György Klapka: Uhorský armádny generál a politik

apríl">7. apríl 1820, Temešvár, dnes Rumunsko – † 17. máj 1892, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol uhorský armádny generál a politik, účastník uhorskej revolúcie v rokoch 1848/1849.

György Klapka
Narodenie	7. apríl 1820 Temešvár
Úmrtie	17. máj 1892 (72 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Národnosť	maďarská
Zamestnanie	armádny dôstojník
Známy vďaka	účasť v uhorskej revolúcii v rokoch 1848/1849
Podpis
Odkazy
Commons	György Klapka
Biografický portál

Narodil sa v sedmohradskom meste Temešvár, v dnešnom Rumunsku. Roku 1835 absolvoval gymnázium a následne začal študovať na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni. Od roku 1838 príslušník habsburskej armády, kde získal dôstojnícku hodnosť. V roku 1842 sa stal členom elitnej uhorskej gardy vo Viedni.

Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom, podieľal sa na organizovaní uhorskej národnej armády v Pešti. Začiatkom roku 1849 nahradil vo funkcii generála Lázára Mészárosa, ktorého vojská boli porazené pri Košiciach. Velil honvédskemu zboru o sile asi 18 000 mužov operujúcom hlavne na území Horného Uhorska. Vo februári až apríli 1849 získal viacero víťazstiev nad habsburskými vojskami v bitkách pri Kápolni, Isaszegu, Vacove (Vác), Tekovských Lužanoch a Komárne.

V júli 1849, keď hlavné sily uhorskej armády odtiahli z Komárna pod vedením Artúra Görgeia bol poverený obranou Komárňanskej pevnosti. Obliehanie Komárna habsburským vojskom trvalo bez úspechu až do 23. septembra 1849. Až po preniknutí informácií o kapitulácii uhorských povstalcov pri Világoši (dnes Şiria v Rumunsku) sa za veľmi výhodných podmienok vzdal 2. októbra 1849.

Klapka následne opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile najprv v Anglicku, neskôr v Švajčiarsku. Neskôr sa ďalej v emigrácii spolu s Lajosom Kossuthom politicky pokúšal o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska. Počas rakúsko-pruskej vojny bol pozvaný do Pruska aby sa podieľal na sformovaní uhorskej légie v rámci pruskej armády. Zhromaždil jednotku o sile asi 3000 mužov. Do bojov však výrazne nezasiahol a rakúske vojská boli porazené v bitke pri Hradci Králové.

Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-Uhorska a v roku 1867 bol zvolený za poslanca za Deákovu stranu.

V roku 1877 sa pokúsil o reformy v Tureckej armáde v období hroziacej vojny s Ruskom. Venoval sa aj písaniu memoárov a kníh venovaných histórii vojenstva. Zomrel v Budapešti 17. mája 1892. V Komárne mu v roku 1896 vybudovali pamätník.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému György Klapka

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku György Klapka na anglickej Wikipédii.
• Veľký, J. a kol. Encyklopédia Slovenska III. zväzok, K-M. Bratislava : Veda, 1979. s. 73-74.