Rastislav Káčer: Slovenský diplomat, minister zahraničných vecí SR

júl">9. júl 1965, Nová Baňa) je slovenský diplomat a bývalý politik, ktorý od septembra 2022 do mája 2023 pôsobil ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vo vláde Eduarda Hegera. Od marca 2023 bol členom podpredsedníctva politickej strany Demokrati, no stranu opustil k 1. máju.

Rastislav Káčer
slovenský diplomat
Rastislav Káčer v roku 2011
17. minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade 13. september 2022 – 15. máj 2023
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Eduard Heger
Ivan Korčok Miroslav Wlachovský
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Česku
V úrade 20. október 2020 – 13. september 2022
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Igor Matovič Eduard Heger
Peter Weiss Ingrid Brocková
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku
V úrade 2013 – 2018
Prezident	Andrej Kiska Ivan Gašparovič
Peter Weiss Pavol Hamžík
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Spojených štátoch
V úrade 2003 – 2008
Prezident	Ivan Gašparovič Rudolf Schuster
Martin Bútora Peter Burian
Biografické údaje
Narodenie	9.7.19659. júl 1965 (58 rokov) Nová Baňa, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická strana	Demokrati (od marca do mája 2023)
Alma mater	CHTF SVŠT
Vierovyznanie	kresťanstvo
Rodina
Manželka	Otília, rod. Ďuricová 1986 – 2020
Odkazy
	Rastislav Káčer (multimediálne súbory)
Politický portál  Chemický portál  Biografický portál

Predtým pôsobil ako veľvyslanec SR v Spojených štátoch (2003 – 2008), Maďarsku (2013 – 2018) a Česku (2020 – 2022) a dlhodobo sa podieľal na úsilí o vstup SR do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Po vyštudovaní základnej školy v Žarnovici a Nitre (1971 – 1979) a Gymnázia Eugena Gudernu v Nitre (1979 – 1983; dnes Gymnázium, Golianova 68, Nitra) pracoval ako robotník v podniku Autobrzdy Vráble (1983 – 1984). Pôvodne plánoval štúdium medicíny, keďže aj jeho otec bol lekárom, no na lekársku fakultu sa podľa vlastných slov nedostal z ideologických dôvodov.

V rokoch 1984 – 1989 absolvoval štúdium organickej chémie na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (1984 – 1989; dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) a vzápätí pracoval ako vedecký pracovník v biochemickom výskume vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra (1989 – 1991).

Po Nežnej revolúcii ho zaujala možnosť štúdia medzinárodných vzťahov, preto v rokoch 1991 – 1995 študoval na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 takmer nepretržite pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí SR – v roku 1994 sa stal vedúcim oddelenia analýz odboru analýz a plánovania, v rokoch 1994 – 1998 bol prvým tajomníkom Misie SR pri NATO v Bruseli, v roku 1998 získal funkciu riaditeľa odboru analýz a plánovania a v rokoch 1999 – 2001 bol generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. Popri zamestnaní na rezorte zahraničia od 1. februára 2001 do roku 2003 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR, kde sa podieľal na rokovaniach o vstupe Slovenska do NATO.

V rokoch 2003 – 2008 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Washingtone, D. C.. V rokoch 2008 – 2012 pôsobil v súkromnej konzultačnej spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. Okrem toho v tomto období zastával funkciu prezidenta a predsedu správnej rady Slovenskej atlantickej komisie (2008) a post viceprezidenta medzinárodnej mimovládnej Asociácie Atlantickej zmluvy v Bruseli (2007 – 2011). Spoluzaložil a predsedal (neskôr už len ako čestný predseda) občianskemu združeniu GLOBSEC (2008 – 2020).

V rokoch 2013 – 2018 opätovne pôsobil v slovenskej zahraničnej službe ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti. Následne sa znovu začal angažovať v súkromnom sektore, keď 25. augusta 2018 založil spoločnosť RK Strategies s.r.o., ktorej bol konateľom (do 3. novembra 2020) a jediným spoločníkom (do 28. júna 2022).

20. októbra 2020 ho prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Prahe, pričom nasledujúci deň v Prahe odovzdal poverovacie listiny. Podľa Denníka N o jeho vymenovaní rozhodla vláda SR v utajovanom režime začiatkom júla 2020.

Vymenovanie za ministra

Vládna kríza spôsobená pretrvávajúcimi nezhodami medzi predsedom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ministrom financií Igorom Matovičom a predsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom sa skončila odchodom SaS z vlády. 13. septembra 2022 prezidentka SR Z. Čaputová prijala demisiu odchádzajúcich ministrov, nominantov SaS, a zároveň do funkcie vymenovala nových ministrov navrhnutých predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO), okrem iných aj R. Káčera za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

S ponukou stať sa ministrom zahraničia v menšinovej vláde ho v mene premiéra oslovil minister obrany Jaroslav Naď zhruba v polovici augusta 2022, čo Káčer hneď prijal. Podľa vlastných slov tak učinil kvôli zabezpečeniu kontinuity zahraničnej politiky v otázke podpory Ukrajiny, udržania jednoty Európskej únie a riešenia energetickej krízy. Informáciu o tom, že Káčer dostal ponuku nahradiť odchádzajúceho ministra zahraničia Ivana Korčoka medializoval Denník N už 6. septembra 2022.

Spolupráca v rámci Európskej únie a NATO

Prvá bilaterálna zahraničná cesta ministra Káčera od nástupu do funkcie smerovala do Prahy. 3. októbra 2022 rokoval s ministrom zahraničných vecí Českej republiky Jánom Lipavským najmä o možnostiach rozvoja vzájomnej a regionálnej spolupráce. Predmetom rozhovorov bolo aj obnovenie slobody pohybu na česko-slovenskej hranici, keďže 29. septembra 2022 vláda ČR zaviedla kontroly na hraniciach so Slovenskom ako mimoriadne opatrenie z dôvodu zvýšenej nelegálnej tranzitnej migrácie. Stretol sa aj s prezidentom Milošom Zemanom, predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Pekarovou Adamovou a prvým podpredsedom Senátu Parlamentu ČR Jiřím Růžičkom.

Na rokovaní s vysokým predstaviteľom Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom 10. októbra 2022 v Bruseli vyjadril R. Káčer ochotu vlády SR podieľať sa na urýchlenom vytvorení vojenskej asistenčnej misie na Ukrajine. Za kľúčové a čoraz strategicky významnejšie označil rozširovanie EÚ na západnom Balkáne a zároveň presadzoval zámer zvýšiť zastúpenie občanov SR v Európskej službe pre vonkajšie činnosti, teda v diplomatickej službe EÚ. Výrazným posunom v tomto smere bolo vymenovanie slovenskej diplomatiky Kataríny Mathernovej za vedúcu stálej delegácie EÚ na Ukrajine.

Na dvojdňových rokovaniach ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli 4. – 5. apríla 2023 minister Káčer vyjadril v mene vlády SR vôľu, aby bola na summite vo Vilniuse (11. – 12. júl 2023) odsúhlasená trvalú prítomnosť spojeneckých vojenských jednotiek na východnom krídle NATO a aby boli tieto jednotky rozšírené z práporov do veľkosti brigády.

Žiadosť o odobratie poverenia viesť ministerstvo

5. mája 2023 minister Káčer poslal zo zahraničnej služobnej cesty prezidentke Zuzane Čaputovej sken listu, v ktorom ju požiadal o odobratie poverenia viesť ministerstvo zahraničných vecí.

Udialo sa tak po medializácii kauzy ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana, ktorá spočívala v udelení nenávratného finančného príspevku od Ministerstva životného prostredia SR vo výške 1,4 milióna eur pre spoločnosť REKO RECYCLING spol. s r.o., v ktorej je Samuel Vlčan konečným užívateľom výhod. Minister Vlčan v dôsledku medializácie kauzy odstúpil zo svojej funkcie, pričom premiér E. Heger vo svojom mimoriadnom televíznom vystúpení vyzval, aby situácia neskončila vymenovaním úradníckej vlády. Minister Káčer premiérovo vystúpenie skritizoval slovami: „Ak by aj bola váhala včera, premiér jej svojim vystúpením večer zúžil a uľahčil rozhodovanie. Strašné babráctvo.“

Podľa Jána Budaja a Pavla Nechalu, ktorí sú členmi predsedníctva Demokratov, Káčerovo rozhodnutie nesúvisí s kauzou.

Minister Káčer spolu s ministrami Jánom Budajom, Karelom Hirmanom a Jaroslavom Naďom a premiérom Eduarda Hegera na tlačovej konfernecii 7. marca 2023 oznámili vstup do politickej strany Modrá koalícia (do 26. januára 2023 pôsobiacej pod pôvodným názvom SPOLU – občianska demokracia) a predstavili jej pretvorenie na politický subjekt Demokrati (zmena názvu strany na „Demokrati“ bola zaregistrovaná 16. marca). Káčer v strane zastáva funkciu člena predsedníctva.

V rozhovore pre Denník N zo 14. marca Káčer reagoval na otázku o vylúčení spolupráce s Hlasom – sociálnou demokraciou, ktoré avizoval E. Heger už na úvodnej tlačovej konferencii Demokratov, konštatovaním, že „necítim potrebu vytláčať Hlas z priestoru normálnych politických strán“, keďže strana spĺňa nutné minimum „toho, čo by malo integrovať strany, ktoré by mali mať ambíciu vládnuť v tejto krajine“. Odsúdil odmietavý postoj Hlasu k podpisu obrannej dohody so Spojenými štátmi, no vyjadril presvedčenie, že „odvtedy je ich prístup konzistentnejší a normálnejší“ a že o vylúčení spolupráce budú beztak musieť rozhodnúť kolektívne orgány strany. Podľa vyjadrenia E. Hegera v talkshow Večer Mareka Vagoviča z 21. marca Káčer „svoj postoj k Hlasu prehodnotil“, pričom snem strany schválil, že spoluprácu s Hlasom odmieta.

Káčer k 1. máju opustil stranu Demokrati a zároveň oznámil, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023.

Podstatnú časť svojej kariéry venoval úsiliu o vstup Slovenska do NATO, preto je prirodzené, že euroatlantickú integráciu Slovenska pokladá za kľúčovú pre normálny vývoj štátu. Zároveň opakovane a otvorene kritizoval politiku maďarského premiéra Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina. Odsudzujúc ruskú inváziu na Ukrajinu (2022), kladne zhodnotil darovanie slovenských protilietadlových a protiraketových systémov S-300 Ukrajine a ostro skritizoval bývalého predsedu vlády, predsedu opozičnej strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) Roberta Fica za šírenie prokremeľských názorov. Považuje za nutné udržať medzinárodné sankcie voči Rusku dokiaľ Rusko neopustí územie Ukrajiny vrátane Krymu.

Z hľadiska vlastného politického presvedčenia sa pokladá za liberálneho konzervatívca (tzn. konzervatívca „typu klasických európskych ľudovcov z EPP [Európskej ľudovej strany], teda západoeurópskeho konzervatívneho typu“), prirovnávajúc sa k mainstreamovému krídlu Kresťanskodemokratickej únie Nemecka.

V otázke ľudských práv pokladá za potrebné garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu pre LGBT osoby na Slovensku, pričom do širšieho mediálneho povedomia sa dostal keď dal v roku 2016 na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku ako „gesto akceptácie inakosti“. Pri problematike zákonnej úpravy interrupcií zastáva status quo.

Kritika za vyvesenie dúhovej vlajky

Keď veľvyslanec R. Káčer nechal na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku v čase budapeštianskeho dúhového pochodu (2. júla 2016), kriticky na to reagovali okrem iných vtedajší predseda vlády SR Robert Fico (SMER-SD) či predseda Národnej rady SR (NR SR) Andrej Danko (Slovenská národná strana), ktorý dokonca vyzval Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), aby veľvyslanca stiahlo. R. Káčer sa týmto krokom podľa MZVEZ SR pripojil k spoločnej akcii ďalších 30 veľvyslanectiev v Budapešti. Avšak keďže túto aktivitu predtým nekonzultoval s ministerstvom, minister Miroslav Lajčák ho upozornil na to, že „zastupiteľský úrad Slovenskej republiky ako oficiálna štátna inštitúcia nemôže autonómne rozhodovať o akýchkoľvek aktivitách s politickým dosahom“.

Kritika za výroky o vláde Viktora Orbána

R. Káčer je dlhodobým kritikom politiky predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána, za čo naňho viackrát dopadla kritika od niektorých maďarských politických predstaviteľov či médií.

Kontroverzie vyvolal výrok R. Káčera v relácii Na telo Televízie Markíza zo 7. februára 2023, kde odpovedal na otázku, či je maďarská politika v priebehu desiatich rokov schopná dopracovať sa do stavu nejakých územných nárokov na Slovensko, slovami: „Prečo desiatich rokov? [...] Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dneska ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už priamo čelili dnes, bohužiaľ.“

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si v reakcii na tento výrok predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti. Predseda vládneho hnutia OĽaNO a poslanec NR SR Igor Matovič spolu s ďalším poslancom strany Györgym Gyimesim na tlačovej konferencii 8. februára Káčerov výrok skritizovali a vyzvali ho, aby sa ospravedlnil, čo R. Káčer odmietol učiniť, zdôrazňujúc: „Nekritizujem Maďarov [...] Je to kritika konkrétnej politiky“. I. Matovič a G. Gyimesi preto 9. februára opäť zvolali tlačovú konferenciu, na ktorej vyzvali prezidentu Z. Čaputovú, aby R. Káčera „stiahla“ z funkcie ministra zahraničných vecí. Hovorca prezidentky Martin Strižinec reagoval tým, že „[v] odvolanej vláde prezidentka odoberá poverenie ministra na návrh premiéra“, pričom takéto výzvy pokladá „za súčasť začínajúcej sa predvolebnej kampani“ a „samotný výrok ministra [...] považuje za nešťastne sformulovaný“.

Poverený predseda vlády E. Heger v reakcii na túto kritiku vyjadril ministrovi R. Káčerovi podporu. Z nepolitikov označili Káčerov výrok za neprimeraný komentátor Denníka N Marián Leško, redaktor Denníka N Zoltán Szalay či komentátor Konzervatívneho denníka Postoj Lukáš Krivošík; tí ale zároveň odsúdili aj prístupom I. Matoviča a G. Gyimesiho.