Jaskyniar (iné názvy: macarát, mlok, lat.
Proteus) je rod obojžívelníkov z čeľade jaskyniarovité. Jeho jediným druhom je jaskyniar vodný (iné názvy: macarát jaskynný, mlok jaskynný, jaskynný mlok; lat. Proteus anguinus).
Jaskyniar | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Proteus Laurenti, 1768 | |
Rozšírenie. | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Je to slepý druh obojživelníka, endemit žijúci v podzemných vodách krasových jaskýň v Dinároch. Žije vo vodách, ktoré tečú cez rozsiahly vápencový región povodia rieky Soča blízko mesta Trieste (Taliansko), v južnom Slovinsku v juhozápadnom Chorvátsku a v Hercegovine. Bol introdukovaný aj do francúzskych Pyrenejí a na severovýchod Talianska. Je to jediný európsky výlučne jaskynný chordát. Miestni obyvatelia ho pre biele sfarbenie príležitostne nazývajú „ľudská ryba“ (doslovný preklad z slovin. človeška ribica a chorv. čovječja ribica) alebo „biela/jaskynná salamandra“.
Prvá písomná zmienka o jaskyniarovi pochádza z diela Slava vojvodine Kranjske od Valvasora, opísal ho ako dračie mláďa. Jaskyniara spomenul vo svojom diele O pôvode druhov aj Charles Darwin ako príklad redukovania častí organizmu, ktoré sa nepoužívajú.
Tento živočích je známy svojou adaptáciou na život v úplnej tme a v podzemnom afotickom prostredí. Jeho oči nie sú dokonale vyvinuté, je čiastočne slepý (na svetlo je citlivý), ale ostatné zmysly má zlepšené, hlavne čuch a sluch, dokáže detegovať vibrácie, má chemoreceptory a elektroreceptory. V pokožke nemá pigment, jeho sfarbenie je biele až ružovkasté, môže byť sivé alebo aj žlté. Na rozdiel od väčšiny obojživelníkov je jaskyniar výlučne vodný živočích. Vodu nikdy neopúšťa, vo vode spí, kŕmi sa a rozmnožuje. Žije v jemne nakyslej sladkej vode s vysokým obsahom kyslíka. Teplota vody je v rozmedzí od 5 do 15 °C.
Na predných končatinách má tri prsty ale na zadných iba dva. Je to neotenický druh, čiže je pohlavne dospelý už v larválnom štádiu. Už v larválnom štádiu má veľké vonkajšie žiabre červenej farby. Tie mu ostávajú po celý život. Má dlhý chvost a ploskú podlhovastú hlavu. Dorastá do 20 – 30 cm.
Živí sa rôznonôžkami, larvami hmyzu a ďalšími malými bezstavovcami. Požiera aj detrit. Korisť v tme loví pomocou chemoreceptorov, je citlivý na zvukové vlny a vibrácie.
Rozmnožovanie nie je sezónne a závisí od stability biotopu v ktorom sa nachádzajú. Počas rozmnožovania sú samci teritoriálni a agresívne bránia svoje územie. Samec vábi samičku pachom, ktorý k nej umiestni kývaním chvosta. Potom pred samičku umiestni spermie, ktoré samica zachytí kloakou. Po oplodnení samička pripevní na kamene alebo kmene cca 70 až 100 vajíčok. Vajíčka stráži samica. Samica môže spermie uložiť v kloake (spermathecae) aj na viac ako 6 mesiacov a tým proces oplodnenia oddialiť. Dokážu sa rozmnožovať aj rodením živých mláďat (viviparia). Ich rozmnožovací cyklus je veľmi pomalý, pária sa cca. každých 12 rokov.
Druh sa podľa niektorých autorov delí na dva poddruhy:
Podľa iných názorov je taxón parkelj integrálnou súčasťou druhu Proteus anguinus, nie je teda poddruhom.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Jaskyniar (rod), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.