Oxid olovnatý alebo glieda (v širšom zmysle) (PbO) je binárna zlúčenina olova a kyslíka.
Vyskytuje sa v dvoch polymorfoch - masikot a glieda (v užšom zmysle) (litargit). Bežným využitím oxidu olovnatého je výroba olovnatého skla, priemyselnej keramiky a počítačových komponentov.
Oxid olovnatý | |||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||
Sumárny vzorec | PbO | ||||||
Vzhľad | žltá alebo červená tuhá látka | ||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||
Molekulová hmotnosť | 223,20 g/mol | ||||||
Teplota topenia | 888 °C | ||||||
Teplota varu | 1477 °C | ||||||
Hustota | 9,53 g/cm3 | ||||||
| |||||||
Ďalšie informácie | |||||||
Číslo CAS | 1317-36-8 | ||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||
Oxid olovnatý sa môže vyrobiť zohrievaním olova pri prístupe vzduchu na teplotu približne 600 °C. Pri tejto teplote je to takisto konečný produkt oxidácie ostatných oxidov olova.
Tepelná dekompozícia dusičnanu olovnatého alebo uhličitanu olovnatého takisto vytvára oxid olovnatý.
Vo veľkých množstvách sa oxid olovnatý vyrába ako medziprodukt spracovávania olovenej rudy na olovo. Bežnou olovenou rudou je galenit (sulfid olovnatý). Pri vysokých teplotách sa sulfid mení na oxid.
Oxid olovnatý sa pod názvom masikot (massicot) používa ako žltý pigment v maliarstve. V minulosti sa získaval žíhaním olovenej beloby na 300 °C. Bol jedným z najdôležitejších pigmentov od preddynastického Egypta až do konca 18. storočia.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Oxid olovnatý, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.