Moskovské Umelecké Akademické Divadlo

П. Чехова, známe aj pod skratkou MCHAT) je divadlo v Moskve. Bolo založené v roku 1898 dvoma najvýznamnejšími osobnosťami ruského divadelníctva – hercom, režisérom, pedagogikom a teoretikom Konstantinom Sergejevičom Stanislavským a režisérom a dramatikom Vladimírom Ivanovičom Nemirovičom-Dančenkom.

Starostlivosť sa akou obaja plánovali všektky umelecké a organizačné podrobnosti, charakterizovala celý ďalší vývoj divadla. Iné divadlá tak netrvali po celé desaťročia na svojom umeleckom poslaní. Filozofiou divadla sa stala vysoká kvalita uvádzaných inscenácií.

S históriou divadla sa viaže meno „jeho“ dramatika Antona Pavlvoviča Čechova. História divadla začala v roku 1898 inscenáciou jeho hry Čajka, ktorá rok predtým v Petrohrade úplne prepadla, a Čechov veľmi nerád dával súhlas na jej opätovné uvedenie. Čajku režírovali spoločne Nemirovič-Dančenko a Stanislavskij, ktorý hral tiež úlohu Trigorina. Hovorí sa, že s premiérou Čajky v MChATe vznikol nový divadelný smer – divadlo zmenilo svoj smer od vonkajška, smerom dovnútra človeka. Inscenácia Čajky mala obrovský úspech a Čechovova dramatická tvorba sa stala jedným zo základných kameňov tohoto divadla.

Okrem Čechova spolupracoval s divadlom aj ďalší významný ruský autor – Maxim Gorkij. Vrcholmi tejto spolupráce boli inscenácie Čechovových hier: Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad a Ivanov a Gorkého sociálne ladených drám Deti slnka a Na dne.

V rokoch 1905 – 1906 sa MChAT vydal na cesty po európskych mestách. Na týchto cestách sa Stanislavskij a Nemirovič-Dančenko zoznámili s ďalšími osobnosťami európskeho divadelníctva – nemeckým režisérom Maxom Reinhardom, prvým moderným českým režisérom Jaroslavom Kvapilom i Edwardom Gordonom Craigom, ktorý potom v roku 1911 pohostinsky režíroval v Moskve Shakespearovho Hamleta. Po návrate z turné sa repertoár divadla obohatil o inscenácie klasických hier Sofokla, Shakespeara, Molièra a Goldoniho. Stanislavskij začal inscenovať aj hry svojich škandinávskych súčasníkov – Ibsena a Hamsuna.

MChAT si získal povesť vzorného divadla a jeho činnosť a vplyv rástli. Začali sa zakladať štúdia: Prvé štúdio (Mejerchoľdovo), Druhé štúdio, Tretie štúdio (Vachtangovovo), Štvrté štúdio a Hudobno-dramatické štúdio (Nemiroviča-Dančenka), kde sa vzdelávali budúci herci a režiséri.

Po revolúcii v roku 1917 sa Stanislavskij rozhodol pre sovietsky socializmus, čím zabezpečil divadlu bezproblémový chod. V rokoch 1922 – 1924 sa vydalo divadlo na ďalšie veľké turné po Európe a Spojených štátoch amerických, pretože si podľa Stanislavského slov „muselo získalo odstup“. Umenie MChATu viditeľne zapôsobilo na americké divadlo, a tento vplyv je badať dodnes. Nadšených žiakov si našlo aj v Európe, kde medzi inými oslovilo aj slovenského režiséra Janka Borodáča.

Moskovské umelecké akademické divadlo prežilo aj osemdesiat rokov komunistického režimu v Rusku, zachovalo si svoju auro profesionality a kvality a hráva dodnes.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moskovské umelecké akademické divadlo

• MXT им. А. П. Чехова; oficiálna stránka divadla (v ruštine)
• Theatre.ru; ruský divadelný server (v ruštine a angličtine)