ ho akontaabuo yɛ ɔkwan a eyɛ sene biara a wɔfa so bu awoɔ ne owuo dodoɔ ho akontaa. Nnipakan yɛ ɔkwan foforɔ a wɔfa so nya nnipa dodoɔ ho nsɛm. Ɔman bi aban na ɛtaa yɛ akontaabuo, na ɛyɛ mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛkan obiara a ɔwɔ ɔman no mu. Nea ɛne akontaabuo a ɛho hia a wɔtaa boaboa ano berɛ nyinaa na wɔtaa ka ho asɛm wɔ afe biara mu no bɔ abira no, mpɛn pii no, mfeɛ 10 biara na wɔyɛ akontaabuo a ɛfa awoɔ ne owuo ho, enti ɛnyɛ ɛno ne ɔkwan a eyɛ sene biara a wɔfa so nya awoɔ ne owuo ho nsɛm. Sɛ wɔkan nnipa dodoɔ a, wɔyɛ nhwehwɛmu de hu sɛ nnipa dodoɔ a wɔkan no boro so anaa wɔn dodoɔ nnuru nea wɔkan no. Wɔde ɔbarima ne ɔbaa dodoɔ a wɔdaa no adi wɔ akontaabuo no mu no toto wɔn a wɔdaa no adi wɔ abɔdeɛ mu ne wɔn a wowuwuiɛ no ho. Nnipakan yɛ nea ɛsene nnipa a wɔkan wɔn kɛkɛ. Wɔtaa boaboa nsɛm ano fa mmusua anaa afie ho, a nea ɛka ho bi ne nnipa bi su te sɛ mfeɛ a wɔadi, wɔn bɔbeasu, wɔn awareɛ mu gyinabea, wɔn akenkan ne atwerɛ mu nimdeɛ/ ntetee, wɔn adwuma mu gyinabea, ne wɔn adwuma, ne baabi a wɔtete. Wobɛtumi nso aboaboa akwantuo (anaa baabi a wɔwoo obi anaa baabi a na ɔte kan), kasa, ɔsom, ɔman (anaa abusua a ɔfiri mu anaa nnipa kuo a ɔfiri mu), ne ɔman a ɔfiri mu ho nsɛm ano. Wɔ aman bi a wobɛtumi de wɔn din a wɔde di dwuma no ho nhyehyɛeɛ a edi mu no ayɛ nea enni mu no, wɔsan de nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn no yɛ nea wɔde hu awoɔ ne owuo ho nsɛm; sɛ nhwɛsoɔ no, nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn wɔ China man no mu no boaboa awoɔ ne owuo ho nsɛm a ɛbaeɛ wɔ abosome dunnwɔtwe(18) a edi kan wɔ nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn no mu.
Ɛho hia sɛ wɔde ɔkwan a ɛnyɛ tẽẽ so hwehwɛ nsɛm wɔ aman ne mmerɛ a wonnya nsɛm a edi mu, te sɛ
nea ɛrekɔ so wɔ aman a ɛrepere wɔn ho ne abakɔsɛm mu nnipa dodoɔ no ara mu no. Ɔkwan a wɔfa so yɛ nhwehwɛmu wɔ nnɛyi demography mu no mu baako ne onuabaa kwan a wɔfa so yɛ nhwehwɛmu, a nhwehwɛmufoɔ bisa mmeaeɛ sɛ wɔn nuabaanom dodoɔ ahe na wɔawuwu anaasɛ wɔwoo mma, ne mfeɛ dodoɔ a wɔadi. Nhwehwɛmufoɔ nam saa nhwehwɛmu yi so bɛtumi anya nnipa dodoɔ a wɔwo wɔn anaa wɔawu a wɔwo wɔn ho no ho nsunsuansoɔ. Ɛnnɛyi demography mu no, ɔkwan foforɔ a wɔfa so bisa nkurɔfoɔ nsɛm fa wɔn nuanom, wɔn awofoɔ, ne wɔn mma ho ne sɛ wobisabisa wɔn nsɛm.
Ɛho hia sɛ wɔfa ɔkwan foforɔ so wɔ abakɔsɛm mu demography mu. Emu bi ne owuo ho nhwɛsoɔ (te sɛ nkwa nna ho mfoni, Gompertz nhwɛsoɔ, asiane ho mfoni, Cox nkyekyɛmu mu asiane ho mfoni, nkwa nna ho mfoni bebree a ɛretwe ase, Brass abusuabɔ ho mfoni), awoɔ ho mfoni (Hermes nhwɛsoɔ, Coale-Trussell nhwɛsoɔ, parity nkɔanim ho mfoni), awareɛ (Singulate Mean at Marriage, Page nhwɛsoɔ), dɛmdie (Sullivan akwan, aman pii nkwa nna ho mfoni), nnipa dodoɔ ho nsusuiɛ (Lee-Carter nhwɛsoɔ, Leslie Matrix), ne nnipa dodoɔ ho nsunsuanso (Keyfitz).
Wɔ United Kingdom no, wɔayɛ aman nyinaa awoɔ nhwehwɛmu ahodoɔ nan(4), a nea edi kan no mu biara wɔ mfeɛ 12 ntam:afe apem ahankron aduanan nsia (1946) "National Survey of Health and Development",afe apem ahankron aduonnum nnwɔtwe (1958) "National Child Development Study", afe apem ahankron aduoson (1970) "British Cohort Study", ne "Millennium Cohort Study", a wɔhyɛɛ aseɛ nnansa yi ara wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000) mu. Wɔadi nnipa a wɔayi wɔn sɛ wɔnhwɛ wɔn no akyi mfeɛ pii (ɛtaa yɛ nnipa bɛyɛ mpem dunson(17,000) wɔ adesua biara mu), na wɔda so ara reyɛ saa. Esiane sɛ wɔfa saa kwan yi so yɛ nhwehwɛmu no nti, yɛbɛtumi ahunu nsonsonoeɛ a ɛwɔ awoɔ ntoatoasoɔ nan(4) a wɔtetee Britainfoɔ mu wɔ wɔn apɔmuden, wɔn nwomasua, wɔn suban, wɔn awoɔ ne wɔn adwuma ho. Sɛ nnipa dodoɔ no so yɛ kakraa bi a, wɔfa ɔkwan a ɛnyɛ tẽẽ so yɛ mmara a wɔde di dwuma ma nsɛm (awoɔ, owuo, ne nea ɛkeka ho) dodoɔ no nso yɛ kakraa bi. Wɔ saa tebea yi mu no, ɛsɛ sɛ wɔde akwan bi di dwuma de nya owuo dodoɔ a wɔtaa hunu (SMR) anaa yareɛ dodoɔ a wɔtaa hunu (SIR).
Wɔhwehwɛ nnipa dodoɔ a wɔresesa no mu denam nsakraeɛ a ɛba nnipa dodoɔ a wɔresesa no mu no so. Nnipa dodoɔ a ɛwɔ wiase no kɔ so ara reyɛ kɛseɛ, na ɛno ma nnipa dodoɔ a wɔresesa no yɛ ade titiriw wɔ nnipa dodoɔ a wɔresesa no ho. Wɔkan yei denam nnipa dodoɔ baako a wɔte afie nnipa dodoɔ a wɔkan kan no ho so. Ɔkwan a ɛyɛ sene biara a wɔfa so susu nnipa dodoɔ a wɔresesa no ne sɛ wɔde "intercensal" ɔha mu nkyem a wɔresesa no bɛdi dwuma. Nnipa dodoɔ a wɔsesa wɔ nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn no mu no yɛ nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn no mu biara a wɔkyekyɛ wɔ nnipa dodoɔ a wɔkan wɔn no mu no. Nea edi hɔ no, ka yei mmɔho ɔha na woanya ɔha biara. Sɛ wonya saa akontaabuo yi a, wobɛtumi asusu aman mmienu anaa bebree a ɛsene wɔn kɛseɛ no mu nnipa dodoɔ a wɔredɔɔso no yie na wɔahwehwɛ mu.
Sɛ yɛbɛtumi de nnipa no atoto wɔn ho yie a, ɛsɛ sɛ yɛsakra nnipa dodoɔ a yɛresua wɔn ho adeɛ no. Sɛ nhwɛsoɔ no, wɔkan awoɔ dodoɔ a wɔwo mmaa a wɔadu awoɔ dodoɔ ne mmaa a wɔadi awoɔ dodoɔ nyinaa wɔ mfeɛ yi mu ho. Sɛ yɛanyɛ nsakraeɛ yi a, anka yɛrenhunu sɛ ɔman a awoɔ ne owuo dɔɔso wɔ mu no wɔ mmaa pii a wɔadi awoɔ anaa awo pii wɔ ɔbaa biara a ɔfata mu. Wɔ gyinapɛn ahodoɔ a wɔfa so yɛ gyinapɛn ahodoɔno mu no, akwan atitiriw mmienu na ɛwɔ hɔ: gyinapɛn a wɔfa so yɛ gyinapɛn tẽẽ ne gyinapɛn a wɔmfa so nyɛ gyinapɛn tẽẽ.
This article uses material from the Wikipedia Twi article Dɛmografi (Nnipa dodoɔ), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Nsɛm a ɛwɔ ha yi bo nnu CC BY-SA 4.0 gye sɛ wɔkyerɛ sɛ bo no yɛ foforo. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Twi (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.