Sloboda Slova: Právo slobodne prejaviť vlastný názor, rovnako ako aj počúvať/sledovať názory ostatných

Je jedna z občianskych slobôd; zakladá sa na slobode myslenia. V dnešnej dobe slobodu slova chápeme širšie ako pôvodný termín, preto sa niekedy používa termín sloboda vyjadrovania sa.

• zo slobodnej možnosti vyjadrovania názorov (latinsky: ius murmurandi)
• z neexistencie cenzúry

Postoj legislatívy jednotlivých štátov k slobode slova (prejavu) môžeme rozdeliť nasledovne:

1. Akceptácia voľného trhu ideí, kde musí byť každý názor vypočutý bez ochrany z dôvodu prípadnej emocionálnej ujmy z prezentovaného názoru. Vychádza z predpokladu, že slobodná spoločnosť nesmie postihovať abstraktné vyjadrovanie názorov.
2. sloboda prejavu je prostredníctvom zákonov štátu regulovaná a okliešťovaná s ohľadom na možný negatívny dopad „škodlivých“ názorov. V tomto prípade štát rozhoduje o tom, ktoré názory sú škodlivé a zlé a tie zakazuje vysloviť. Limituje slobodu prejavu z dôvodu ochrany práv iných ľudí.

Dôvodom na zasahovanie do slobody slova môže byť napr.:

• dôležitosť ideí o mierovom spolunažívaní rôznych národnostných, etnických, náboženských a iných skupín;
• ochrana národnej bezpečnosti, územnej celistvosti;
• predchádzanie zločinnosti, nepokojom;
• ochrana zdravia, morálky, práv;
• snaha o zabránenie úniku dôverných informácií;
• zachovanie autority, dobrej povesti vládnucej vrstvy...

Úplná sloboda prejavu nie je bezproblémová a má svoje hranice. Problémové sú prejavy lživé, nebezpečné, poburujúce.

Sudca Najvyššieho súdu USA Oliver Wandell Holmes uviedol príklad o divákovi v divadle, ktorý svojím zvolaním „Horí!“ spôsobil paniku, aj keď oheň v skutočnosti nevznikol. Zvolanie dostalo konkrétny význam vďaka svojmu kontextu.

Samotný výraz „horí“ vyrieknutý v prázdnej sále nie je neprijateľný. Pod ochranu slobody prejavu prestáva však spadať, ak výkrik v preplnenom divadle spôsobí prostredníctvom paniky škody na životoch či majetku.

• Teória sebarealizácie (Thomas Jefferson) spojuje slobodu prejavu s naplnením vnútorných potrieb a osobného šťastia človeka. Keď osoba nemá prístup k širokému okruhu názorov, nie je schopná predstaviť si všetky možnosti, nemôže nájsť tú najlepšiu.
• Teória hľadania pravdy(John Stuart Mill a Karl Raimund Popper) vychádza z „trhu ideí“, tie majú odrážať myšlienkovú pluralitu v spoločnosti a každý názor má byť podrobený kritickému skúmaniu.
• Teória samosprávy hovorí o slobode diskusie ako o základnom kameni demokracie, tlač pasuje za jej „strážneho psa“.
• Teória spoločenskej stability predstavuje slobodu prejavu ako dôležitý ventil uvoľňovania napätia v spoločnosti mierumilovnou formou. Násilné potlačenie slobody prejavu podľa tejto teórie môže viesť až k revolúcii.

Článok 10 - Sloboda prejavu

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Kauza Feldek vs. Slobodník

Bližšie informácie v hlavnom článku: Feldek vs. Slovenská republika

V roku 1992 D. Slobodník žaloval spisovateľa Ľ. Feldeka za verš „esesák sa objal s eštebákom“ v básni Dobrú noc, moja milá. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek najprv súd vyhral, ale v roku 1994 odvolací senát Najvyššieho súdu SR pod vedením J. Štefanka rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok v prospech Ľ. Feldeka. Feldek sa aj na základe tejto kauzy rozhodol presťahovať do Česka.

Kauza Alexander Hrico

V súvislosti s predchádzajúcou kauzou vznikla kauza Alexander Hrico proti Slovenskej republike. Alexander Hrico bol šéfredaktorom týždenníka Domino fórum, v ktorom vyšiel článok Na Slovensku vládne absolútny právny chaos, ktorý obsahoval rozhovor s Feldekovým advokátom Valkom. Valko v ňom kritizoval rozhodnutie sudcu Štefanka a vyslovil názor, že Štefanko dospel k rozhodnutiu oveľa skôr ako vyniesol rozsudok. Štefanko zažaloval Hrica v občianskoprávnom konaní pre poškodenie dobrého mena. Slovenské súdy Hrica odsúdili. Hrico sa odvolal k Európskemu súdnemu dvoru, ktorý Hricovi vyhovel a priznal mu 1250 € za majetkovú ujmu, 1000 € za nemajetkovú ujmu a 780 € za súdne trovy.

Kauza Marônek

Pán Marônek napísal list do denníka Smena a predsedovi vlády, ktorý sa neúspešne pokúšal získať do osobného vlastníctva štátny byt. Manželia, ktorých sa list týkal, pána Marônka žalovali pre ujmu na dobrom mene a slovenské súdy Marônka odsúdili na zaplatenie 200 000 Sk plus súdne trovy. Marônek sa na rozhodnutie slovenských súdov sťažoval na Európskom súdnom dvore, ktorý mu vo veci vyhovel.

Návšteva Georga Busha na Slovensku a sloboda prejavu

Niektoré obmedzenia slobody slova, bolo možné vidieť v roku 2005 počas návštevy vtedajších prezidentov Georgea W. Busha (USA) a Vladimira Putina (Rusko) na Slovensku počas Slovakia Summit 2005.