Planckova Konštanta

Hodnota konštanty je meradlom relatívnosti - čo je v kvantovej mechanike „malé“ a čo „veľké“.

Konštantu zaviedol Max Planck pri štúdiu žiarenia absolútne čierneho telesa, Albert Einstein ju použil pri vysvetlení fotoelektrického javu.

S rozvojom kvantovej mechaniky bola zavedená redukovaná Planckova konštanta ħ (čítaj „há trans“) alebo tiež Diracova konštanta:

${\displaystyle \hbar ={\frac {h}{2\pi }}.}$

Redukovaná Planckova konštanta sa používa vtedy, keď je frekvencia vyjadrená v jednotkách rad s^-1 (tzv. uhlová rýchlosť). Energia fotónu s uhlovou rýchlosťou ω je daná vzťahom

${\displaystyle E=\hbar \omega .}$

Max Planck vyslovil predpoklad, ktorý ako sa neskôr ukázalo bol správny, že za určitých podmienok energia nemôže nadobúdať spojité hodnoty; hodnota energie musí byť daná násobkom veľmi malého čísla (toto číslo bolo neskôr nazvané výrazom kvantum). Tento predpoklad sa zdá byť neintuitívny, pretože naša každodenná skúsenosť nám hovorí, že veci môžeme učiniť o niečo teplejšie alebo ich pohnúť trochu rýchlejšie (inými slovami, v týchto prípadoch predpokladáme spojitosť). Napriek tomu, ukázalo sa byť nemožným vysvetliť niektoré fenomény bez akceptovania hypotézy kvánt energie.

Jednotkou Planckovej konštanty v sústave SI je J.s (joule-sekunda). Jej číselná hodnota bola pri redefinícii základných jednotiek sústavy SI v roku 2018 (s platnosťou od 20. mája 2019) fixovaná na exaktne:

${\displaystyle {h}=6.626\ 070\ 15\times 10^{-34}\ {\mbox{J s}}}$ 

Hodnota redukovanej Planckovej konštanty je:

${\displaystyle \hbar ={{h} \over {2\pi }}=1.054\ 571\ 817...\times 10^{-34}\ {\text{J}}{\cdot }{\text{s}}=6.582\ 119\ 569...\times 10^{-16}\ {\text{eV}}{\cdot }{\text{s}}}$