Heike Kamerlingh Onnes (* 21.
september">21. september 1853, Groningen, Holandsko - † 21. február 1926, Leiden) bol holandský fyzik.
Heike Kamerlingh Onnes | |
holandský fyzik | |
Narodenie | 21. september 1853 Groningen, Holandsko |
---|---|
Úmrtie | 21. február 1926 (72 rokov) Leiden, Holandsko |
Odkazy | |
Commons | Heike Kamerlingh Onnes |
Jeho kariéra je spätá s výskumom extrémne nízkych teplôt. Po tom, ako v roku 1882 nastúpil na Leidenskú univerzitu, reorganizoval tamojšie fyzikálne laboratórium tak, aby vyhovovalo výskumu založenému prevažne na teóriách Johannesa Diderika van der Waalsa a Hendrika Antoona Lorentza. Usiloval sa vytvoriť kryogenické laboratórium, kde by bolo možné overiť van der Waalsov zákon korešpondujúcich stavov vo veľkom rozmedzí teplôt. Jeho úsilie o dosiahnutie čo najnižšej teploty vyvrcholilo v roku 1908 skvapalnením hélia.
Za svoj výskum v oblasti nízkych teplôt dostal v roku 1913 Nobelovu cenu za fyziku.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Heike Kamerlingh Onnes, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.