Filozofia Skepticizmus

Je to filozofická koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania skutočnosti. Skepticizmus necháva posledné slovo pochybnostiam.

Antický skepticizmus (gr. skeptikoi, odv. od slovesa skeptesthai – uvažovať, skúmať) ako filozofická doktrína vznikol v 4. storočí pred Kr. Bol to smer helenistickej filozofie, ktorého stúpenci pripúšťali iba skúmanie vecí, odmietali však vytváranie pevných názorov. Všetkých filozofov, ktorí dospievali k pevným názorom, napr. stoikov, epikurovcov, peripatetikov, označovali ako dogmatikov.

Existuje niekoľko vývinových etáp antického skepticizmu:

• starší skepticizmus (od 2. pol. 4. storočia pred Kr. do polovice 3. storočia pred Kr.) - založil ho Pyrrhon z Elidy.
• stredný skepticizmus (od 3. storočia pred Kr. do začiatku 1. storočia pred Kr. - založil ho Arkesilaos z Pitany, ďalší predstavitelia: Karneades z Kyrény.
• mladší skepticizmus (spadá do obdobia konca rímskej republiky a začiatkov rímskeho cisárstva) - smer rímskej filozofie, jeho hlavným cieľom bolo ukázať možnosti návratu k naozajstnej filozofickej vede. Filozofiu chceli mladší skeptici budovať tak, že sa opierali o históriu a vedecké pramene. Požadovali v prvom rade právo pochybovať, právo na tvorivý nepokoj ducha, na zdržanlivosť vo vyslovovaní súdov. Predstavitelia: Agrippa, Ainesidémos, Sextos Empirikos.

Učenie antických skeptikov

Skeptici pochybovali o možnosti poznať svet. Nazdávali sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci. Ku každému súdu o veciach vonkajšieho sveta môžeme uviesť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu. Preto sa treba zdržať súdenia, vyjadrovania súdov (epoché). Ako metodické pravidlo k dosiahnutiu epoché používali trópos. Až keď sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja.

• pyrrhonizmus

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

• LONG, Anthony A. Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové. Preklad Petr Kolev. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2003. 341 s. (Dějiny filosofie; zv. 3.) ISBN 80-7298-077-7. S. 102 – 139.