Belorítka obyčajná (iné názvy: belorítka domová, staršie: lastovička mestská; ľudovo alebo zastarano: belorítka , lastovička , jurík; lat.
Hniezdi v Európe, severozápadnej Afrike, Malej Ázii, južnej Sibíri až po Tichý oceán. Hniezdi v obciach a horských chatách na celom Slovensku. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov belorítka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá. V európskej populácii bol v rokoch 1980 – 2013 zaznamenaný mierny pokles.
Belorítka obyčajná | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne)(na Slovensku) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Delichon urbicum Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
belorítka domová | |
Mapa rozšírenia belorítky obyčajnej Hniezdiaca, výskyt v letnom období Migrujúca Nehniezdiaca | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Belorítka obyčajná meria 16 – 18 cm s rozpätím krídel 12,5 cm a váži 18 – 20,5 g.
Samček i samička majú hlavu, chrbát, krídla a chvost modrastočiernej farby s výnimkou trtáča, ktorý je biely Spodná časť tela je biela. Chvost je vykrojený. Mláďatá sú matné s hnedým nádychom na vrchnej i spodnej časti tela.
Ich spev je príjemné švitorenie, menej melodické ako u lastovičky obyčajnej. Varovný hlas znie ako ostré "čiip", kontaktný hlas ako "pritt".
Hniezdenie belorítok bolo na Slovensku dokázané v 94,6 % mapovacích kvadrátov. Najvyššie hniezdenie bolo zistené 1 410 m n. m. v Nízkych Tatrách. Najväčšie počty dosahuje na sídliskách z panelových domov. Je sťahovavá, prilieta v polovici apríla a odlieta koncom augusta, začiatkom septembra. Ak je teplá jeseň, ojedinele sa vyskytnú ešte v októbri. Belorítky zo Slovenska migrujú do Afriky cez Balkánsky polostrov.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 500 000 - 1 000 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny. V roku 2014 NT* A2bc - takmer ohrozený. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenie S, vyhovujúci ochranársky status.
Belorítky si stavajú svoje hniezda z hliny. Samec i samička svorne stavajú hniezdo pomocou mokrej pôdy, ktorú zbierajú na okrajoch mlák a potokov. Hniezdo má tvar štvťgule s malým vletovým otvorom. Celá stavba je hotová asi za týždeň. Vajíčka sú biele, býva ich 4 - 5 a sedia na nich obaja rodičia asi 12 - 13 dní. Po vyliahnutí ich spoločne kŕmia. Za rok majú dve hniezdenia, začínajú v máji.
Belorítky žijú najmä v sídliskách miest a v obciach s murovanými domami. Často hniezdia aj v kolóniách.
Lovia lietajúcie hmyz, hlavne muchy. Reagujú na počasie a lovnú taktiku si prispôsobia, pri zlom počasí lovia tesne nad vodnou hladinou, pri inverzii lovia vo veľkých výškach na hrebeňoch hôr, napríklad v Malej Fatre až 1 711 m n. m. alebo sa zdržujú pri pasúcom sa dobytku. Bola tiež pozorovaná pri love hmyzu v okolí hniezd bocianov.
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).. Belorítky negatívne ovplyvňuje nepriaznivé počasie a to nielen počas hniezdenia ale aj počas migrácie. Vrabec domový obsadzuje jej hniezda, čo môže viesť k opusteniu lokality. Na túto tému bola vykonaná štúdia v Poľsku. Na budovách, kde nie sú prekážkou, je možné podporiť ich hniezdenie lištami. Pod existujúce hniezda, kde je znečisťovanie trusom problémom, je vhodné umiestniť pod tieto hniezda podložky.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Belorítka obyčajná, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.