Peter Staněk

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

december">9. december 1948, Brno) je slovenský ekonóm, prognostik, konšpiračný teoretik, do roku 2022 samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Pôsobil aj ako ekonomický poradca predsedov vlády SR Vladimíra Mečiara, Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

Peter Staněk
slovenský ekonóm a prognostik
Dielo
Vedecké pôsobenie	Ekonomický ústav SAV
Alma mater	Vysoká škola ekonomická v Bratislave
Osobné informácie
Narodenie	9.12.19489. december 1948 (75 rokov) Brno, ČSR (dnes Česko)
Biografický portál

V 90. rokoch 20. storočia sa venoval najmä témam bankovníctvo, rozpočtová politika, systémová infraštruktúra a proexportná politika. Bol spoluautorom hospodárskej politiky Slovenska a medzinárodných projektov v oblasti transformácie.

V súčasnosti sú jeho hlavnými témami finančné trhy, globalizácia, svetová ekonomika, štruktúrny a technologický rozvoj a znalostná ekonomika; bol vedúcim jedného projektu VEGA a členom viacerých projektov. Je medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti dôsledkov priemyselnej revolúcie.

V roku 1972 absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V roku 1979 bol externý ašpirant. V rokoch 1973 – 1980 bol odborným pracovníkom Ústavu ekonomiky vzdelávania. V rokoch 1980 – 1992 bol samostatným odborným pracovníkom vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí v Bratislave. V rokoch 1992 – 1995 bol samostatným odborným pracovníkom Ekonomického ústavu SAV.

V rokoch 1995 – 1998 bol ekonomickým poradcom predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara. V rokoch 1997 – 1998 bol štátnym tajomníkom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

V 21. storočí pôsobil ako ekonomický expert Strany demokratického stredu/STRED Ivana Mjartana. Neskôr opäť ako poradca premiéra, tentokrát Roberta Fica v jeho prvej aj druhej vláde a vo vláde Petra Pellegriniho.

V rokoch 2007 – 2009 bol členom dozornej rady spoločnosti ZSE Energia.

V roku 2012 sa stal profesorom Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, následne bol poverený vedením Ústavu ekonómie a manažmentu tejto univerzity a v rokoch (?)2015 – 2020 bol jeho riaditeľom.

V období okolo roku 2020 prednášal v Česku na Českom inštitúte informatiky, robotiky a kybernetiky ČVUT.

V rokoch 2019 – 2022 bol vedúcim projektu VEGA 2/0002/19 „Systémové implikácie 4. priemyselnej revolúcie a adaptačné procesy informačnej spoločnosti (ekonomické, technologické a kultúrne aspekty)“.

Dlhé roky bol vedúcim Oddelenia svetovej ekonomiky Ekonomického ústavu SAV. V minulosti bol predsedom vedeckej rady Ekonomického ústavu SAV.^{[chýba zdroj]}

Od roku 2020 je jedným zo zakladateľov (členov správnej rady) českej organizácie Institut Equilibrium. Na jeho žiadosť bola spolupráca s inštitútom ukončená. (Primárnou príčinou ukončenia spolupráce je dezinformačná prednáška organizovaná profesorom Maříkom na ČVUT).

K 31. decembru 2022 skončil svoje pôsobenie na Ekonomickom ústave SAV.

Viaceré médiá spochybnili jeho postoje. Podľa novinára Mira Kerna z Denníka N má P. Staněk názory blízke ruskej vláde a do článkov ho často oslovujú proruské weby. Spravodajský portál Aktuality.sk poukázal na to, že v postoji ku globálnemu otepľovaniu sa výrazne odchyľuje od vedeckého konsenzu. V minulosti bol tiež kritizovaný za vulgárne vyjadrenia v televíznej diskusii.

Český Deník N upozornil na Staněkovu prednášku v Českom inštitúte informatiky, robotiky a kybernetiky ČVUT v Prahe, kde Staněk v rozpore so známymi faktmi hlásal, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa chystá vytvoriť vlastnú políciu a „vynucovať plnenie smerníc WHO“. Taktiež bez dôkazov tvrdil, že jednotlivé centrálne banky majú za úlohu zaviesť „digitálnu menu“ a že sa bude vytvárať „digitálna identita“, vďaka ktorej budú mať vlády prístup k všetkým informáciám o jednotlivcoch a centrálna banka vo švajčiarskom Bazileji bude vytvárať jednotnú účtovnú knihu: „A keby ste náhodou mali nejaké výhrady k politike EÚ, budete mať nižšiu hodnotu sociálneho kreditu.“

Podľa Staněka existujú napokon aj „potvrdené dôkazy“, že Hitler neumrel v roku 1945 v Berlíne, ale utiekol ponorkou do Latinskej Ameriky, kde zomrel v roku 1961 na infarkt.

Ekonóm a bývalý minister financií SR Ivan Mikloš Staněka spomína v súvislosti s výskumom kanadsko-amerického politológa Philipa Tetlocka, zaoberajúceho sa úspešnosťou predpovedí expertov, predvídajúcich politické a ekonomické trendy: „Zaujímavá bola distribúcia schopností medzi expertmi. Tí, ktorí boli renomovanejší, boli o niečo lepší, ako tí menej známi. Ale tí najznámejší a najrenomovanejší boli často najmenej presní. Je to zrejme dané tým, že mali aj väčšie ilúzie o svojich schopnostiach a boli nerealisticky sebavedomí. Zistil tiež, že experti, ktorí sú najviac sebaistí, sú najčastejšie pozývaní do televíznych programov, napriek tomu, že sa najčastejšie mýlia. Aj na Slovensku to platí, príkladom takéhoto experta je Peter Staněk“.