Pocit Šťastie: Stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie

Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. K šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar.

Šťastie je komplexný zážitok radosti s ohľadom na vyplnenie nádejí, prianí, očakávaní, ich zjednotenie s človekom samým a ich vedomé prežívanie; stav vnútorného pokoja, spokojnosti s vlastným životom. Šťastie vystupuje ako cieľ ľudskej túžby a konania, jeho dosiahnutie sa stáva zmyslom ľudského života. Môže vystupovať ako najvyššie dobro, ktorého dosiahnutie je možné prostredníctvom úspechu, moci, zdravia, lásky, sebarealizácie a pod.

• Demokritos: jeho vedomie dáva človeku rozum. Preto každý nosí v sebe a vo svojom srdci svoje šťastie a sám je tvorcom svojej biedy, čo závisí od toho, či je verný, alebo či sa spreneveril svojim povinnostiam. Len dobro sa stotožňuje s pravdou a len ono je spoločným cieľom všetkých ľudí, kým potešenie nachádza každý v inom. Teda šťastie je v človeku samom a v okolitom svete. V tomto svete človek tvorí spoločnosť ako súhrn ľudských atómov a len v nej môže realizovať svoje snahy po šťastí, ak ho hľadá v harmónii s každou sebe podobnou jednotkou a v zhode s cieľmi celého ľudstva. Týmto cieľom slúži aj rozvoj kultúry.
• stredný platonizmus: šťastie je v konečnej forme dosiahnutie absolútnej pravdy, keď sa rozum, zatvorený v duši, po oslobodení z pút tela spojí s logom absolútneho jedna – pravdy všetkého súcna.
• Platón: cieľ života človeka spočívajúci v priblížení sa k idei dobra
• Kant, I.: šťastie je uspokojenie všetkých našich náklonností, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. Šťastie neobsahuje nijakú mravnú hodnotu a treba si ho zaslúžiť výkonom ctnosti.
• eudaimonizmus: šťastie je cieľ ľudského konania.
• Epikuros: šťastie je neprítomnosť strasti

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Šťastie (pocit)
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šťastie (pocit)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.