Ján Karolček

október">21. október 1912, Jalovec, okres Liptovský Mikuláš – † 13. október 1995 ) bol slovenský lekár, mikrobiológ, zakladateľ a riaditeľ Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave, venoval sa bohatej vedecko-výskumnej, vedecko-organizačnej a pedagogickej práci v odbore lekárskej mikrobiológie, najmä problematike bakteriálnych črevných nákaz.

Ján Karolček
slovenský lekár, mikrobiológ
Narodenie	21. október 1912 Jalovec
Úmrtie	13. október 1995 (82 rokov)
Profesia	lekár, mikrobiológ
Biografický portál

Narodil sa a vyrástol v skromných pomeroch horárskej rodiny. Stredoškolské štúdiá dokončil na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši a v roku 1940 získal titul doktora všeobecného lekárstva na Komenského univerzite v Bratislave .

Po krátkom pôsobení na internom oddelení v Ružomberku sa stal asistentom na mikrobiologickom oddelení Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave, kde pracoval pod vedením prof. V. Muchu a MUDr. Blaškoviča. V júli 1942 bol dočasne vyslaný na epidemickú pohotovosť do Prešova, kde dobudoval a osem mesiacov viedol mikrobiologické laboratórium a uskutočnil tu izoláciu prvých kmeňov Shigella shigae ako pôvodcu epidémií s vysokou úmrtnosťou.

V roku 1945 bol pridelený do nemocnice v Banskej Bystrici, kde viedol mikrobiologické oddelenie. Tu v podmienkach veľmi skromného vybavenia zabezpečoval mikrobiologickú diagnostiku a vykonával protiepidemické opatrenia v ťažkých časoch konca vojny a tesne po nej. Laboratórium oddelenia sa stalo základom pre pobočku Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu pre mikrobiológiu, ktorú viedol až do júna 1949 ako aj pobočku ŠZSÚ pre epidémiológiu a sociálnu hygienu. Zlúčením týchto zariadení potom vznikla Krajská hygienická stanica. Započína s budovaním Krajskej transfúznej stanice.

V júli 1949 po úspešnom splnení záverečných úloh (okrem iného boli zvládnuté aj epidémie dyzentérie a iných črevných nákaz a epidémie škvrnitého týfu) sa vracia do Bratislavy, kde sa najprv ujíma vedenia oddelenia pre klinickú mikrobiológiu a od roku 1951 preberá funkciu vedúceho mikrobiologického odboru ŠZÚ. Popri diagnostickej práci sa venuje výskumu niektorých problémov, napr. nálezy a význam kmeňov Pasteurella multocida v chronických zápalových procesoch dýchacích ciest, antibakteriálne účinky niektorých prírodných látok a bakteriálnych produktov a i. Stojí pri kolíske novo sa zakladajúceho Ústavu epidemiológie a mikrobiológie, oblastného ústavu pre Slovensko a od júna 1952 vykonáva post riaditeľa novozaloženého Ústavu epidemiológie a mikrobiológie - oblastného ústavu pre Slovensko, ktorý sa pod jeho vedením stal v roku 1964 výskumným ústavom. Na čele Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave zotrval až do roku 1978, kedy ústav spolu s ďalšími ústavmi hygienického zamerania splynul vo Výskumný ústav preventívneho lekárstva (neskorší Ústav preventívnej a klinickej medicíny).

Pod jeho vedením vyrástli vo Výskumnom ústave epidemiológie a mikrobiológie desiatky vedeckých a odborných pracovníkov a úspešne sa riešili aktuálne problémy v mikrobiológii, epidemiológii a imunológii. V rokoch 1957 – 1987 ako externý vedúci katedry mikrobiológie ILF v Bratislave rozširuje svoju činnosť o bohatú pedagogickú prácu.

V júni 1961 habilitoval na LF UK v Bratislave v odbore lekárskej mikrobiológie a v 1974 získal hodnosť doktora lekárskych vied.

Najzávažnejšiu časť neskoršieho obdobia vedecko-výskumnej práce predstavujú práce zamerané na imunologický výskum týfového bacilonosičstva a týfovej infekcie so zreteľom na štúdium patogenézy nosičstva a podstaty humorálnej imunity pri brušnom týfe, výskum experimentálnej terapie nosičstva, ochranného očkovania proti týfu a metód na hodnotenie protitýfových vakcín. Významné sú poznatky zo štúdia ekológie a biologických vlastností s osobitým zreteľom na toxigénne vlastnosti necholerových vibrií a aeromonád, ktoré znamenajú príspevok k objasneniu ich etiopatogenetického významu pre človeka.

Venoval sa aj vedecko-organizačnej práci. Zastával početné a dôležité funkcie v rôznych odborných spoločnostiach, organizáciách, komisiách a pracovných skupinách.

V rámci pomoci iným krajinám pôsobil v roku 1955 ako expert Ministerstva zdravotníctva ČSR pri budovaní mikrobiologickej služby v Albánsku a v rokoch 1965 – 1967 ako expert SZO pri budovaní epidemiologickej a mikrobiologickej služby vo Východnom Pakistane (t.č. Bangladéš).

• predseda Poradného zboru hlavného hygienika SSR pre rozvoj mikrobiológie
• koordinátor hlavnej úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky Výskum vybraných črevných nákaz
• koordinátor hlavnej úlohy štátneho programu technického rozvoja Riešenie aspektov ochrany vody Dunaja pred znečistením - spolupráca s OSN-SZO
• člen Poradného zboru KP 7 - Infekčné ochorenia v rámci RVHP
• člen pracovnej skupiny pre antibiotiká Poradného Zboru hlavného hygienika
• predseda hlavnej odborovej komisie - III - 2 - Črevné nákazy
• koordinátor PK - III - 1 - Bakteriálne črevné nákazy
• člen Vedeckej rady MZd SSR a MZ ČSR
• člen Vedeckej rady pre veterinárnu laboratórnu a klinickú diagnostiku
• člen Vedeckej rady Inštitútu lekárov a farmaceutov
• člen Komisie obhajoby kandidátskych dizertačných prác z mikrobiológie na LF UK v Bratislave
• člen Komisie obhajoby doktorských dizertačných prác z mikrobiológie na LF UK v Bratislave
• člen Medzinárodnej epidemiologickej spoločnosti IKA
• predseda Slovenskej i Československej mikrobiologicko-epidemiologickej spoločnosti
• podpredseda sekcie mikrobiológov a epidemiológov Purkyňovej spoločnosti
• člen Redakčnej rady časopisu Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie
• a mnohé iné

• 1959 - vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“
• 1973 - vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“
• 1972 - pamätná medaila pri 20. výročí založenia hygienickej služby
• 1972 - strieborná plaketa Slovenskej lekárskej spoločnosti
• 1976 - pamätná medaila Za zásluhy o rozvoj socialistického zdravotníctva
• 1976 - pamätná medaila pri príležitosti 25. výročia socialistického veterinárstva
• 1978 - medaila k 50. výročiu založenia KSČ

viac ako 100 vedeckých a odborných publikácií v domácej aj zahraničnej tlači

• Karolček, Ján. Problems of Anti-Typhoid Immunitym and Protective Vaccination againts Typhoid. Bratislava; Flushing [N.Y.]: SAV; Medical Examination, 1969. 153, [1] s.
• Handbuch der inneren Erkrankungen, Band 5 Infektionskrankheiten. Jena: Gustav Fischer, 1983. 956 s. - 2 kapitoly v knihe
• Špeciálna epidemiológia. Martin: Osveta, 1985. - 16 kapitol v knihe
• 10 záverečných výskumných správ

1. ŠTEFANOVIČ, Ján. Doc. MUDr. Ján Karolček, DrSc., 75-ročný. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1987, roč. 36, č. 6, s. 371. ISSN 0009-0522.
2. ČERVENKA, Juraj. K životnému jubileu doc. MUDr. Jána Karolčeka, DrSc. In: Lekársky obzor. 1987, roč. 36, č. 12, s. 740-742. ISSN 0457-4214.
3. ČERVENKA, Juraj. Doc. MUDr. Ján Karolček, DrSc., 70-ročný. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1983, roč. 32, č. 2, s. 118-119. ISSN 0009-0522.
4. ODLER, Imrich. K šesťdesiatke doc.MUDr. Jána Karolčeka. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1973, roč. 22, č. 1, s. 56-57. ISSN 0009-0522.
5. ČERVENKA, Juraj. Doc. MUDr. Ján Karolček päťdesiaťročný. In: Lekársky obzor. 1963, roč. 12, č. 1, s. 55. ISSN 0457-4214.

• http://www.vzbb.sk/sk/historia/karolcek_jan_zivotopis.pdf