Cér: Chemický prvok s protónovým číslom 58

Cér je striebristý kovový prvok patriaci medzi lantanoidy. Používa sa v niektorých zliatinách zo vzácnych zemín.

Cér (cerium)
lantán ← cér → prazeodým   Ce ↓ Th 58 Periodická tabuľka 6. perióda, 3. skupina, blok f lantanoidy, kovy vz. zemín, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	140,116 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f1 5d1 6s2
Atómový polomer	181,8 pm
Kovalentný polomer	204 pm
Iónový polomer pre: Ce3+	115 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,12 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 534,4 kJ.mol−1 2: 1 050 kJ.mol−1 3: 1 949 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	III, IV
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	6,770 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 068 K)	6,55 kg·dm−3
Teplota topenia	1 068 K (794,85 °C)
Teplota varu	3 716 K (3 442,85 °C)
Sk. teplo topenia	5,46 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	398 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,94 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1 992 2 194 2 442 2 754 3 159 3 705
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	828 nΩ·m
Tep. vodivosť	11,3 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	6,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	2 100 m·s−1
Youngov modul	33,6 GPa
Pružnosť v šmyku	13,5 GPa
Objemová pružnosť	21,5 GPa
Poissonovo č.	0,24
Tvrdosť (Mohs)	2,5
Tvrdosť (Brinell)	412 MPa
Reg. číslo CAS	7440 – 45-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  134Ce synt. 3,16 d. ε 0,500 134La 136Ce 0,185 % stabilný s 78 neutrónmi 138Ce 0,251 % stabilný s 80 neutrónmi  139Ce synt. 137,640 d. ε 0,278 139La 140Ce 88,450 % stabilný s 82 neutrónmi  141Ce synt. 32,501 d. β− 0,581 141Pr  142Ce 11,114 % 5x1016 r. 2xβ− 1,417 142Nd  144Ce synt. 284,893 d. β− 0,319 144Pr
Commons ponúka multimediálny obsah na tému cér.
Chemický portál

Cér objavil Martin Heinrich Klaproth v roku 1803.

Cér má dva obvyklé oxidačné stavy, 3+ a 4+.

Cér je silné redukčné činidlo, redukčný potenciál redukcie Ce⁴⁺ na Ce³⁺ je 1,610 V.

 

Najčastejšia zlúčenina céru je oxid ceričitý (CeO₂), používaný ako „klenotnícka červeň“ a v stenách niektorých samočistiacich pecí.

Niektoré zlúčeniny céru možno použiť v Belousovej-Žabotinského reakcii, v ktorej vznikajú chemické oscilátory. Medzi používané zlúčeniny patria dusičnan amónno-ceričitý alebo síran ceričitý. Táto reakcia predstavuje príklad nerovnovážnej termodynamiky a možno ju použiť na modelovanie reakcií prebiehajúcich v biologických systémoch.

V malých množstvách sa vyskytuje v uránových rudách.

Cér ako všetky kovy vzácnych zemín má nízku až strednú toxicitu. Cér je silné redukčné činidlo a spontánne sa vznieti na vzduchu pri teplote 65 až 80 °C. Dymy z cérových ohňov sú toxické. Na hasenie cériových ohňov sa nemá použiť voda, lebo cér s vodou reaguje a produkuje vodíkový plyn.