Pinka obyčajná alebo pinka lesná lat.
(Fringilla coelebs) je spevavec a patrí do čeľade pinkovitých. Je to veľmi bežný druh v Európe a hniezdi na celom území Slovenska od nížin až po pásmo kosodreviny. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pinka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny nárast.
Pinka obyčajná | |
samec | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne, na Slovensku) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Fringilla coelebs Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
pinka lesná | |
Mapa rozšírenia pinky obyčajnej Hniezdenie, len letný výskyt Hniezdenie, celoročný výskyt Zimovisko Človekom introdukované populácie (južná Afrika (štát), Nový Zéland) Hniezdenie a celoročný výskyt poddruhov skupiny spodiogenys Hniezdenie a celoročný výskyt poddruhov skupiny canariensis | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pinka obyčajná meria 15 – 15,5 cm a váži 21 – 25 g. Samec má modrosivý vrch hlavy a krk. Boky hlavy a hruď sú hnedočervené s vínovočerveným odtieňom. Má čierne čelo. Chrbát je červenohnedý so zeleným odtieňom, kostrč zelenožltá. Brucho je hnedobiele. Krovky, letky a chvostové perá sú čiernohnedé so svetlými okrajmi.
Samica, na rozdiel od samca, nemá modrý vrch hlavy ani červenohnedú hruď a líce. Chrbát ma olivový, letky a chvostové perá svetlejšie. Zobák je na jar sivomodrý, na jeseň hnedý. Nohy sú hnedé. Mladé vtáky majú šat samice.
Pinka obyčajná má regionálne rôznorodý spev. Typické je zakončenie trilkom. Volanie je výrazné "fink" alebo "pink", počas letu mäkké "jüpp". Varovný hlas znie ako "hüitt" a používa aj kovovo znejúce "schrrüt".
Pinka obyčajná hniezdi v 98,3 % mapovacích kvadrátov. Je to aj jeden z najpočetnejších druhov v lesoch, priemerne 10 – 20 párov/10 ha. Najvyššie hustoty dosahuje v prírodných lužných lesoch (maximálna zistená hodnota až 29 párov/10 ha v NPR Ostrov orliaka morského), v prírodných dubových lesoch (maximálna zistená hodnota až 16,1 páru/10 ha v NPR Kašivárová a NPR Boky), v prírodných horských zmiešaných lesoch (maximálna zistená hodnota 12,5 páru/10 ha v NPR Dobročský prales a NPR Badínsky prales) a v prírodných dubovo-bukových lesoch (maximálna zistená hodnota 10,3 páru/10 ha v NPR Sitno). V hospodárskych lesoch dosahuje maximálne hodnoty len do 8 párov/10 ha (dubová kmeňovina).
Prevažná časť populácie sa na zimu sťahuje. Ostávajú najmä staré samce a zdržujú sa pri obciach. V zime bola pinka preukázaná v 77,9 % mapovacích kvadrátov. Zimujú najmä v južnom Francúzsku.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 3 000 000 – 5 000 000, zimujúcich jedincov 10 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998 a 2001 žiadny. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 3 000 000 – 5 0000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. V roku 2014 LC - menej dotknutý.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 3 000 000 – 5 000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.
Pinka obyčajná obýva lesy a lesíky všetkých druhov, stromoradia aj malé skupinky stromov. Obýva aj záhrady, sady, parky a brehové porasty vôd.
Samček prilieta skôr ako samička a už od konca marca obsadzuje spevom teritórium. Samička stavia sama hniezdo, ktoré je veľmi nenápadné. Hniezdo umiestňuje tesne ku kmeňu a využíva rovnaké lišajníky ako rastú na hniezdnom strome. Používa rôzny stavebný materiál, suché korienky, machy, pavučinu, srsť a perie. Stavba trvá asi týždeň. Hniezdi dvakrát za rok, najprv v apríli a druhé hniezdenie v júni, v júli. Najčastejšie postaví nové hniezdo aj pre druhé hniezdenie. Samička znáša 4 – 6 (7) vajec. Vajíčka majú buď sivočervený alebo bledomodrozelený podklad, na ktorom sú rôzne škvrny a čiarky červenohnedej farby. Samička zasadne na posledné vajíčko a sama na nich sedí 12 – 13 dní, samec jej prináša potravu. Po vyliahnutí trvá výchova mláďať 14 dní.
Pinka obyčajná sa živí rôznymi semenami zbieraním zo zeme.
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).
V severných oblastiach jej rozšírenia boli zaznamenané výkyvy veľkosti populácie a pohyby podľa poveternostných podmienok. Pinka obyčajná obýva aj ostrovy, kde je uväznená a zraniteľná. Poddruh F. c. palmae, obývajúci Kanárske ostrovy môžu ohrozovať lesné požiare, ťažba dreva a zavlačené druhy predátorov. Poddruh F. c. ombriosa je podobne ohrozovaný lesnými požiarmi, ťažbou dreva a suchom. Tento poddruh je zaradený do Prílohy 1 smernice o vtákoch.
V Strednej Európe nemá výrazné výkyvy populácie. Úhyny sú zaznamenané na cestách pri stromoradiach. Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Pinka obyčajná, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.