Gaston Bachelard: Francúzsky filozof

jún">27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko – † 16. október 1962, Paríž) bol francúzsky filozof a literárny kritik, sprvu predstaviteľ psychoanalýzy, neskôr fenomenológie a neoracionalizmu.

Gaston Bachelard
Západná filozofia Filozofia 20. storočia
Biografické údaje
Meno	Gaston Bachelard
Narodenie	27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko
Úmrtie	16. október 1962 (78 rokov), Paríž, Francúzsko
Dielo
Oblasť záujmu	fenomenológia, epistemológia, filozofia vedy
Podpis
Odkazy
	Gaston Bachelard (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Predmetom jeho záujmu boli otázky epistemológie a filozofie vied, imaginácie, snenia a poézie z hľadiska ich hlbinnej súvislosti s prírodnými živlami (oheň, voda atď). Pôsobil na katedre dejín v Dijone a na Sorbonne, kde v rokoch 1940-1954 prednášal dejiny vedy a filozofiu.

Podľa Bachelarda sa veda a umenie, rozum a fantázia k sebe navzájom dialekticky vzťahujú. Aj veda predpokladá fantáziu alebo predstavivosť. K vede dochádza na základe zlomu, rozchodu s každodennou skúsenosťou. Veda má procesuálny charakter, spočíva v napravovaní omylov, v rozchádzaní sa s predchádzajúcimi formami tvorby teórií a prekonávaní protirečení. Veľmi dôležité sú v procese vedy prechodné obdobia. Veda má povahu výroby (produkcie): svoj objekt konštruuje ako umelý produkt. Bachelard kritizuje chápanie daného ako základného či zakladajúceho.

V diele Nový druh vedy Bachelard hovorí, že vedecké myslenie nahradí metafyzika a intuitívnosť.

Metódou psychoanalytickej typológie základných mýtických prvkov hmoty (zeme, ohňa, vody a i.) skúma zdroje a formy imaginácie a poézie.

• 1928 – Essai sur la connaissance approchée
• 1928 – Étude sur l'évolution d'un problème de physique
• 1929 – La valeur inductive de la relativité
• 1932 – Le pluralisme cohérent de la chimie moderne
• 1933 – Les intuitions atomistiques
• 1934 – Le nouvel esprit scientifique
• 1936 – La dialectique de la durée
• 1937 – L'expérience de l'espace dans la physique contemporaine
• 1938 – La formation de l'esprit scientifique
• 1938 – La psychanalyse du feu
• 1940 – La philosophie du Non
• 1940 – Lautréamont
• 1942 – L'Eau et les rêveries
• 1943 – L'Air et les Songes
• 1947 – La Terre et les rêveries de la Volonté
• 1948 – La Terre et les rêveries du Repos
• 1949 – Le rationalisme appliqué
• 1951 – L'activité rationaliste de la physique contemporaine
• 1953 – Le matérialisme rationnel
• 1957 – La poétique de l'espace
• 1960 – La poétique de la rêverie
• 1961 – La flamme d'une chandelle
• 1971 – Épistémologie
• 1988 – Fragments d'une Poétique du Feu

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.