Nálada

Na rozdiel od situačných emócií a afektov nálada nie je emočnou reakciou na bezprostredné pôsobenie určitých udalostí, ale na ich význam pre človeka v kontexte jeho celkových životných plánov, záujmov a očakávaní. Utvorené nálady zasa ovplyvňujú bezprostredné emočné reakcie na udalosti, a tým usmerňujú myslenie, vnímanie a správanie človeka. Podľa toho, ako si subjekt uvedomuje príčiny, ktoré určitú náladu vyvolali, prežíva ju buď ako difúzne celkové emočné pozadie (povznesená nálada, skľúčenosť a pod.), alebo ako výrazne vymedzený stav (žiaľ, smútok, clivota, strach alebo naopak zaujatie, radosť, jasanie, nadšenie atď.). Schopnosť kontrolovať svoje nálady, nachádzať a osvojovať si spôsoby ich vedomej korekcie je dôležitou úlohou výchovy a sebavýchovy.

Podľa Pogádyho a Guensbergera je nálada dlhšie pretrvávajúci komplexný citový vzťah, ktorý počas svojho trvania tvorí pozadie celého psychického života. Nálada po čase odznie sama od seba. Vyvoláva ju nejaká udalosť, ale môže byť podobná vitálnym emóciám, napr. smútok alebo nevôľa, teda môže byť spôsobená bez osobitnej príhody.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Nálada

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.