Ekonomický Rajón

Ekonomický rajón (rus.

Rozdelenie územia Ruskej federácie na ekonomické rajóny vychádza z „Všeruského klasifikátora ekonomických regiónov“ (rus. Общероссийский классификатор экономических регионов - ОКЭР), ktorý spravuje Ministerstvo ekonomického rozvoja Ruskej federácie a ktorý je súčasťou ruskej sústavy štatistických ukazovateľov.

Ekonomický Rajón
Ekonomické rajóny Ruskej federácie:
     12. Kaliningradský ekonomický rajón

Dejiny

Členenie ruského územia pre potreby efektívneho hospodárskeho spravovania krajiny má vzhľadom na rozsiahlosť a rozmanitosť krajiny svoj racionálny základ. Prvé pokusy o ekonomické členenie Ruska sa objavujú začiatkom 18. storočia v dielach ruského geografa a ekonóma Vasilija Nikitiča Tatiščeva. Od 19. storočia je badateľná snaha o vedecký prístup k problematike vďaka rozvoju humánnej geografie. V roku 1818 ruský štatistik a geograf Konstantin Ivanovič Arseniev v diele „Náčrt štatistiky Ruského štátu“ (rus. Начертание статистики Российского государства) prvýkrát definoval čisto na geografickom princípe desať regiónov (tzv. priestranstiev, rus. пространствo): Severné, Alaunské, Baltské, Nížinné, Karpatské, Stepné, Okské, Povolžské, Uralské a Sibírske. Zatiaľ však presne nedefinoval hranice jednotlivých regiónov. V roku 1848 už vo svojom ďalšom diele „Štatistické eseje Ruska“ (rus. Статистические очерки России) presne rozdelil vtedajšie administratívne jednotky - gubernie do jednotlivých priestranstiev, nanovo ich definoval a niektorým zmenil názvy - Severné, Alaunské, Baltské, Nížinné, Karpatské, Stepné, Centrálne či Vnútorné, Uralské, Kaukazské a Sibírske.

Koncom 19. storočia sa presadil nový spôsob ekonomickej rajonizácie Ruska podľa Piotra Petroviča Semionova - Ťan-Šanského, ktorý rozdelil gubernie európskeho Ruska do 12 skupín, tzv. oblastí (rus. область): Krajná severná (rus. Крайняя Северная), Prijazerná (rus. Приозерная), Pobaltská (rus. Прибалтийская), Moskovská priemyselná (rus. Московская промышленная), Centrálna poľnohospodárska (rus. Центральная земледельческая), Pouralská (rus. Приуральская), Dolnovolžská (rus. Нижневолжская), Maloruská (rus. Малороссийская), Novoruská (rus. Новороссийская), Juhozápadná (rus. Юго-западная), Bieloruská (rus. Белорусская) a Litovská (rus. Литовская) oblasť. Toto nové ekonomické členenie prevzali a používali rôzne štátne úrady a inštitúcie.

Ekonomický Rajón 
Porovnanie ekonomického rozdelenia Ruska podľa Arsenieva (vľavo) a Semionova (vpravo)

Pre potreby Kolumbovskej výstavy v Chicagu v roku 1893 bol pod vedením D. I. Mendelejeva vydaný zborník „Továrenský priemysel a obchod Ruska“ (rus. Фабрично-заводская промышленность и торговля России), v ktorom Mendelejev prezentuje ekonomické rozdelenie Ruska na 14 ekonomických krajov (rus. край). Deväť z nich pokrývalo 50 gubernií európskej časti Ruska a zvyšných päť krajov pokrývalo územie Fínska a Poľska (vtedy súčasť Ruska), Kaukaz, Sibír a stredoázijské územia. Každý kraj opäť tvorili administratívne jednotky - gubernie, pričom rozhodujúcimi pri tvorbe krajov boli podľa Mendelejeva tri prvky, ktoré mali podľa neho zásadný vplyv na priemyselný rozvoj: pôvod obyvateľstva, komfort dostupnosti informácií a hojnosť ľahko a lacno získateľného paliva.

Okrem týchto delení sa vyskytovalo aj veľké množstvo iných. Prakticky každý významnejší autor geografického či štatistického diela sa snažil o predstavenie vlastného pohľadu na ekonomicko-hospodárske členenie krajiny.

Zoznam ekonomických rajónov Ruskej federácie

Oficiálny názov rajónu Subjekty Federácie Poloha na mape Ruskej federácie
1. Centrálny ekonomický rajón
(rus. Центральный экономический район)
  1. Brianska oblasť
  2. Vladimírska oblasť
  3. Ivanovská oblasť
  4. Kalužská oblasť
  5. Kostromská oblasť
  6. Moskovská oblasť
  7. Oriolska oblasť
  8. Riazanská oblasť
  9. Smolenská oblasť
  10. Tulská oblasť
  11. Tverská oblasť
  12. Jaroslavlianska oblasť
  13. Moskva
Ekonomický Rajón 
2. Centrálno-černozemný ekonomický rajón
(rus. Центрально-чернозёмный экономический район)
  1. Belgorodská oblasť
  2. Voronežská oblasť
  3. Kurská oblasť
  4. Lipecká oblasť
  5. Tambovská oblasť
Ekonomický Rajón 
3. Východosibírsky ekonomický rajón
(rus. Восточно-Сибирский экономический район)
  1. Buriatsko
  2. Tuviansko
  3. Chakasko
  4. Zabajkalský kraj 1
  5. Krasnojarský kraj2
  6. Irkutská oblasť 3
Ekonomický Rajón 
4. Ďalekovýchodný ekonomický rajón
(rus. Дальневосточный экономический район)
  1. Jakutsko (Republika Sacha)
  2. Kamčatský kraj 4
  3. Prímorský kraj
  4. Chabarovský kraj
  5. Amurská oblasť
  6. Magadanská oblasť
  7. Sachalinská oblasť
  8. Židovská autonómna oblasť
  9. Čukotský autonómny okruh
Ekonomický Rajón 
5. Severný ekonomický rajón
(rus. Северный экономический район)
  1. Karelsko
  2. Komijsko
  3. Archangeľská oblasť
  4. Vologdská oblasť
  5. Murmanská oblasť
  6. Nenecký autonómny okruh
Ekonomický Rajón 
6. Severokaukazský ekonomický rajón
(rus. Северо-Кавказский экономический район)
  1. Adygejsko
  2. Dagestan
  3. Ingušsko
  4. Kabardsko-Balkarsko
  5. Karačajsko-Čerkesko
  6. Severné Osetsko
  7. Čečensko
  8. Krasnodarský kraj
  9. Stavropoľský kraj
  10. Rostovská oblasť

+ (Krymská republika a Sevastopoľ)5

Ekonomický Rajón 
7. Severozápadný ekonomický rajón
(rus. Северо-Западный экономический район)
  1. Leningradská oblasť
  2. Novgorodská oblasť
  3. Pskovská oblasť
  4. Petrohrad
Ekonomický Rajón 
8. Povolžský ekonomický rajón
(rus. Поволжский экономический район)
  1. Kalmycko
  2. Tatársko
  3. Astrachánska oblasť
  4. Volgogradská oblasť
  5. Penzianska oblasť
  6. Samarská oblasť
  7. Saratovská oblasť
  8. Ulianovská oblasť
Ekonomický Rajón 
9. Uralský ekonomický rajón
(rus. Уральский экономический район)
  1. Baškirsko
  2. Udmurtsko
  3. Permský kraj6
  4. Kurganská oblasť
  5. Orenburská oblasť
  6. Sverdlovská oblasť
  7. Čeľabinská oblasť
Ekonomický Rajón 
10. Volžsko-viatsky ekonomický rajón
(rus. Волго-Вятский экономический район)
  1. Marijsko
  2. Mordviansko
  3. Čuvašsko
  4. Kirovská oblasť
  5. Nižnonovgorodská oblasť
Ekonomický Rajón 
11. Západosibírsky ekonomický rajón
(rus. Западно-Сибирский экономический район)
  1. Altajsko
  2. Altajský kraj
  3. Kemerovská oblasť
  4. Novosibirská oblasť
  5. Omská oblasť
  6. Tomská oblasť
  7. Ťumenská oblasť
  8. Chantyjsko-Mansijsko
  9. Jamalsko
Ekonomický Rajón 
12. Kaliningradský ekonomický rajón
(rus. Калининградский экономический район)
  1. Kaliningradská oblasť
Ekonomický Rajón 

^1  Zabajkalský kraj vznikol 1. marca 2008 zlúčením Čitskej oblasti a Agského buriatskeho autonómneho okruhu.
^2  S Krasnojarským krajom sa 1. januára 2007 zlúčili Evenkovský a Tajmýrsky autonómny okruh.
^3  Do Irkutskej oblasti bol 1. januára 2008 začlenený aj Usťordský buriatsky autonómny okruh.
^4  Kamčatský kraj vznikol 1. júla 2007 zlúčením Kamčatskej oblasti a Koriackeho autonómneho okruhu.
^5  Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.
^6  Permský kraj vznikol 1. decembra 2005 spojením Permskej oblasti a Komijsko-Permského autonómneho okruhu.

Pozri aj

Referencie

Tags:

Ekonomický Rajón DejinyEkonomický Rajón Zoznam ekonomických rajónov Ruskej federácieEkonomický Rajón Pozri ajEkonomický Rajón ReferencieEkonomický RajónRuská federáciaRuštinaSubjekt Federácie

🔥 Trending searches on Wiki Slovenčina:

Členovia Európskej únieOzbrojené sily Slovenskej republikyVeľkonočný pondelokNSlovenskoIveta RadičováKosovoBahrajnVláda Slovenskej republikyJudaizmusKarlštejnMartina ŠindlerováHumennéMount EverestAustrália (štát)KaliningradVeľké číslaHydroxid sodnýSima (speváčka)Anna zo Zeleného domuSlovenské národné povstanieŽilinský krajEminemMetamfetamínPošva (vagína)AlenaLabková patrolaGréckoTaťjana MedveckáBekim AziriHaiti (štát)BratislavaChimamanda Ngozi AdichiePrešovFínskoJana OľhováAC/DCMaďari na SlovenskuAkademický titulVoľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019KortikoidKendrick LamarDubaj (mesto)Majstrovstvá sveta v ľadovom hokejiWilliam ShakespeareVoľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019Staphylococcus aureusVesmírKokaínMichal KováčPovažská BystricaHorúčka denguePavol Országh HviezdoslavMestské časti BratislavyVeľký čínsky múrVeľká MoravaNutria riečnaProtihabsburské stavovské povstaniaMilan MajerskýĽudovít ŠtúrRužomberokBaltimorePiešťanyJužná Afrika (štát)Všeobecná úverová bankaPomlčkaDunaj, k vašim službámNórskoZuzana DolinkováOravský hradVláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006Praga V3SUhorskoDóm svätej AlžbetyŠtefan SkrúcanýRakúsko-UhorskoNový Zéland🡆 More