William Thomson: Britský fyzik

jún">26. jún 1824, Belfast – † 17. december 1907, Netherhall pri Largse, Škótsko) , známy skôr pod svojim šľachtickým menom Lord Kelvin of Largs bol škótsko-írsky fyzik a vynálezca.

William Thomson
škótsko-írsky fyzik
Narodenie	26. jún 1824 Belfast, Írsko
Úmrtie	17. december 1907 (83 rokov) Netherhall, Škótsko
Alma mater	Glasgowská univerzita University of Cambridge Peterhouse Royal Belfast Academical Institution
Rodičia	James Thomson a Margaret Gardinerová
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	William Thomson (plné texty diel autora)
Commons	William Thomson
Biografický portál

Narodil sa v škótsko-írskej stredostavovskej rodine. Jeho otec James Thomson (1786-1849) bol profesorom matematiky a inžinierstva na Kráľovskom akademickom inštitúte v Belfaste. Williamova matka Margaret zomrela v roku 1830 , keď mal 6 rokov. Keď mal William osem rokov, otca vymenovali za vedúceho katedry matematiky na univerzite v škótskom Glasgowe. William sa od otca podučil matematike a už ako veľmi mladý sa stal schopným matematikom. Na Glasgovskú univerzitu bol prijatý už ako 10 ročný. Roku 1841 začal študovať na univerzite v Cambridge.V roku 1845 po získaní diplomu odišiel do Paríži. Tam pracoval v laboratóriu H. V. Regnaulta. V roku 1846 sa uvoľnilo miesto na univerzite v Glasgowe. Thomsonov otec využil svoj vplyv na univerzite, aby pomohol svojmu synovi stať sa hlavným kandidátom na tento post. Thomson sa vrátil z Paríža do Glasgowa a v roku 1846 bol jednomyseľne zvolený za profesora prírodnej filozofie na univerzite. Tejto univerzite zostal verný po celý svoj život. Ako profesor tam pracoval neuveriteľných 53 rokov, až do svojich sedemdesiatich piatich rokov; ešte v roku 1904 bol zvolený za jej rektora.

V roku 1847 nadviazal osobné priateľstvo s Jamesom Prescottom Joulom z Manchestru a intenzívne s ním spolupracoval v oblasti termodynamiky. Výsledkom bolo množstvo spoločných publikácií, v ktorých okrem iného skúmali zmenu teploty plynu pri jeho expanzii do vákua (neskôr označovanú ako Jouleov-Thomsonov efekt). Thomson vo svojej práci O dynamickej teórii tepla z roku 1851 novo formuloval a zovšeobecnil druhú hlavnú vetu termodynamiky (odvodenú Clausiom), zovšeobecnil princíp zachovania energie (formulovaný Helmholtzom v roku 1847) a zaviedol absolútnu termodynamickú teplotnú stupnicu. Týmito prácami výrazne prispel k tomu, že sa z termodynamiky stala exaktná veda.

Vynálezy

Počas svojho života zostrojil celý rad vynálezov. S Thomsonovým menom je spojený napr. kvadrantový elektrometer, elektrostatická váha, elektrostatický voltmeter, zrkadlový galvanomer, dvojitý mostík na meranie malých odporov. Po svojom odchode do dôchodku konštruoval prístroje pre námornú navigáciu, napr. rôzne kompasy, echolot (tj. ozvenový hĺbkomer), mareograf (prístroj automaticky registrujúci kolísanie morskej hladiny na pobreží). Bol predsedom komisie, ktorá bola zodpovedná za definitívne pomenovanie najpresnejších jednotiek elektrického merania Volt, Ampér a Ohm. Sformuloval tiež druhý zákon termodynamiky a propagoval technológiu a viedol spoločnosť, ktorá úspešne nainštalovala prvé telegrafné káble pod Atlantickým oceánom, čím spôsobila revolúciu v komunikačnom priemysle.

Medzi jeho najpozoruhodnejšie vynálezy patrí jeho vynález absolútnej teplotnej stupnice alebo Kelvinovej stupnice.