Pôdu je možné dekontaminovať. Ide však o veľmi náročný proces a náklady sú často veľmi vysoké. Pre jednu generáciu nie je ľahké napraviť škodu, ktorú spôsobili generácie pred ňou.
Odlesňovanie – okrem úhynu voľne žijúcich živočíchov, výrub lesov a vypaľovanie pôdy nezvratne ovplyvňuje pôdu – zanecháva rastliny neplodné a bez koreňov a to ju robí zraniteľnou voči erózii.
Poľnohospodárstvo - kultivované rastliny (bavlna, káva, pšenica, sójové bôby) nemajú hlboké korene a vedú k erózii pôdy a záplavám. Za účelom dosiahnutia čo najvyššej úrovne pestovania, sa používajú vysoko toxické hnojivá, pesticídy, fungicídy, herbicídy a insekticídy - postreky sa vsiaknu cez korene rastlín a cez uhynutý hmyz do pôdy, čím ju kontaminujú. Takýmto spôsobom môže byť pôda znečistená až 1000 km od zdroja, postreky sa šíria ďalej a kontaminujú aj podzemné vody.
Priemysel - v rozvinutých krajinách sú síce emisie a skládky regulované, ale priemysel často uvoľňuje do pôdy alebo atmosféry, toxický či materiálový odpad - rádioaktívne látky, najnebezpečnejší druh odpadu, musia byť veľmi starostlivo skladované v podzemí. Mnohé rozvojové krajiny nemajú právne predpisy o emisiách, či skládkach - účinky priemyselného odpadu na pôdu sú tak škodlivé a vyvolávajú negatívne zmeny vo svojom mikrobiologickom a minerálnom zložení.
Ťažba - bane prispievajú k erózii odstraňovaním pôdy. Asi 40% všetkých svetových baní tvoria povrchové bane - úrodná pôda je kvôli získavaniu minerálov osekávaná alebo vypaľovaná. Podzemné uhoľné požiare môžu horieť stáročia a vytvárať toxické plyny a popol; okrem toho sa na ťažbu minerálov využívajú ďalšie chemické a elektrické procesy, ktoré tiež prispievajú k degradácii pôdy.
Skládky a odpad – skládky majú tendenciu byť preplnené a konštrukcia, z ktorej je skládka vyrobená, sa môže časom zrútiť - to vedie k úniku toxických kvapalných a plynných odpadov, ktoré kontaminujú pôdu. V prípade nesprávnej konštrukcie skládky môže sústavne a v menších množstvách dochádzať k presakovaniu obsahu do okolitej pôdy.
Urbanizácia - rozširovanie miest v dôsledku zvyšujúceho sa počtu obyvateľov, vedie k ďalšiemu využívaniu pôdy kvôli dopytu po bývaní, potravinách, vode a po likvidácii komunálneho odpadu
Znečistenia pôd
Kontaminanty prirodzeného pôvodu - odumreté časti rastlín a živočíchov s ich výlučkami - patogénna a podmienečne patogénna mikroflóra, ktorá sa do pôdy dostáva prostredníctvom živočíšneho odpadu.
Kontaminanty antropogénneho pôvodu - z poľnohospodárstva (pesticídy a priemyselné hnojivá), priemyslu, energetiky a dopravy (forma emisií z týchto činností), príp. zo závlahy znečistenou vodou, z kalov, z odpadových vôd alebo odpadov.
Kvapalné znečistenie - jedná sa o kvapaliny, ktoré sú ťažšie ako voda a ktoré sú ľahšie ako voda (petrolej, naftu, kerozín).
V dôsledku kapilarity pôdy, sa kvapalina vzlína smerom nahor a do strán; keď kvapalina dosiahne hranicu podzemnej vody, potom kvapalina pláva na hladine a vytvára tzv. plávajúcu vrstvu. Malé percento kvapaliny sa rozpustí v podzemnej vode, čím dôjde k jej znečisteniu - podzemná voda tečie (napr. smerom ku kanálu), znečistenie je nesené ďalej a teda roznášané, čo spôsobí podstatné zvýšenie nákladov na sanitáciu.
Úniky ropných látok do prostredia môžeme podľa rozsahu rozdeliť na:
Úniky malého rozsahu - únik len niekoľko litrov ropnej látky
Úniky väčšieho rozsahu - únik niekoľko desiatok litrov ropnej látky v maximálnom objeme do 200 l
Ropné havárie - únik viac ako 200 l ropnej látky
Pevné znečistenie - železné časti skorodujú najskôr, syntetické časti a nerezové časti a pod. môžu vydržať mnoho storočí, než sa rozložia. Rozložené častice sa môžu rozložiť v dažďovej vode, ktorá vsiakne do pôdy - znečistenie sa rozšíri ďalej cez pôdu, prúdiacou podzemnou vodou.
Kategórie kontaminovaných pôd
Kategóriami vyjadrujeme stav kontaminácie pôd podľa limitov najvyšších prípustných hodnôt škodlivých látok.
Pod A, A1 Nekontaminované pôdy s obsahom všetkých hodnotených rizikových látok pod limitom A (pre celkový obsah prvku), resp. A1 (pre obsah prvku 2M HNO3, resp. 2M HCl).
A - B Rizikové pôdy - obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit A1 A, až po limit B. Obsah týchto látok je nad hranicami prirodzeného pozadia a môže sa prejaviť zvýšením ich obsahu v rastlinách (na kyslých pôdach, alebo u rastlín, resp. ich častí, ktoré v zvýšenej miere prijímajú rizikové stopové prvky).
B - C Kontaminované pôdy - obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit B, až po limit C uvedeného legislatívneho predpisu. Vo väčšine prípadov sa už prejavuje zvýšeným obsahom v rastlinách, a to nad hygienickými limitmi pre potraviny, alebo krmoviny.
Nad D Silne kontaminované pôdy - obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit C a prejavuje sa takým vysokým obsahom v rastlinách, že legislatívna norma určuje sanáciu takýchto pôd a prísnu kontrolu ich vstupu do potravového reťazca.
Zdroje
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Kontaminácia pôdy, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses. ®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.