Dúha

Vznik dúhy je spôsobený disperziou slnečného svetla prechádzajúceho kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a Slnka, ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať.

Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať. Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vnútri kvapky, spektrum samo prechádza, a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy.

Isaac Newton ako prvý vo svojej práci o optike z roku 1672 ukázal, že biele svetlo je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov, a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby svetelného spektra: červená (vonkajšia strana), oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavomodrá (indigo) a fialová (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.