Mikrobiológia

micron – malý a novogr. biologia – štúdium života) je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a viroidy), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí.

Podľa sledovaného objektu:

• bakteriológia (najstaršia)
• virológia (rozmach po objavení elektrónového mikroskopu)
• mykológia (štúdium plesní a kvasiniek)
• protozoológia

Iné rozdelenie:

• lekárska mikrobiológia a veterinárna mikrobiológia: objasňuje pôvodcov chorôb:
  • imunológia – náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii
  • sérológia – náuka o protilátkach v krvnom sére
• technická mikrobiológia a potravinárska mikrobiológia: využitie na výrobu liečiv a potravín (mliečne výrobky)
• poľnohospodárska mikrobiológia: študuje mikróby v pôde, ktoré sa zúčastňujú kolobehu látok v prírode
• geomikrobiológia: kombinácia geológie a mikrobiológie, študuje úlohu mikróbov a mikrobiálnych procesov v geologických a geochemických procesoch a naopak
• morská mikrobiológia: štúdium mikróbov a mikrobiálnych procesov v moriach

Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad bakteriálna fyziológia, ktorá skúma životné pochody baktérií.

Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia).

• 17. storočie: Anton van Leeuwenhoek – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270-krát.
• 19. storočie: francúzsky chemik Louis Pasteur – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100 °C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry). Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote
• 19. storočie: anglický chirurg Joseph Lister – podstata popôrodnej sepsy.
• 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ Robert Koch – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy.
• 20. storočie: objav penicilínu Flemingom a elektrónového mikroskopu Ruskom.

• Biológia