Firmware

Firmvér dodala aj prípadne aktualizuje firma výrobcu zariadenia a to aj vtedy, keď je súčasť zložitejšieho zariadenia, napríklad počítača. Odtiaľ pochádza jeho názov.

Typické príklady výrobkov pre konečných používateľov, ktoré obsahujú firmvér sú napr. diaľkové ovládače, kalkulačky a iné domáce spotrebiče. Zložitejšie spotrebiteľské zariadenia, ako sú mobilné telefóny, digitálne fotoaparáty, syntetizátory a podobne, obsahujú firmvér, ktorý umožňuje vykonávať základné operácie, ale aj vyššie funkcie. Okrem výrobkov pre konečných používateľov je firmvér súčasťou vstavaných systémov (angl. embedded system), kde väčšinou firmvér vytvára štandardizované operačné prostredie pre zložitejší softvér zariadenia (umožňujúce väčšiu nezávislosť na hardvéri). Ide o počítačové súčasti a zariadenia ako napr. pevné disky, klávesnice, monitory (displeje) alebo pamäťové karty, až po zariadenia ako vedecké prístroje a priemyselné robotické systémy.

Neexistujú žiadne striktné alebo presne definované hranice medzi firmvérom a softvérom, oba termíny sú len informatívne. Ale firmvér je vždy spájaný so základnými low-level (nízkoúrovňovými) operáciami zariadenia, bez ktorých by bol prístroj nefunkčný.

Firmvér je fixný, čo znamená, že sa nepredpokladá alebo len veľmi zriedkavo predpokladá jeho zmena počas životnosti zariadenia a preto býva uložený v pamätiach typu NVRAM (energeticky nezávislá pamäť s priamym prístupom - Non-Volatile Random Access Memory). Jednoduchý firmvér býva v pamäti ROM alebo PROM, zatiaľ čo zložitejší firmvér často používa pamäť typu flash pamäť (Flash-EEPROM), aby bolo možné neskoršie aktualizovať jeho obsah bez nutnosti výmeny ROM alebo preprogramovania pamäte PROM. Častým dôvodom pre aktualizáciu firmvéru býva napr. opravenie chyby alebo pridanie funkcií do zariadenia. Firmvér býva bežne jeden binárny súbor obrazu pamäte a postup jeho aktualizácie obvykle určí výrobca zariadenia. Aktualizácia firmvéru môžu byť firmou ponechaná aj na koncového užívateľa ak postupuje podľa inštrukcií.