Jasuhiro Nakasone

máj">27. máj 1918 Takasaki – † 29. november 2019, Tokio) bol japonský politik. V rokoch 1982 – 1987 bol predsedom vlády Japonska. Viac než 56 rokov bol poslancom Snemovne reprezentantov. V rokoch 1959 – 1960, 1970 – 1972 a 1980 – 1982 tzv. štátnym ministrom (s poverením riadiť rôzne štátne agentúry), 1972 – 1974 ministrom medzinárodného obchodu a priemyslu, 1967 – 1968 ministrom dopravy. Bol predstaviteľom Liberálno-demokratickej strany, dominantnej sily japonského politického systému v 2. polovici 20. storočia, v rokoch 1982 – 1987 bol jej predsedom. Známy bol predovšetkým pre svoje pravicové názory, jeho celoživotným snom bolo obmedziť japonský povojnový pacifizmus smerom k fungovaniu bežných štátov. Presadil privatizáciu štátnych železníc a spôsobil oživenie japonského nacionalizmu v krajine počas jeho pôsobenia v úrade premiéra. V čase svojho úmrtia v novembri 2019 bol najdlhšie žijúcim bývalým predstaviteľom štátu na svete.

Jasuhiro Nakasone 中曽根 康弘
Nakasone v roku 1982
39. predseda vlády Japonska
V úrade 27. november 1982 – 6. november 1987
Zenkō Suzuki Noburu Takešita
Biografické údaje
Narodenie	27. máj 1918 Takasaki, Japonské cisárstvo
Úmrtie	29. november 2019 (101 rokov) Tokio, Japonsko
Politická strana	Liberálno-demokratická strana
Alma mater	Tókjó daigaku
Profesia	politik
Národnosť	japonská
Odkazy
	Jasuhiro Nakasone (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Nakasone sa narodil v máji 1918 v meste Takasaki v prefektúre Gunma na ostrove Honšú počas obdobia Taišó. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako poručík v cisárskej armáde, jeho brat vo vojne zahynul. Debut v politike zažil, keď ho v roku 1947 zvolili v posledných voľbách konaných podľa predchádzajúcej japonskej Ústavy do Snemovne reprezentantov ako poslanca za 3. okrsok prefektúry Gunma. Zastupoval Demokratickú stranu, ktorá sa v roku 1950 zlúčila s Liberálnou stranou do Liberálno-demokratickej strany (LDP). Odvtedy bol Nakasone 20-krát znovuzvolený a bol poslancom viac ako 56 rokov, kým v roku 2003 neodišiel do dôchodku. Nakasone bol už v mladosti známy ako výborný rečník, prezývali ho "mladý úradník". Podarilo sa mu zaujať viaceré významné vládne posty vrátane ministra dopravy, medzinárodného obchodu a priemyslu. Taktiež v strane pôsobil ako generálny tajomník a predseda Generálnej rady.

Pôsobenie v úrade premiéra (1982 – 1987)

Nakasone sa stal predsedom vlády v novembri 1982. Do úradu premiéra mu pomohla podpora bývalého predsedu vlády Kakueia Tanaku. Očakávalo sa, že Nakasone bude slabým premiérom, ktorý bude len Tanakovou bábkou. Avšak, keď Tanaku v roku 1983 usvedčili z korupcie, Nakasone sa zbavil jeho vplyvu. Počas jeho zahraničnej politiky sa pod heslom "komplexné vyhodnotenie povojnovej politiky" transformovalo japonsko-americké partnerstvo do podoby, ktorá viac pripomínala vojenskú alianciu. Nakasone udržiaval dobrý vzťah s prezidentom USA Ronaldom Reaganom, pre ktoré ich prezývali "Ron-Jasu". Oboch spájali politické aj ekonomické názory. Nakasone navštívil USA v januári 1983 po tom, čo jeho vláda schválila export zbraní do USA ako výnimku z Troch princípov zbraňových exportov. V tom čase Nakasone navrhoval, že Japonsko sa môže zmeniť na "nepotopiteľnú lietadlovú loď", čo vzbudilo značné kontroverzie doma aj v zahraničí. Taktiež zlepšil vzťahy so ZSSR, Čínskou ľudovou republikou a Filipínami. Bol tiež prvým premiérom po Druhej svetovej vojne, ktorý navštívil Južnú Kóreu, stalo sa tak v roku 1983. V bezpečnostnej politike presadil zvýšenie výdavkov na obranu nad 1 % HDP.

15. augusta 1985 sa Nakasone stal prvým povojnovým premiérom, ktorý oficiálne navštívil tokijskú svätyňu Jasukuni, kde sú uctievaní padlí japonskí vojaci vrátane usvedčených vojnových zločincov. Po ostrej kritike z Číny a iných krajín prestal s návštevami, pokým bol v úrade premiéra. Kontroverznými sa stali tiež jeho vyjadrenia z roku 1986, že černosi, Portorikánci a Mexičania žijúci v USA spôsobili pokles inteligenčnej úrovne Spojených štátov pod úroveň Japonska.

V hospodárskej politike bolo jeho dôležitým rozhodnutím, že privatizoval a rozdelil zadĺžené Japonské národné železnice (JNR) do šiestich regionálnych civilných prepravných spoločností a celonárodnej cargo spoločnosti, čo začalo platiť v apríli 1987. Zrušil tiež štátne monopoly na tabak a telekomunikácie. V roku 1986 rozpustil dolnú komoru parlamentu, aby voľby do nej boli súbežne s voľbami do Snemovne poradcov (hornej komory). To zabezpečilo LDP zdrvujúce víťazstvo, predovšetkým v dolnej komore. Pre víťazstvo mu LDP predĺžila o rok vedenie v strane, ktoré malo uplynúť v roku 1986. Ku koncu svojho obdobia vo februári 1987 predložil Nakasoneho kabinet zákony na zavedenie dane z predaja, avšak bol nútený opustiť túto ideu pre veľkú opozíciu zo strany malých a stredných podnikov.

Neskorší život

Pred parlamentnými voľbami v novembri 2003 mu vtedajší premiér Džuničiró Koizumi odporúčal, aby odišiel do politického dôchodku. Nakasone najprv odmietol premiérovu žiadosť, následne však počas volebnej kampane odstúpil. Rok po odchode z funkcie ho dostihol odvodový škandál, ktorý spôsobil rýchly pokles jeho vplyvu v LDP. Tomu napomáhal aj Koizumi, ktorý sa chcel zbaviť vplyvu starších politikov v strane. Aj po odchode do politického dôchodku bol aktívny v politických veciach, predsedal podvýboru LDP pre prípravu novej japonskej ústavy. Jeho celoživotným cieľom bolo zbaviť sa pacifistického charakteru japonskej ústavy, k čomu počas svojej vlády postupoval.

Zomrel 29. novembra 2019 v tokijskej nemocnici vo veku 101 rokov.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasuhiro Nakasone

• Heslo v Encyklopédii Britannica