Podpaľačstvo

Odlišuje sa od neúmyselne spôsobených požiarov z nedbalosti, samovoľného vzplanutia, požiarov vzniknutých napríklad poruchou elektroinštalácie alebo prírodných požiarov spôsobených bleskom... v páchateľovi, jeho úmysle požiar založiť a nechať ho spôsobiť škody alebo obete. Podpaľačstvo nie je ani založenie ohňa, ktorý jeho pôvodca dokáže ovládnuť (napr. pálenie lístia na záhrade).

Okolnosti príčin a vzniku požiaru sú predmetom vyšetrovania. Po zlikvidovaní požiaru je štandardným postupom hľadať a následne buď potvrdiť, vyvrátiť alebo ďalej skúmať možnosť úmyselného založenia. Vo väčšine krajín sveta je podpaľačstvo posudzované ako trestný čin a chápané ako poškodzovanie cudzej veci alebo ohrozenie na živote.

Obsesia ohňom a závislosť na podpaľačstve sa nazýva pyrománia. V krajných prípadoch môže ísť o patologický prejav nejakej duševnej choroby. V niektorých vyriešených prípadoch podpaľačstva sa pôvodcovia požiarov prekvapivo regrutovali zo samotných hasičov.

Vo väčšine prípadov podpaľačstvo slúži ako poistný podvod, alebo zakrytie nejakého trestného činu (napr. lúpeže, sprenevery). Môžu byť však aj iné dôvody, napr. závisť, nenávisť, vyhrážanie, vydieranie, konkurenčný boj. Alebo sociálna, politická, či etnická odlišnosť. V niekoľkých prípadoch bolo podpaľačstvo použité ako tzv. falošná vlajka, teda podpaľač požiar využil k obvineniu svojho nepriateľa a využil vlnu nevôle, ktorá sa proti nemu následne vzniesla.

• 356 pred Kr. – Herostratos podpálil Artemidin chrám v Efeze, aby sa stal slávnym
• 1933 – nacisti podpálili budovu Ríšskeho snemu (Reichstag) v Berlíne, a z požiaru obvinili holandských komunistov

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podpaľačstvo

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žhářství na českej Wikipédii.