Alef

Zároveň je to aj prvé písmeno príbuzného fenického písma, kde má však podobu . Ekvivalentom v príbuznom arabskom písme je písmeno alif (podoba ا) a v sýrskom álaf (podoba ܐ).

Alef je príbuzné s gréckym písmenom alfa, ktoré sa vyvinulo z fenického alefu, a ktoré je naopak predkom písmena A z latinky a písmena А z cyriliky.

Predpokladá sa, že alef samotný sa vyvinul zo západosemitského výrazu pre „vola“ a jeho podoba že vznikla z protosinajského písmena odvodeného z egyptského hieroglyfu pre hlavu vola:

Zvukovou podobou písmena v klasickej hebrejčine bol ráz (IPA: [ʔ]), čo sa obyčajne prepisuje ako ʾ (Unicode znak U+02BE). V modernej hebrejčine môže reprezentovať aj ráz, ale používa sa aj v situácii, kedy sám o sebe nereprezentuje žiadny zvuk, ten je potom daný len pridruženou samohláskou.

V rámci systému hebrejských číslic aj v rámci gematrie má hodnotu 1, použitý na začiatku zápisu letopočtu židovského kalendára má význam 1000 (napríklad א'תשנ"ד je zapísané arabskými číslicami 1754).

V teórii množín sa alef používa na označenie funkcie Alef, ktorá ordinálnemu číslu ${\displaystyle \alpha }$  priradí kardinálne číslo predstavujúce ${\displaystyle \alpha }$ -tú najmenšiu nekonečnú mohutnosť.

V syntaxi typografickom systéme LaTeX (a teda aj pri vkladaní matematických vzorcov napríklad do MediaWiki) možno alef zapísať pomocou príkazu \aleph.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alef na českej Wikipédii.