Marek Frauwirth

november">8. november 1911, Zakopané – 17. november 1939, Praha) bol slovenský ľavicový aktivista židovského pôvodu, počas protektorátu nediplomatický pracovník slovenského konzulátu v Prahe, jeden z deviatich študentských činiteľov popravených gestapom 17. novembra 1939.

Marek Frauwirth
slovenský ľavicový aktivista židovského pôvodu
Narodenie	08.11.19118. november 1911 Zakopané, Poľsko
Úmrtie	17. november 1939 (28 rokov) Protektorát Čechy a Morava
Alma mater	Vysoká škola obchodná v Prahe
Český portál  Biografický portál

Rodinné zázemie

Marek Frauwirth sa narodil v chudobnej židovskej rodine v poľskom Zakopanom. Jeho matka Chava a otec Henrik sa do Poľska presťahovali zo slovenského Bardejova. Marek Frauwirth mal šesť súrodencov (štyroch bratov: Jakuba, Leopolda, Maximiliána a Jozefa a dve sestry: Bertu a Rosu). Keď jeho otec Henrik Frauwirth začiatkom prvej svetovej vojny (28. júna 1914) narukoval do armády, presťahovala sa rodina Frauwirthovcov späť na severné Slovensko do Tvrdošína. v Tvrdošíne Marek Frauwirth vychodil základnú školu.

Štúdium

Stredoškolské štúdium absolvoval Marek Frauwirth v Banskej Bystrici (maturoval na obchodnej akadémii). Po maturite pracoval nejaký čas ako účtovník vo firme Terrazzo v Bratislave. Neskôr získal miesto v Berego-mukačevskej banke a presťahoval sa na Podkarpatskú Rus. Do Prahy sa presunul v roku 1932 a začal tu pracovať, aby získal finančné prostriedky na štúdium. v roku 1934 sa tu zapísal na Vysokú školu obchodnú (v tom čase bola súčasťou ČVUT), kde následne študoval v rokoch 1935 až 1939. v jarnom semestri 1939 štúdium úspešne dokončil a získal titul komerčného inžiniera. Po prázdninách sa v septembri roku 1939 zastavil na Slovensku v Tvrdošíne na návšteve za rodičmi. Rodina ho presviedčala, nech zostane, ale Marek Frauwirth sa rozhodol pre opätovný návrat do protektorátnej Prahy.

Na jeseň roku 1939 pokračoval v Prahe v štúdiu na Vysokej škole obchodnej, začal pracovať na dizertačnej práci a zároveň si chcel rozšíriť svoje jazykové znalosti o holandčinu a arabčinu.

Počas štúdia pracoval ako účtovník v leteckej továrni Walter. Zamestnaný bol aj vo firme obchodujúcej s drahými kovmi a neskôr viedol dámske oddelenie obchodného domu Baťa na Václavskom námestí. Okrem štúdia a práce tiež veľa cestoval. Putoval po Poľsku, Sovietskom zväze, Fínsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku. Väčšinou sa premiestňoval autostopom, noci na cestách trávil v ubytovniach alebo prespával pod „šírym nebom“. Svoju poslednú cestu do zahraničia podnikol v lete roku 1939 do Talianska.

Politika a odboj

Marek Frauwitrh sa angažoval aj politicky. Bol členom ľavicovej Jednoty nemajetných a pokrokových študentov a pôsobil aj v Spoločnosti priateľov demokratického Španielska.

Približne v čase, keď na jeseň roku 1939 začínal svoje ďalšie štúdium na Vysokej škole obchodnej, získal Marek Frauwirth miesto nediplomatického pracovníka na slovenskom konzuláte v Prahe. Tu sa (s vedomím konzula Pavla Bujnáka a pod krycím menom „ing. Marek“) podieľal na vydávaní falošných pasov. Tie boli poskytované okrem iného aj židom a odbojárom, ktorí potrebovali vycestovať za hranice Protektorátu Čechy a Morava (cestovali väčšinou tzv. „balkánskou cestou“ cez Belehrad). Zároveň sa zapojil do roznášania odbojových letákov a protinemeckých tlačovín.

Zatknutie a poprava

V deň pohrebu študenta Jana Opletala 15. novembra 1939 Marek Frauwirth stratil (pravdepodobne niekde zabudol) aktovku, v ktorej mal protinacistické letáky. Zrejme na základe tohto nálezu bol v skorých ranných hodinách o dva dni neskôr (17. novembra 1939) zatknutý gestapom a ešte toho istého dňa bez súdu popravený v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni.

Osudy ostatných členov rodiny

Marekov otec Henrik Frauwirth aj matka Chava Frauwirth boli zavraždení v plynových komorách v koncentračnom tábore Osvienčim. V koncentračnom tábore Lublin-Majdanek zahynuli aj so svojimi rodinami obaja Marekovi bratia Jakub a Leopold. Druhú svetovú vojnu prežil Marekov brat Maximilián, ktorý sa ukrýval v horách, kde pomáhal partizánom. Marekov brat Jozef sa v koncentračnom tábore Dachau dočkal oslobodenia, no jeho manželka druhú svetovú vojnu neprežila (bola zastrelená Nemcami). Marekova sestra Berta bola počas Slovenského národného povstania zastrelená v oblasti Vrátnej doliny aj so svojimi dvoma deťmi. Marekova sestra Rose (Ružena) ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny emigrovala do Spojených štátov, čím si pravdepodobne zachránila život.

V Tvrdošíne bol na námestí Svätej trojice v mestskom parku inštalovaný pamätník „Zápalky“, venovaný Marekovi Frauwirthovi. Autorom pamätníka je výtvarný umelec Hieroným Balko (básnik, sochár, maliar, grafik, tvorca asambláží, mincí a medailí). Pamätník s podporou mesta Tvrdošín zhotovil z dubového dreva umelecký stolár inžinier Michal Kožienka. Pamätník má podobu troch gigantických zápaliek sklonených k sebe (k nebu orientovanými) obhorenými hlavičkami v ktorých sa stráca text študentskej hymny Gaudeamus igitur.

V roku 2017 vyšla v Bratislave kniha s názvom Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha (s podtitulom „List neznámemu priateľovi“). Autorom tejto knihy je Jozef Leikert. Kniha je koncipovaná ako list Marekovi Frauwirthovi.

V roku 1965 občania mesta Tvrdošína odhalili na priečelí Základnej školy Štefana Šmálika pamätnú dosku venovanú Marekovi Frauwirthovi. Táto doska bola v roku 1989 z neznámych dôvodov odstránená a už nebola nájdená. 16. novembra 2018 bola na rovnakom mieste slávnostne odhalená nová doska. Iniciátorom celého projektu bol predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu Jozef Leikert. Novú pamätnú dosku graficky stvárnil vydavateľ Peter Rašla, vyrobiť ju nechal sponzor Gabriel Rehák u akademického sochára Štefana Pelikána. v pravom hornom rohu pamätnej dosky je fotografia Mareka Frauwirtha a celú plochu dosky vypĺňa nápis:

„Kto mrie za slobodu nikdy neumiera“ / v Tvrdošíne žil / a navštevoval základnú školu / Ing. Marek Frauwirth / (* 8. 11. 1911) / popravený nacistami / v Prahe 17. novembra 1939.

 

• 1945: Česko-slovenský vojnový kríž 1939 in memoriam od prezidenta ČSR Edvarda Beneša.
• 2022: medaila Za hrdinstvo in memoriam od prezidenta ČR Miloša Zemana.