Jazero: Prírodná vodná nádrž, ktorá nie je priamo spojená so svetovým oceánom

O iných významoch výrazu Jazero pozri Jazero (rozlišovacia stránka).

Spomínaná prirodzená zníženina sa volá aj jazerná panva. Podrobnosti o definícii pozri nižšie.

Niektoré veľké jazerá sa nazývajú moria, napr. Kaspické more či Mŕtve more. Na Slovensku je najväčším prirodzeným jazerom Veľké Hincovo pleso.

Jazero je podľa najbežnejšej definície prirodzená uzavretá zníženina na zemskom povrchu (alebo pod ním, pokiaľ je voda vystavená atmosfére), ktorá je trvalo alebo dočasne vyplnená vodou, je spravidla v nepriepustných horninách a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá jazerná panva. Jazero podľa tejto definície je teda základný typ prirodzenej vodnej nádrže.

Okrem tejto úvodnej najčastejšej definície sa však v literatúre vyskytuje veľké množstvo obmien tejto definície, napr.:

• Z vyššie uvedenej úvodnej definície často bývajú vylúčené najmenšie útvary - t.j. najmä tzv. drobné vody (kaluže, telmy a pod.), niekedy aj menšie prirodzené vodné nádrže (t.j. prirodzené „rybníky“, čiže jazierka - angl. pond, nem. Weiher) a často aj močiare. Čo presne znamená spomínaný prívlastok „menšie“ je značne sporné; argumentuje sa tu okrem iného rozlohou a/alebo hĺbkou; napríklad podľa jednej definície je na to, aby bola vodná nádrž považovaná za jazero potrebné, aby mala rozlohu minimálne 0,1 km², podľa inej 0,01 km², podľa ďalšej musí mať plochu niekoľko hektárov a hĺbku aspoň 20 m.
• Často býva uvedená úvodná definícia upresnená tak, že voda musí byť viac či menej stojatá, čo býva presnejšie vyjadrené okrem iného tak, že sa voda musí pohybovať v jednom smere alebo napríklad tak, že voda musí mať obmedzený a spomalený obeh. Aj pri tejto definícii samozrejme často bývajú z definície vylúčené vyššie spomínané najmenšie útvary.
• Niekedy sa k uvedenej úvodnej definícii pridávajú ako špeciálna skupina jazier antropogénne jazerá.
• Z uvedenej úvodnej definície môže byť vylúčená (popri kalužiach a pod.) aj (pobrežná) lagúna.
• Jedna definícia požaduje, že voda musí pochádzať zvyčajne z atmosférických zrážok.
• Niektoré definície sú obmedzené len na trvalé útvary.
• Podľa iných definícií sa spomínaná zníženina musí nachádzať v horskom teréne.
• Podľa ďalších definícií musí byť v spomínanej zníženine sladká voda (čiže jazero je len sladkovodné jazero).

V niektorých definíciách medzi jazerá patria aj umelé vodné nádrže (t.j. vodné nádrže v užšom zmysle), čiže z vyššie uvedenej úvodnej definície vypadne slovo „prirodzená“. Podľa variantu tohto typu definície je jazero útvar pomaly sa pohybujúcej vody obklopený súšou. Podobne podľa slovenského vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.) je jazero „útvar stojatej vnútrozemskej vody“, pričom: „vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.“ a „vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.“

Podľa obsahu minerálnych látok vo vode sa rozlišuje:

• sladkovodné jazero: do 0,5 g/l
• zmiešané jazero (brakické jazero): 0,5 – 3 g/l
• slané jazero: nad 3 g/l

Podľa pôvodu sa rozlišuje:

• vhĺbené jazero: vzniklo vyhĺbením (ľadovcami, odnosom, sopečnou činnosťou, prepadnutím jaskyne a pod.), napr. jazero Tanganika
• hradené jazero: vzniklo prirodzeným uzatvorením nejakej doliny, a to riečnymi nánosmi, morénami, ľadovcom a pod. (v závislosti od definície jazera táto položka prípadne zahŕňa aj umelé vodné nádrže)
• reliktné jazero: zvyšok bývalého mora, napr. Kaspické more
• zmiešané jazero: vzniklo viacerými spôsobmi

alebo z iného pohľadu napr.:

• riečne jazero: najmä mŕtve rameno
• ľadovcové jazero: vznikli eróziou ľadovca alebo za akumuláciou morény alebo poklesom povrchu morény, v ktorej sa roztopil kus mŕtveho ľadu
• sopečné jazero: v sopečnom a impaktnom kráteri
• krasové jazero: v krasových depresiách s nepriepustnými ílovými sedimentmi na dne
• eolické jazero: v medzidunových depresiách po zmene klímy
• riftové jazero

Podľa prítokov a odtokov sa rozlišuje:

• bezodtokové jazero: t.j. jazero bez povrchového prítoku a odtoku
• odtokové jazero: t.j. jazero s povrchovým odtokom; prietokové jazero je odtokové jazero s povrchovým prítokom