Karol Mederly

JUDr.

jún">6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava) bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Karol Mederly
Karol Mederly
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
Poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Mešťanosta Ružomberka
V úrade
1921 – 1922
Predchodca Ľudovít Labaj Jozef Soos Nástupca
Biografické údaje
Narodenie6. jún 1887
Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie4. október 1949 (62 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaHlinkova slovenská ľudová strana
Profesiaprávnik
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
RodičiaEmanuel Mederly
Terézia rod. Drahurádová
SúrodenciAnton Mederly

Pochádzal z ôsmich súrodencov. Gymnaziálne štúdiá začal v Ružomberku, no pre nezhody s profesorom musel odísť a doštudoval v Kežmarku. Právo vyštudoval na univerzite v Kluži. Po ukončení štúdií pracoval v na mestskom úrade v Ružomberku, bol sirotským notárom. Neskôr v meste pôsobil ako magistrátny radca a po prevrate bol mešťanostom (primátorom) Ružomberku. V dvadsiatych rokoch pôsobil v župných a krajinských úradoch. V roku 1928 ho HSĽS nominovala na post prezidenta Slovenskej krajiny. Prezidentom sa nakoniec stal Ján Drobný.

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore. V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia. V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok – 27. 8. 1972 Bratislava) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Česko-Slovenska.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940. Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Karol Mederly
Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 – 1945. Rozsudok bol vynesený 18. októbra 1847. Mederly bol odsúdený na 6 rokov väzenia, 10 rokov straty občianskych práv a konfiškácie 1/4 majetku. Štvorica obžalovaných bola odsúdená základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.

Referencie

Ďalšia literatúra

 Externé odkazy

Tags:

188719494. október6. júnBratislavaDoktor právHlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednotyPolitikaRužomberokSlovenská republika (1939 – 1945)Česko-Slovensko

🔥 Trending searches on Wiki Slovenčina:

Čierny kašeľPlastPrúdy (skupina)Žilinský krajGustáv HusákZoznam medzinárodných dní a sviatkovNeymarIvan KorčokPečeňMedveď hnedýSýkorka veľkáInternetMapy GoogleMatúš Šutaj EštokFarma (televízna relácia)Amyotrofická laterálna sklerózaŽigmund PálffyBDSMChlorid sodnýZoznam častí seriálu Dr. HouseSonetZhubný nádorDejiny počítačovVeľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)ISO 3166-1Púpava lekárskaPiráti z Karibiku (filmy)FínskoPavol HaberaKozonoha hostcováRobert FicoŠkoda FabiaViktória (Spojené kráľovstvo)HamletMarián HossaCoco Chanel27. aprílViedeňBezstavovcePrešovský krajNew York (mesto)Štefan HarabinTalianskoZoznam chemických prvkov podľa menaFacebookMeđugorjeTake ThatLudwig van BeethovenUkrajinaRuská invázia na UkrajinuEmília VášáryováJúlia HečkováZoznam ministerstiev na SlovenskuNebezpečné prenasledovanieLotyšskoBožidara TurzonovováSeverné MacedónskoPortugalskoj3w3dPeter PellegriniĽuboš BlahaZoznam ulíc v BratislaveHC Oceláři TřinecPražská jarAurel StodolaĽuľkovec zlomocnýDassault RafaleDýchanieRuská cyrilikaTrebišovMartin PetrášPanda veľkáTatra bankaEminemLetné olympijské hry 2024Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)🡆 More