Skutky Apoštolov

a 40. rokoch 1. storočia. Pôvodný názov knihy v starogréčtine je ΠΡΑΞΕΙΣ ΤΩΝ ΑΠΟΣΤΟΛΩΝ.

Názov knihy pochádza z cirkevnej tradície. Úplný názov knihy nie je výstižný, keďže sa nepopisujú skutky všetkých apoštolov, ale hovorí iba o Petrovi a Jánovi a hlavne o Pavlovi. Krátko sú spomenutí ešte Štefan, Filip, Barnabáš a Jakub mladší.

Kniha začína venovaním Teofilovi podobne ako Evanjelium podľa Lukáša, ku ktorému sa autor výslovne hlási.

• Prvá časť knihy (Sk 1–7) sa odohráva v Jeruzaleme a líči nanebovstúpenie Ježiša Krista, zostúpenie Svätého Ducha a Štefanovo vystúpenie.
• Druhá časť (Sk 8–12) popisuje činnosť apoštola Petra v Samárii, Cézarei a Antiochii.
• Ďalšie časti opisujú pôsobenie apoštola Pavla, a to jeho prvú (Sk 13–14), druhú (Sk 15–18) a tretiu misijnú cestu (Sk 19–21,26). Sk 15,1-35 líči apoštolský snem (koncil) v Jeruzaleme.
• Posledná časť knihy opisuje Pavlovo zatknutie v Jeruzaleme (Sk 21-23), súd v Cézarei (Cesareji) (Sk 24–26) a cestu do Ríma (Sk 27–28).

Kniha obsahuje veľký počet rozsiahlejších priamych rečí, ktoré sú ale pravdepodobne dielom autora, a niektoré časti hláv/kapitol 16, 20, 21 a 27-28 sú písané v prvej osobe množného čísla. Jedna skupina gréckych rukopisov obsahuje text knihy Skutkov s pomerne významnými odchýlkami v niekoľkých veršoch, tzv. západný text, ktorý sa však väčšinou pokladá za mladší. V názoroch na jednotnosť knihy sa odborníci nezhodujú, zhodujú sa však väčšinou v tom, že Skutky apoštolov vznikli až po Lukášovom Evanjeliu, že obe napísal jeden autor, ktorý Pavlove listy síce nečítal, jeho učenie však poznal.^:122nn

Autor v knihe nepodáva historický cieľ ale teologický - nezadržateľné šírenie evanjelia do celého sveta. Túto koncepciu ilustrujú udalosti, ktoré sa spomínajú v knihe.

 

Názov Skutky apoštolov sa prvý raz objavuje u Ireneja (pred 200) a knihu uvádzajú všetky zoznamy Nového zákona, začínajúc zlomkom Muratoriho. Najstarší zachovaný zlomok (papyrus P 48) je z 3. storočia.

Staršia tradícia predpokladala, že kniha vznikla bezprostredne po udalostiach, ktoré popisuje, t. j. približne v roku 65, a že ju napísal Lukáš, lekár a Pavlov spolupracovník, o ktorom, sa zmieňuje v Kol 4,14 ai. Pretože je však závislá na Lukášovom evanjeliu, ktoré asi vzniklo až po zborení chrámu v roku 70, pretože sa jej opis rady udalostí nezhoduje s Pavlovým opisom v jeho listoch, prikláňajú sa moderní autori skôr k neskoršiemu dátumu, niekedy v rokoch 70 – 90.

Pre stotožnenie autora Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov s Lukášom z Kol 4,14 hovorí, že autor používa niekoľko odborných lekárskych termínov a snáď i to, že niektoré pasáže píše v prvej osobe množného čísla. Proti tomu hovoria náukové rozdiely medzi Skutkami apoštolov a Pavlom, odlišné opisy niektorých dôležitých udalostí i legendárny popis Pavlových činov na cestách. Autor však nikdy Pavla neoznačuje ako apoštola.^:125n