Koncentračný Tábor Jasenovac

Koncentračný tábor Jasenovac (po chorv. a srbsky: Logor Jasenovac; resp. Логор Јасеновац) bol vyhladzovací tábor postavený počas druhej svetovej vojny v Nezávislom štáte Chorvátsko režimom ustašovcov. Nachádzal sa asi 115 km juhovýchodne od Záhrebu na brehu rieky Sávy. Bol založený v auguste 1941 a zlikvidovaný v apríli 1945. Jasenovac bol miestom genocídy etnických Srbov, ktorých Paveličov fašistický režim považoval za nepriateľov. (Srbi sú prevažne pravoslávni kresťania, na rozdiel od Chorvátov, ktorí sú poväčšine katolíci.) Okrem nich bolo v tábore zavraždených množstvo politických odporcov režimu, Židov a Rómov. Počet obetí masových vrážd sa odhaduje v rozmedzí 500 000 až 700 000.

Jasenovac bol komplexom rozkladajúcim sa na ploche 240 km² oboch brehoch rieky Sáva. Súčasťou komplexu boli aj priestory v obci Donja Gradina na druhom brehu Sávy, tábor pre deti v meste Sisak na severozápade a ženský tábor pri obci Stara Gradiška juhovýchodne od hlavného tábora.

Stavba komplexu tábora začala v auguste 1941 a trvala do februára 1942. Tábory Krapje a Bročica prestali fungovať už v novembri 1941. Tri ďalšie časti tábora fungovali až do konca vojny. Boli to:

• Ciglana (Jasenovac III)
• Kozara (Jasenovac IV)
• Stara Gradiška (Jasenovac V)

• Diana Budisavljevićová